Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/458/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci manželky: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 1, XXX XX Z., štátna občianka Slovenskej republiky, proti manželovi: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 1, XXX XX Z., štátny občan Iránskej islamskej republiky, zastúpený JUDr. Petrom Fratričom, advokátom, so sídlom Timravina 9, 811 06 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: G. F., nar. XX.XX.XXXX a A. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senec, ul. Krátka 1, 903 01 Senec, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. -89, zo dňa 19.03.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. -89, zo dňa 19.03.2019, rozviedol manželstvo účastníkov Z. M., nar. XX.XX.XXXX a V. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Na čas po rozvode zveril maloleté deti G. F., nar. XX.XX.XXXX a A. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého G. vo výške XXX eur mesačne a na maloletú A. sumou XXX eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželstvo účastníkov je nefunkčné, a napriek tomu, že manželia bývajú v jednej domácnosti, došlo medzi nimi k citovému odcudzeniu, najmä zo strany postoja a citov manželky k manželovi, manželia intímne spolu nežijú, používajú oddelené spálne a náklady uhrádzajú každý v polovici. Prihliadol na pracovnú vyťaženosť manželov, keď manžel od roku 2014 denne za prácou dochádza cca 200 km a denne trávi 4,5 hodiny cestovaním, v dôsledku čoho celkovú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje manželka, ktorá tiež pracuje. Konštatoval, že aj uvedená skutočnosť má dopad na odcudzenie manželov a maximálnu vyťaženosť manželky. Zistil, že manželka pociťovala v manželskom zväzku žiarlivú chorobnosť manžela, cítila sa neustále kontrolovaná a dotknutá konaním manžela, ktorý zisťoval od maloletých za úplatu rôzne skutočnosti, čo však manžel poprel a odôvodnil kontrolou pohybu financií na účte. Konštatoval, že neriešenie dlhodobo negatívneho prežívania manželky a celkový nezáujem manžela o jej prežívanie, malo dopad na citové odcudzenie manželky, ktorá nemá záujem zotrvať v manželskom vzťahu. Rovnako zistil odlišný postoj manželov vo výchove maloletých, napr. pri komunikácii s priateľkou manžela pred maloletými deťmi alebo v otázke trávenia voľného času a športových aktivít s maloletými. Nezhodu medzi účastníkmi konania zistil aj

v oblasti ich intímneho života a prihliadal na skutočnosť, že manželia absolvovali návštevu manželskej poradne za účelom nápravy vzťahu, avšak bezúspešne. Prihliadol na písomnú správu Manželskej a predmanželskej poradne zo dňa 28.08.2018, z ktorej vyplýva, že manželstvo účastníkov sa nachádza v stave hlbokej krízy a situácia je riešiteľná iba párovou a individuálnou terapiou, avšak manželka nemá záujem pokračovať ani zotrvať v tomto manželskom zväzku a na rozvode manželstva trvá. Konštatoval nesúhlas manžela s rozvodom manželstva, ktorý vníma zmenu psychického postoja manželky počas celého konania, keď sám potvrdil, že manželka prechádza vnútornou krízou a žiadal nariadiť znalecké dokazovanie. Dospel k záveru, že medzi manželmi došlo k vážnemu narušeniu, rozvratu ich vzťahov a obnovenie manželského spolužitia nemožno očakávať, vzhľadom k nemennému postoju manželky počas celého konania, ako aj s ohľadom na pokračujúce vzájomné obviňovania a zjavný nesúlad medzi partnermi. S prihliadnutím na skutočnosť, že manželstvo je dobrovoľný zväzok a spoločnosť má záujem na manželstvách predstavujúcich harmonické a trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, ktoré majú najlepšie predpoklady na splnenie hlavného účelu, to je založenie rodiny a riadnu výchova detí, dospel k záveru, že nikoho nemožno nútiť zotrvať žiť v manželskom vzťahu s človekom, s ktorým byť nechce a ku ktorému neprechováva žiadne city. Návrh na rozvod manželstva vyhodnotil ako dôvodný majúc za preukázané, že manželstvo je nefunkčné, trvalo a hlboko rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel. Návrh manžela na nariadenie znaleckého dokazovania vyhodnotil ako neopodstatnený, nakoľko v konaní neboli zistené dôvody, pre ktoré by bolo potrebné zisťovať stanovisko znalca. V časti rozvodu súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine.

