Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cob-46-2020.pdf
PDF · 106.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 523, zastúpeného: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: Future Media Invest, spol. s r.o., so sídlom Komenského 4, 080 01 Prešov, IČO: 44 871 953, o zaplatenie 358,31 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24Cb/15/2019-87 zo dňa 14.1.2020, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 358,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 1.7.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.1.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 358,31 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že žalovaný užíval byt na C. T. č. X v V.Š. v období od 1.1.2015 do 31.12.2016, poplatky spojené s užívaním bytu neuhradil. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil zmluvu o výkone správy, vyúčtovanie nákladov, analýzu platieb, upomienku na zaplatenie dlhu.
3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že nárok žalobcu je premlčaný a medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k podpísaniu dodatku k zmluve o výkone správy, preto nie je povinný žalobcovi nič zaplatiť. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil zmluvu o výkone správy, dôvodovú správu k zákonu č. 283/2018, odborné stanovisko k lingvistickému výkladu zákona.
4. Aplikujúc ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a) Obchodného zákonníka a § 7a ods. 2, § 8 ods. 1 zákona č. 180/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.8.2018 v spojení s § 451 ods. 1, 2, § 456, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že základom sporu je zlyhanie komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že žalovaný bol vlastníkom bytu v bytovom dome v správe žalobcu, pričom k zmluve
o výkone správy nepristúpil a žalobca mu poskytoval plnenia spojené s užívaním bytu, za čo žalovaný neplatil. Sporné bolo, či je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 358,31 eur, hoci k zmluve o výkone správy nepristúpil, sporná bola aj platnosť zmluvy o výkone správy.
5. Zmluvu o výkone správy súd prvej inštancie posúdil ako platnú, nakoľko zmluvné strany sú v nej dostatočne označené a dodržaná je aj požiadavka písomnej formy, navyše žiadna zo zmluvných strán jej platnosť v spore nenamietala.
6. Žalovaný si zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.8.2018 vykladal tak, že pokiaľ k zmluve o výkone správy nepristúpi, nie je povinný žalobcovi platiť za poskytnuté plnenia. Tvrdil, že žalobca nepodpísal dodatok k zmluve o výkone správy, ktorý pripravil žalovaný, v priebehu sporu ho však ako dôkaz nepredložil, preto nebolo možné posúdiť jeho obsah a z neho vyplývajúce záväzky žalobcu. Žalobca tvrdil, že zákon mu neukladal povinnosť pripraviť žalovanému dodatok na pristúpenie k zmluve o výkone správy.
7. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení účinnom do 31.8.2018, stanovil, že ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o spoločenstve, teda povinnosťou pristúpenia zaťažil vlastníka bytu, preto úkon pristúpenia ako jednostranný úkon bol výlučne úlohou žalovaného, ktorý úkon pristúpenia k zmluve o výkone správy nevykonal. Rovnako aj v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, táto zmluva mala byť písomná a mala obsahovať vyhlásenie nadobúdateľa bytu o pristúpení k zmluve k zmluve o výkone správy, teda tiež jednostranný úkon adresovaný správcovi bytového domu.
8. Z vykonaného dokazovania, v spojitosti s nespornými skutočnosťami, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná, keďže žalovaný nepristúpil k zmluve o výkone správy, hoci mu zákon túto povinnosť ukladal. Nakoľko žalovaný bez právneho dôvodu prijímal plnenia žalobcu, na úkor žalobcu sa úmyselne obohatil. O tom, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, sa žalobca dozvedel z vyúčtovania platieb, ktoré boli splatné dňa 30.6.2017, resp. z prehľadu položiek s priradením platieb zo dňa 16.11.2017; právo na zaplatenie sumy 358,31 eur si žalobca uplatnil v zákonnej dvojročnej lehote. Nakoľko žalobca svoj nárok voči žalovanému dostatočne preukázal, súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 358,31 eur.
9. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky je pre hlavné refinančné operácie od 16.3.2016 vo výške 0 %.
10. Keďže žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj požadovaný nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 358,31 eur od 1.7.2018, v súlade so zásadou nemožnosti priznať viac, než žalobca žiadal.
11. Lehotu na plnenie určil súd v súlade s § 232 ods. 3 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a keďže mal žalobca v spore plný úspech, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.
13. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie, keď uviedol, že namieta nesprávne skutkové zistenia, keďže žalovaný nikdy v tomto bytovom dome nebýval, teda neprisťahoval sa a ani neodsťahoval, ale ho nadobudol na základe zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností záznamovým konaním a následnou kolaudáciou stavby. Podľa vyjadrenia žalovaného ho žalobca nikdy písomne nevyzval na pristúpenie k pôvodnej zmluve o výkone správy, ani mu túto zmluvu nikdy nedoručil a o tejto zmluve sa dozvedel až v tomto konaní. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia nikdy nepristúpil k zmluve o výkone správy a ani nikdy nevyhlásil, že k nej pristupuje. Žalovaný žiadal žalobcu o prípravu dodatku, ktorým by sa upravilo rozšírenie predmetu zmluvy, a teda aj účastníkov, nakoľko pôvodná zmluva z roku 2011 zaväzovala správcu k správe v tom čase 12 bytov s tým, že žalovaný mal za to, že ak došlo k nadstavbe a de facto sa rozšíril predmet (počet bytov) a účastníci (nových 6 účastníkov) zmluvy o výkone správy, má sa vyhotoviť dodatok s písomným pristúpením, s čím žalovaný podľa svojho
vyjadrenia nemal problém a žiadal žalobcu, s tým, že tento argumentoval tým, že žalovaný k tejto zmluve pristúpil „automaticky“.
14. Zákon č. 182/1993 Z. z. podľa žalovaného neuvádzal pri zmluve o nadstavbe na rozdiel od bežných kúpnych, darovacej a iných zmlúv o prevode vlastníckeho práva ako obligatórnu náležitosť vyhlásenie nadobúdateľa bytu o pristúpení k zmluve o výkone správy. V zmluve o nadstavbe bytového domu sa takéto vyjadrenie žalovaného nenachádzalo a nebola v nej ani zmienka o správcovi. Od žalovaného teda absentuje v tomto prípade písomné vyhlásenie „pristúpenia“. Ani zákon túto náležitosť neuvádza ako podstatnú, čo bolo doposiaľ chybou zákonodarcu.
15. Nedodržanie zákonnej formy právneho úkonu, v danom prípade písomnej formy, podľa žalovaného spôsobuje neplatnosť právneho úkonu s tým, že táto neplatnosť je absolútna, pretože ide o formu predpísanú zákonom, pretože zmluva o výkone správy musí mať písomnú formu. Z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká neoprávnený majetkový prospech, a preto podľa žalovaného súd musí žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného nejde o bezdôvodné obohatenie, ak subjekt nepristúpi k zmluve, na základe ktorej má inému subjektu plniť, a teda sa nejedná o bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného, ale súdny spor vznikol pre nedodržanie zákona, resp. zákonného postupu zo strany správcu, ktorý odmietol postupovať v zmysle zákonov.
16. Žalovaný odmietol platiť za plnenia spojené s užívaním bytu z dôvodu flagrantného prístupu správcu s tým, že žiadal len to, na čo má zo zákona právo a na druhej strane mal záujem a povinnosť pristúpiť, ale len na základe legitímneho a zákonného postupu.
17. Odvolateľ nesúhlasil s právnym posúdením, keď žalobca tvrdil, že zákon mu neukladal povinnosť pripraviť žalovanému dodatok na pristúpenie k zmluve o výkone správy, keď zákonodarca zmenil slová „je povinný pristúpiť“ a nahradil slovom „pristupuje“. Podľa žalovaného v dôvodovej správe v časti B, osobitná časť bodu 12 sa uvádza „táto povinnosť však bola prakticky nevymožiteľná, pretože evokovala, že nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru bol povinný po nadobudnutí vlastníctva urobiť osobitný právny úkon pristúpenia. To sa v praxi realizuje spravidla len vo forme vyhlásenia nadobúdateľa ako jedna z podstatných náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva. Toto vyhlásenie dáva nadobúdateľ len voči prevodcovi bytu alebo nebytového priestoru, pretože pristupuje. Okrem toho takéto vyhlásenie pokrývalo len zmluvné prevody vlastníctva, netýkalo sa nadobudnutia vlastníctva na základe iných právnych skutočností uvedených v zákone, ako napríklad vznik vlastníctva na základe záznamového konania, ktorým sa vykonáva zápis zmluvy o nadstavbe. Podľa žalovaného prijatím tejto novely zákona zákonodarca jednoznačne upravil doposiaľ zle upravený a nejasný, nevymožiteľný text zákona.
18. Podľa odvolateľa je rovnako nesprávny záver súdu, že na vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa aplikuje Obchodný zákonník, pretože podľa § 3 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy. Právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa upravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa odvolateľa súd rozhodol diskriminačne pri rozhodovaní o výške úroku z omeškania, pretože pri vlastníctve bytov nemôže rozlišovať medzi fyzickou a právnickou osobou založenou na podnikanie.
20. Žalovaný rovnako napadol výrok III. (zrejme mal odvolateľ na mysli výrok II. - poznámka odvolacieho súdu) o trovách konania, a to z dôvodu, že navrhuje žalobu v odvolacom konaní zamietnuť, pretože žalobca nemôže mať nárok na náhradu trov konania v súdom prvej inštancie priznanom rozsahu, ak odvolací súd odvolaniu vyhovie a žalobu zamietne.
21. V zmysle uvedeného žalovaný v rámci odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
22. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril s tým, že v odvolacom konaní predložil rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Cob/59/2019 zo dňa 26.11.2020 v skutkovo a právne zhodnej
veci medzi tými istými stranami sporu, ako je prejednávaná v predmetnom súdnom konaní, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu.
