Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-85-2020.pdf
PDF · 79.91 KB
Case nature
Subarea
13CoE/85/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného D. G., so sídlom v J., G. J., so sídlom Y. X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, proti povinnému O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX J., o udelenie poverenia 79,- Eur s prísl. - zastavenie konania, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 6Er/153/2012-35 zo dňa 20. marca 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I..
II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod č. EX XXX/ XXXX zastavuje.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, trovy exekúcie vo výške 50,15 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 200 ods. 1, 5, § 196, § 203 ods. 2 prvá veta, § 199 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 14 ods. 1, 2, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo sa dňa XX.XX.XXXX začalo exekučné konanie proti povinnému. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 79,- Eur a trov exekúcie. Exekučnými titulmi boli právoplatné a vykonateľné rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré boli vydané oprávneným. Súd prvej inštancie dňa 24.02.2012 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX. Podaním zo dňa 25.01.2019, doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.01.2019, dal súdny exekútor podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené odôvodnil tým, že vykonal v priebehu exekučného konania úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného a zistil nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na zistenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. O trovách exekúcie rozhodol tak, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov, t.j. paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur a náhradu hotových výdavkov na poštovné spolu vo výške 8,60 Eur. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov zvýšil o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z odmeny a náhrady hotových výdavkov spolu v sume 41,79 Eur, čo činí 8,36 Eur. Trovy exekúcie preto celkovo predstavujú sumu 50,15 Eur.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to proti výroku I.. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3K/9/2012 zo dňa 17.10.2012 bol na povinného vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 205/2012 zo dňa 23.10.2012. Zároveň poukázal na znenie § 23 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z uvedeného tak vyplýva, že v čase vyhlásenia konkurzu bolo exekučné konanie voči povinnému v súlade s § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavené ex lege. Uznesenie o zastavení exekúcie je preto nadbytočné a bezvýznamné vzhľadom na to, že exekučné konanie je už zastavené. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
7. Povinný a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že oprávnený namieta nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.).
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Podľa § 243 ods. 1 Exekučného poriadku, tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Podľa § 206b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona.
16. Podľa § 48 ZoKR účinného v rozhodnom období, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
17. Podľa § 102 ods. 1 ZoKR účinného v rozhodnom období, súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.
18. Podľa § 102 ods. 5 ZoKR účinného v rozhodnom období, právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom vestníku. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56 a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.
19. Nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade, keď vymáhanie istiny od povinného bolo úspešné či neúspešné a aj keď vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné, a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený.
20. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje tiež na skutočnosť, podľa ktorej pre je rozhodovanie o zastavení konania pre nemajetnosť rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinnom v rozhodnom období, teda splnenie predpokladov bolo preukázané tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Z obsahu spisu má odvolací súd za to, že zo strany súdneho exekútora došlo k dôkladnému prešetreniu majetkových pomerov povinného, a preto je potrebné konštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov bolo nehospodárne a neúčelné, pretože ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté.
21. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinného, exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Vzhľadom na to, že exekučné konanie nemožno prerušiť a povinný je dlhodobo nemajetný, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Exekučný súd vzhľadom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.
22. K námietke oprávneného týkajúcej sa nadbytočnosti a bezvýznamnosti vydaného uznesenia odvolací súd uvádza, že túto nepovažoval za dôvodnú. V Obchodnom vestníku bolo dňa 23.10.2012 pod č. 205/2012 zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3K/9/2012 zo dňa 17.10.2012, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Vo vzťahu k § 48 ZoKR účinného v rozhodnom období, na ktoré poukazoval aj oprávnený, došlo zverejnením uznesenia Okresného súdu Prešov o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka k zastaveniu exekúcie ex lege. Odvolací súd zároveň zistil, že dňa 06.06.2014 pod č. 107/2014 bol v Obchodnom vestníku zverejnený oznam Okresného súdu Prešov zo dňa 02.06.2014 o zrušení konkurzu na majetok úpadcu - povinného, a to pre nedostatok majetku. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2013. Z vyššie citovaného ust. § 102 ods. 5 ZoKR účinného v rozhodnom období vyplýva, že v prípade zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku, zverejnením oznámenia o takomto zrušení zanikajú, okrem iného, účinky konkurzu aj podľa § 48 ZoKR. Z uvedeného tak vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neboli dané okolnosti namietané oprávneným, preto odvolací súd tieto vyhodnotil ako nedôvodné.
23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdnemu exekútorovi a ani povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).