3. V zmysle ust. § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 1,2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozhodoval súd prvej inštancie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky zohľadňujúc spôsob realizácie výkonu osobnej starostlivosti o deti spočívajúci z objektívnych dôvodov v prvom rade na matke, vzhľadom na pracovnú vyťaženosť otca a čas trávený cestovaním do práce a zároveň vzal do úvahy skutočnosť, že rodičia stále žijú v jednej domácnosti, pričom matka tvrdí, že byt je jej vlastníctvom. Súd prvej inštancie oprávnil oboch rodičov na zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku a styk otca s maloletými ponechal neupravený z dôvodu, že rodičia bývajú s deťmi v jednom byte. Pri určení výšky výživného na maloleté deti prihliadol na odôvodnené potreby maloletých, ich vek (10 a 8 rokov), príjem otca a jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Výživné vo výške 110 eur mesačné na každé dieťa považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletých detí vo veku 8 a 10 rokov a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorý preukázal výšku svojho príjmu mesačne 1.840 eur. Zároveň zohľadnil pri rozhodovaní záujem maloletých detí. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa .

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodných skutočností (pokiaľ ide o jeho návrh na nariadenie znaleckého dokazovania), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (nesprávne vyhodnotil manželskú krízu a nesprávne vyhodnotil, že deti majú byť zverené matke) a súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Mal za to, že neboli splnené podmienky pre rozvod manželstva, nakoľko počas konania nebol preukázaný kvalifikovaný rozvrat manželstva. Potvrdil, že medzi ním a manželkou je vzťahová kríza, ktorá je prechodná, aj keď trvá niekoľko mesiacov, pričom manželka neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by sa dalo usudzovať, že nie je predpoklad na obnovu manželského spolužitia a prezentovala len subjektívny postoj k rozvodu manželstva. Ňou uvádzané dôvody nepovažoval za akceptovateľné ako dôvody vedúce k zániku manželstva v zásade fungujúcej rodine. Keďže sám už prekonal jeden rozvod a pozná následky rozpadu manželstva vo vzťahu k maloletým deťom, vie anticipovať ďalší vývoj. Uviedol, že ak by manželka voči nemu vznášala konkrétne a reálne výhrady a z jej správania v súkromní by badal jej vážnu vôľu rozviesť sa, netrval by na zachovaní manželstva a nepodal by odvolanie. U manželky nevníma aspekt nútenia zotrvať v manželskom zväzku a nie je mu zrejmé, prečo trvá na rozvode. Vyslovil názor, že ak dôjde ku skutočnému rozpadu rodiny deti stratia domov aký poznali, v akom vyrastali a ktorý objektívne vytváral priestor na ich pozitívny rozvoj. Zdôraznil, že manželka počas konania neprezentovala voči nemu výroky, ktoré by boli prejavom neúcty alebo nepriateľského správania sa, čo svedčí o tom, že neprechováva k nemu také city, ktoré by viedli k vážnemu a nezvratnému rozpadu manželstva. Uviedol, že v súkromní manželka prezentuje svoje postoje iným spôsobom, je síce rezervovaná voči nemu, ale nemožno hovoriť u nej o animozite alebo averzii. Vyslovil presvedčenie o potrebe vytvorenia priestoru manželke na prijatie rozhodnutia, že rozvod nie je jediným východiskom