23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
24. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca je obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je okrem iného správa bytového fondu a nebytových priestorov. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je okrem iného uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Dňa 29.3.2011 bola medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici C. X, X, so súpisným č. XXXX v V., uzavretá zmluva o výkone správy podľa ustanovení zákona č. 180/1993 Z. z., v zmysle ktorej bol žalobca poverený sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky [článok III písm. p)]. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sú súčasne v tejto zmluve zaviazaní v prospech fondu prevádzky, údržby a opráv prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v súlade s bodom 3.2 písm. a) [článok II. bod 4.1.1. a)]. Zmluva o výkone správy bola podpísaná 9 vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome z celkového počtu 11 vlastníkov, ako to vyplýva z pripojenej prezenčnej listiny vlastníkov bytov. Žalovaný mal podľa zmluvy o výkone správy platiť mesačné zálohové platby vo výške 20,33 eur, pričom za užívanie predmetného bytu v období od 1.1.2015 do 31.12.2016 mu vznikol nedoplatok vo výške 358,31 eur.
25. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
26. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
29. Podľa § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.9.2014, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
30. Bezdôvodné obohatenie v zmysle citovanej právnej úpravy je konštruované ako osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Pod právnym inštitútom rozumieme súhrn právnych noriem, ktorých zmysel, účel a funkcia sú podriadené totožnému cieľu. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. K majetkovej nerovnováhe dochádza v právnych vzťahoch pomerne pravidelne, avšak o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť výlučne vtedy, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Právnym dôvodom môže byť zákon alebo na základe zákona právne relevantná skutočnosť (napr. zmluva, vznik škody, a pod.).
31. Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Hovoríme o funkcii reparačnej, či reštitučnej. V širších právnych súvislostiach možno uvažovať aj o funkcii výchovnopreventívnej.
32. Základom sporu je zlyhanie komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. V predmetnej veci bolo nesporné, že žalovaný bol vlastníkom bytu na ulici C. Č.. X B. V. v správe žalobcu, pričom k zmluve o výkone správy nepristúpil a žalobca mu poskytol plnenia spojené s užívaním bytu, za čo žalovaný nezaplatil. Sporná nebola správnosť vyúčtovania, resp. to, či žalovaný neuhradil tieto služby spojené s užívaním bytu, ale sporným bolo, či na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie s tým, že nepristúpil k zmluve o výkone správy bytu.
33. Je nepochybné, že zmluva o výkone správy v čase jej vyhotovenia bola podpísaná 9 z celkového počtu 11 vlastníkov, teda nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov. Žalovaný ako zhotoviteľ 6 nových bytov v nadstavbe bytového domu bol v povinný v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov povinný pristúpiť k tejto forme správy, ktorú si zvolila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov. Žalobca predložil žalovanému zmluvu o výkone správy bytového domu, avšak žalovaný trval na dodatku k tejto zmluve a zmluvu o výkone správy odmietol podpísať.
34. Žalovaný si ustanovenie § 8a ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.9.2014 vykladal tak, že pokiaľ k zmluve o výkone správy nepristúpil, nebol povinný žalobcovi platiť za poskytnuté plnenia. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.9.2014 v ustanovení § 8a ods. 7 stanovoval, že ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, bol povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy, teda povinnosťou pristúpenia zaťažil vlastníka bytu, preto úkon pristúpenia ako jednostranný úkon bol výlučne úlohou žalovaného, ktorý úkon pristúpenia k zmluve o výkone správy nevykonal, čo však nemôže byť na škodu žalobcu. Akýkoľvek iný výklad citovaného ustanovenia prezentovaný žalovaným je nesprávny.
35. V prejednávanej veci tak, ako to vyplýva z podanej žaloby vrátane jej príloh si žalobca uplatnil nedoplatok z vyúčtovania za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2016, teda za obdobie, kedy bol žalovaný evidentne vlastníkom bytu po kolaudácii bytu.
36. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, keď tento nárok vyhodnotil ako dôvodný.
37. Z vykonaného dokazovania v spojitosti s nespornými skutočnosťami mal odvolací súd preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, keďže žalovaný nepristúpil k zmluve o výkone správy, hoci mu zákon túto povinnosť ukladal. Nakoľko žalovaný bez právneho dôvodu prijímal plnenia žalobcu, na úkor žalobcu sa úmyselne obohatil.
38. Nezaplatením sumy 358,31 eur žalobcovi riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania.
39. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
40. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
41. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
42. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
43. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky je pre hlavné refinančné operácie od 16.3.2016 vo výške 0 %.
44. Keďže žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, žalobcovi vznikol nárok na požadovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 358,31 eur od 1.7.2018.
45. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca ako sporová strana mal v rámci odvolacieho konania plný úspech, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).