vo vzťahovej kríze. Manželku má úprimne rád a chce urobiť všetko preto, aby ani manželka a ani deti nemuseli na svoju minulosť pozerať s negatívnym pocitom stratenej príležitosti. Je presvedčený, že ak súd manželstvo nerozviedol, došlo by k postupnému obnoveniu dôvery a manželského a rodinného života. Mal za to, že súd túto situáciu nevystihol a hospodárnosť konania šla na úkor časového priestoru potrebného pre riešenie situácie ako je táto. V manželstve neboli prítomné vypäté situácie, ani násilie, počas rozvodového konania trávili spoločne dovolenku, starali sa o deti, bezkonfliktne riešili logistiku pri zabezpečovaní každodenných potrieb rodiny, vytvárali zázemie deťom, navštevovali rodinu manželky. Podľa jeho názoru, manželia napĺňajú všetky podmienky v zmysle § 18 Zákona o rodine a z konania nevyplynulo, že by manželstvo neplnilo svoj účel. Zdôraznil, že sexuálny a intímny život manželov nebol ani v minulosti medzi nimi dominantný, bol nepravidelný a s dlhšími prestávkami, pričom túto časť manželského spolužitia nepovažuje za kľúčovú a ťažiskovú. Dôvody uvádzané manželkou, ako je žiarlivosť, kontrola financií, jej časov príchodov a odchodov, nie sú podľa jeho názoru, objektívnymi dôvodmi rozvodu manželstva. Namietal, že súd neskúmal splnenie podmienok na striedavú osobnú starostlivosť, prípadne zverenie maloletých detí do výlučnej osobnej starostlivosti otca a nezaoberal sa jeho návrhom predneseným na pojednávaní dňa 19.3.2019, ktorý návrh vyhodnotil ako nedôvodný. Poukázal na názor maloletých detí vyjadrený v rámci vykonaného pohovoru, z ktorého vyplynulo, že majú vytvorený rovnaký vzťah k obom rodičom, pričom každý z nich je pracovne vyťažený. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka v tomto smere považoval za nepresné, nakoľko z pojednávania vyplynulo, že matka často absolvuje služobné cesty alebo je dlho v práci. Manželia si vzájomne pomáhajú a preto nevidí dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé a logické automaticky deti zveriť do starostlivosti matke. Zdôraznil, že prácu vo Viedni vykonáva so súhlasom manželky a v záujme zabezpečenia rodiny a považoval za nekorektné tento fakt pripisovať na jeho ťarchu. Trval na nariadení znaleckého dokazovania pre odborné a objektívne vyhodnotenie najvhodnejšie formy starostlivosti o maloleté deti. Namietal, že otázke úpravy styku s maloletými deťmi na čas po rozvode nebol počas súdneho konania venovaný prakticky žiaden relevantný priestor. Odmietol, že by manželstvo uzatváral s cieľom zneužitia na pobyt na území Slovenska. Napadnuté rozhodnutie považoval za unáhlené, manželku ľúbi a je presvedčený, že city mu opätuje, ale nateraz z nepochopiteľných dôvodov trvá na rozvode manželstva.

5. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že s napadnutým rozsudkom súhlasí a žiadala odvolanie manžela zamietnuť. Mala za to, že neexistuje žiadna možnosť manželského spolužitia, pretože manželstvo je už dávno rozpadnuté. Uviedla, že manžela ako otca maloletých detí rešpektuje a váži si ho a nemala dôvod osočovať ho pred súdom a cudzími ľuďmi. Uvedomuje si, že každé slovo, ktoré by použila, môže profesne ublížiť otcovi maloletých, preto svoje slová zvážila. S manželom nežije intímne po dobu viac ako rok, žijú v rôznych miestnostiach, manžel ju roky ponižoval, urážal, nerešpektoval a nevážil si ju ako ženu, je chorobne žiarlivý, nedôverčivý, neustále klame v zásadných veciach, čo môže poškodiť ju, ako aj budúcnosť maloletých detí. Poukázala na to, že manžel sa o nej pred deťmi vyjadruje ako o psychicky chorej osobe, zámerne nesúhlasí s jej názormi, čo vážne ohrozuje výchovu maloletých. Dúfa, že manžel svoje názory, správanie a postoje prehodnotí, aby nezničil ich spoločné úsilie o dobrú výchovu detí, ktorú budovali niekoľko rokov, vzhľadom aj na ich spoločného syna, na ktorom by sa mohlo správanie otca odzrkadliť. K otázke spoločného hospodárenia uviedla, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie jej manžel prispel na maloleté deti určeným výživným a v predchádzajúcom období prispieval polovicou výdavkov na školu a krúžky. S manželom netrávia spolu voľný čas, pretože ju neustále ponižuje a znevažuje a výdavky vzniknuté vo voľnom čase si financuje každý z manželov osobitne podľa svojich možností a keďže manžel nemal záujem tráviť čas s maloletými, zabezpečila si opatrovateľku. Jeho záujem o maloletých sa začal prejavovať až po podaní návrhu na rozvod manželstva. Uviedla, že maloleté deti nevychovávajú spoločne, pretože každý jej výchovný vplyv je zo strany manžela znevážený. Za celé manželstvo absolvovali spolu tri dovolenky a nemá pocit, že by sa počas manželstva starali o deti a domácnosť rovným dielom. Vzhľadom na pracovnú vyťaženosť manžela, mu počas manželstva navrhla možnosť presťahovania sa alebo zmeny práce, o čo nemal záujem. Mala za to, že súd vytvoril dostatočný časový priestor na to, aby bolo možné obnoviť manželské spolužitie a dlhší čas na jeho obnovu nepovažovala za potrebnú. Vyslovila názor, že manžel umelo predlžuje čas rozhodnutia súdu z obáv, že to ovplyvní jeho postavenie v práci, nakoľko je exekuovanou osobou, nedokáže si kúpiť nehnuteľnú či hnuteľnú vec na to, aby mohol začať plnohodnotný život. Nevidí dôvod zotrvania v manželskom zväzku s človekom, ku ktorému neprechováva žiadne city.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa zák. č. 161/15 Z.z. (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , (ďalej , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie manžela - otca maloletých detí nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. V odvolacom konaní ide o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd bude ďalej účastníkov označovať manžel, manželka a ako otec a matka.

10. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

11. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela voči výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku rozsudku o rozvode manželstva odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi a závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie a poukazuje na ne. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvale rozvrátené a neplní svoj účel. Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné stanovisko manželky, ktorá trvá na rozvode manželstva a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Na svojom stanovisku zotrvala v priebehu celého konania a veľmi dôrazne ho prezentovala aj vo vyjadrení k odvolaniu manžela. Skutočnosť, že manželia prežívajú dlhodobo manželskú krízu je nesporná a túto obaja potvrdili. Rovnako je nepochybné a v konaní bolo preukázané, že manželia síce bývajú v jednej domácnosti, ale ich vzťahy, spôsob hospodárenia, výchova maloletých detí a intímny život sú značne narušené a pohľad na spôsob života rozdielny, čo jednoznačne vníma manželka, ktorá pociťuje vo vzťahu diskomfort, nezáujem manžela a jeho nevhodné správanie voči nej. Napokon odvolací súd prihliadol aj na vyjadrenie manžela, ktorý sám potvrdil nezhody v manželstve vnímajúc ich ako manželskú krízu nedosahujúcu z jeho pohľadu takú intenzitu, ktorá by spôsobila zhoršenie a narušenie vzťahu manželov a rozvrat manželstva. S prihliadnutím na stanovisko manželky k rozvodu manželstva a skutočnosť, že spolužitie manželov je významne narušené a poukazujúc na ust. § 23 Zákona o rodine, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Pokiaľ manžel namieta potrebu vytvoriť priestor na obnovenie spolužitia manželov prípadne za asistencie odborného poradenstva, odvolací súd poukazuje na správny postup súdu prvej inštancie, ktorý sa v súlade s ust. , pokúsil o zmierne vyriešenie sporu, pričom súčasne ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 27.02.2018 uložil účastníkom povinnosť podrobiť sa poradenstvu mediátora. Odvolací súd prihliadal i na správu z Manželskej a predmanželskej poradne vyhotovenú dňa 28.08.2018 PhDr. Katarínou Hatrákovou, psychologičkou, z ktorej vyplýva, že manželia sa od zimy 2018 nepravidelne zúčastňovali párového a individuálneho stretnutia, obaja svorne deklarovali pretrvávajúce vzťahové problémy, ktoré vyústili do rozpadu manželského vzťahu, pričom očakávaný cieľ, obnovenie spolužitia, nebolo možné reálne dosiahnuť z dôvodu výrazne odlišnej motivácie oboch partnerov. Z obsahu správy je zrejmé odporúčanie manželom absolvovať individuálnu psychoterapiu zameranú na zvýšenie sebaúcty a vybudovanie bazálnej dôvery v partnerskom vzťahu, ktorý zámer pre nesúhlas manželky nebol naplnený. Skutočnosť, že manželka odmieta absolvovanie ďalšieho poradenstva, resp. odmieta obnovenie spolužitia a zotrvala na návrhu na rozvod manželstva zdôrazňuje jej zásadný postoj. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželskom zväzku, ktorý je napokon založený na báze slobodného a dobrovoľného rozhodnutia. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že ani v priebehu odvolacieho konania nedošlo ku zmene postoja manželky, pričom kedykoľvek v priebehu konania mali obaja manželia vytvorený priestor na obnovu ich vzťahu. Pokiaľ manžel namieta, že zo strany manželky neboli voči jeho osobe vznášané žiadne objektívne a relevantné výhrady, odvolací súd konštatuje, že z vyjadrení manželky pred súdom prvej inštancie je zjavné, že mala výhrady voči správaniu manžela. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie manžela o tom, že rozvod

manželstva bude mať dopad na všetkých členov rodiny a zmení usporiadanie ich vzťahov, avšak uvedená skutočnosť nezakladá dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti, keďže stanovisko manželky k obnoveniu spolužitia manželov je jednoznačne odmietavé.

12. V konaní o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že zverením maloletých detí po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke bude zabezpečená stabilita ich výchovného prostredia. V danom prípade je potrebné prihliadať na podmienky rodičov na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, ktoré na strany matky boli preukázané a potvrdené oboma rodičmi, teda existencia vlastníctva nehnuteľnosti matky, v ktorej rodičia a maloleté deti žijú. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj výrazný podiel matky na výkone osobnej starostlivosti o maloleté deti v súvislosti s pracovnou vyťaženosťou otca. Pokiaľ otec namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho návrhom na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do jeho osobnej starostlivosti, odvolací súd na jeho námietku neprihliadal z dôvodu, že otec v konaní žiadnym spôsobom neprezentoval a ani nepreukázal, či má vytvorené vhodné podmienky (bytové podmienky) pre maloleté deti, ktorú okolnosť súd prvej inštancie zohľadňoval vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd považuje za potrebné vziať v úvahu skutočnosť, že v súvislosti s rozvodom manželstva dôjde k novému usporiadaniu pomerov manželov a je predpoklad, že otec maloletých detí sa z domácnosti matky odsťahuje. V tejto súvislosti aj odvolací súd považoval za potrebné prihliadnuť na existenciu bytových podmienok na strane matky, ktoré nesporne spĺňajú požiadavky a potreby maloletých ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka. Odvolací súd zároveň konštatuje, že zo strany otca neboli vyslovené žiadne výhrady voči osobe matky ani v súvislosti s výkonom starostlivosti o maloleté deti. Pokiaľ otec poukazuje na vzťah maloletých detí k obom rodičom a nimi prezentované vyjadrenie pred kolíznym opatrovníkom odvolací súd nespochybňuje, že obe deti majú vytvorený pozitívny vzťah k matke aj otcovi, ukončenie spolužitia rodičov je pre ne zaťažujúce a odmietajú ho prijať. Správne súd prvej inštancie postupoval, keď zisťoval názor maloletých detí, ktoré sú vo veku, kedy dokážu vyjadriť svoje pocity a vzťah ku každému z rodičov. Avšak názor maloletých detí je jedným z dôkazov vykonaných v konaní, ktorý súd vyhodnocuje a posudzuje vo vzťahu k celému priebehu konania a ďalším vykonaným dôkazom. V danej prejednávanej veci bolo potrebné vychádzať nielen z predpokladov rodičov vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti, ale aj posúdiť ich podmienky pre výkon tejto starostlivosti. Napriek vyjadreniu maloletých o ich vzťahu k otcovi, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v otázke zverenia maloletých detí do starostlivosti matky, keďže na strane otca, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, nemožno konštatovať stabilitu budúceho výchovného prostredia. Odvolací súd rovnako poznamenáva, že rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloleté deti nie sú trvalé a pri zmene pomerov možno dosiahnuť ich zmenu dohodou rodičov alebo súdnym rozhodnutím. V prípade, ak otec vyslovuje obavy o budúci vývin maloletých detí v súvislosti s rozvodom manželstva a jeho spracovaním v ich prežívaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rodičia budú musieť svojim deťom vysvetliť ukončenie ich vzťahu a s tým súvisiacu novú situáciu, porozprávať sa s nimi prijateľným a ich veku primeraným spôsobom, prípadne využiť odborné poradenstvo vo vzťahu k maloletým a je výhradne na rodičoch, aby aj po rozvode komunikovali spolu korektne a deťom vytvorili podmienky a priestor pre zabezpečenie ich zdravého psychického a fyzického vývinu, a umožnili im realizáciu kontaktu s oboma rodičmi v takom rozsahu, aby deti zmenu v ich živote pociťovali minimálne. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, pričom v konaní neboli preukázané žiadne dôvody, ktoré by vylučovali zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matke.

13. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj pokiaľ ide o určenie, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, keď toto právo prináleží obom, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by na strane jedného z rodičov boli dôvody pre obmedzenie výkonu tohto rodičovského práva.

14. Vzhľadom k tomu, že otec podal odvolanie voči všetkým výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd sa zaoberal odvolaním aj vo vzťahu k napadnutému výroku o výživnom, napriek tomu, že otec k tejto časti odvolania neuviedol žiadne odvolacie dôvody ani odvolací návrh. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletých detí proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného ako nedôvodné dospejúc k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona

o rodine. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Súd prvej inštancie správne postupoval pri určení výživného na maloleté deti v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určení výšky výživného na maloleté deti a to z hľadiska odôvodnených potrieb detí, príjmu rodičov, ich majetkových pomerov, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov. Správne súd prvej inštancie zohľadnil vek detí a výdavky na ich odôvodnené potreby, ktoré matka v konaní riadne vyčíslila na maloletého G. vo výške 260 eur mesačne a maloletú A. vo výške 230 eur mesačne, a tieto predstavujú platby za stravu v škole vo výške po 22 eur mesačne, za školský klub v sume po 11 eur mesačne, u G. za výtvarný krúžok v sume 10 eur a ďalšie výdavky súvisiace so zabezpečením ich bežných potrieb a zdravotnej starostlivosti v prípade ochorení detí. Správne súd prvej inštancie postupoval, keď pri určení výšky výživného na maloleté deti vychádzal aj z príjmov, pomerov a schopností a možností rodičov, keď prihliadol na preukázaný dosahovaný príjem matky vo výške cca 920 eur v priemere mesačne eur netto a otca vo výške 1.840 eur mesačne a vzal v úvahu aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca k maloletým deťom. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil ako zodpovedajúcu a primeranú odôvodneným potrebám maloletých a ich veku, výšku výživného na každé z detí v sume 110 eur mesačne.

15. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým neupravil styk otca s maloletými deťmi, odvolací súd sa s daným záverom stotožňuje prihliadajúc na situáciu v rodine, keď rodičia aj maloleté deti bývajú v jednom byte, čím je nesporne zabezpečený ich vzájomný kontakt. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by matka otcovi v styku s maloletými deťmi bránila, keď otec sám potvrdil, že s deťmi trávi voľný čas, športuje s nimi, avšak pohľad rodičov na zabezpečenie aktivít pre maloletých bol rozdielny. S prihliadnutím na vyjadrenie matky, že v styku otca s maloletými nebráni, pričom otec uvedené nespochybnil, aj odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti danej veci, je vhodnejšie styk neupraviť a ponechať rodičom priestor na dohodu. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva opakovane otcovi do pozornosti, že rozhodnutie o styku s maloletými deťmi nie je nemenné a v prípade, ak by do budúcna medzi rodičmi vznikol nesúlad v otázke stretávania sa otca s maloletými deťmi, má právo obrátiť sa na súd za účelom rozhodnutia o úprave styku s maloletými. Najideálnejším spôsobom usporiadania vzťahov rodičov k maloletým deťom je však dohoda rodičov, ktorú budú obaja rešpektovať, a ktorá maloletým deťom zabezpečí pozitívne podmienky pre ich zdravý psychický a fyzický vývin.

16. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca vzťahujúce sa k nevyhoveniu jeho návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania odvolací súd konštatuje, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplývajú dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie navrhovaný dôkaz nevykonal. Odvolací súd sa s danými dôvodmi stotožňuje a za situácie, kedy otec nemá vytvorené podmienky pre zabezpečenie potrieb maloletých (podmienky bývania), a pri preukázaní podmienok na strane matky, či už osobnostných alebo podmienok bývania, dospel k záveru, že nariadenie znaleckého dokazovania by bolo nehospodárne a zbytočne by predlžovalo konanie. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vyhodnotil danú námietku otca ako nedôvodnú.

17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa .

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa .

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).