Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-41-2020.pdf
PDF · 87.6 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/41/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom vo veci starostlivosti o maloleté deti W. N., R.. XX.XX.XXXX, O. Q. N., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obidve zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: K.. C. N., R.. XX.XX.XXXX, D. S. Q. XX, XXX XX S. Q., zastúpená JUDr. Jánom Reptišom, advokátom so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, a otca: D. X., R.. XX.XX.XXXX, D. S. Q. XX, XXX XX S. Q., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Maloleté deti W. N., R.. XX.XX.XXXX, O. Q. N., R.. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky C. N., R.. XX.XX.XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec D. X., R.. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí W. N. O. Q. N. sumou 100,- Eur mesačne na každé z detí zvlášť počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí W. N., R.. XX.XX.XXXX, O. Q. N., R.. XX.XX.XXXX, podala dňa 25.08.2020 na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým, pričom žiadala, aby súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu sumou 100,- Eur mesačne na každé z detí počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.
2. V návrhu matka uviedla, že s otcom detí žijú spoločne asi 7 rokov. Počas tejto doby otec absolútne nepracoval. Nemá stabilný pracovný pomer a nemá stály príjem. Matka sa snažila mu dohovárať, aby si našiel zamestnanie, aby prispel nejakou čiastkou na udržiavanie domácnosti a krytie potrieb maloletých detí, no v tomto smere nebola úspešná. Potreby detí pokrývala zo svojich príjmov alebo jej pomáhali jej rodičia. Starší W. chodí do školy v S. Q., mladší Q. je v predškolskom zariadení. Deti majú k matke dobrý vzťah, preto by bolo vhodné, aby sa zverili do jej výchovy a opatery a otec by bol zaviazaný prispievať na ich výživu. Maloletí majú bežné potreby. Náklady na deti sú u staršieho W. stravovanie v školskej jedálni 20-25 Eur mesačne, u mal. Q. 10 Eur mesačne, cca 70,- Eur mesačne oblečenie detí, stravovanie v domácnosti cca 150,- Eur. W. navštevuje hokejový klub, kde sa platí príspevok 15,- Eur mesačne, hráva v Ž. R. H. a je nutné zabezpečiť dochádzku na tréningy a jeho odvoz domov. Celkové náklady sú 80,- Eur na pohonné hmoty. Matka platí inkaso 94,- Eur, životnú poistku pre obidve deti 48,98 Eur, internet a TV 34,- Eur, pôžička na kúpi vecí pre domácnosť 100,- Eur, poplatky za smeti sú 55,- Eur polročne a plyn 400,- Eur polročne. Na pokrývanie týchto platieb zostáva matka sama. Nežiada určovať styk otca s deťmi, lebo je ochotná kedykoľvek mu umožniť stretnutie s deťmi.
3. Otec v písomnom vyjadrení z 11.02.2021 uviedol, že súhlasí s návrhom matky na zverenie detí do jej výchovy a opatery s právom spravovať ich majetok a tiež s výškou výživného z jeho strany 100,- Eur mesačne na každé z detí.
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.02.2021, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom účastníkov konania, pričom zistil nasledujúce skutočnosti:
5. Zo správy ÚPSVaR D. Š., pracovisko Ž. R. H. zo dňa 16.10.2020 súd zistil, že matka žije s deťmi v dvojizbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve matkinho otca. Deti majú v dome samostatnú detskú izbu, kde majú vytvorený vhodný priestor na oddych, hru i prípravu do školy. Náklady na bývanie sú 50 Eur/mes. elektrina, 20 Eur/mes. voda, 34 Eur/mes. internet, 400 Eur/polročne plyn, 50 Eur/ polročne smeti. Všetky náklady hradí matka. V čase šetrenia bola matka zamestnaná v Nemocnici Ž.X. R. H., N. D. Š. s príjmom 900,- Eur v hrubom, poberá prídavky na deti vo výške 49,90 Eur. Mal. W. je žiakom 2. ročníka Základnej školy v S. Q.. V škole sa stravuje a navštevuje aj školský klub. Chodí na hokej, s čím má matka výdavky 60 Eur ročne a 15 Eur mesačne, plus výdavky na oblečenie, doplnky a pod. Mal. Q. má odklad povinnej školskej dochádzky, navštevuje materskú školu v S. Q.. Ošetrujúcou lekárkou detí je K.. Z.. Mal. W. je zdravý, mal. Q. navštevuje alergologickú ambulanciu, užíva lieky. Matka uviedla, že s otcom detí netvoria pár dva roky. Otec v čase šetrenia stále býval v ich domácnosti, hľadal si vlastné bývanie. Matka uviedla, že spolu komunikujú bez výraznejších problémov. Otec je podľa vyjadrenia matky ženatý a má okrem ich spoločných detí ešte tri deti, z toho dve plnoleté v K. a jedno maloleté v I.. Ich dvom deťom sa v minulosti venoval minimálne, teraz je to lepšie, ale nerieši s matkou podstatné veci ako ich zdravotný stav, prípravu do školy, či synov hokej. Otec detí je nezamestnaný, nemá žiadny pravidelný príjem. V minulosti jej vôbec neprispieval. S otcom detí sa kolíznemu opatrovníkovi nepodarilo skontaktovať.
6. Z lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka detí bola naposledy zamestnaná od 15.09.2020 do 11.12.2020 v spoločnosti Svet zdravia, a.s., kde v uvedenom období dosiahla od zamestnávateľa priemerný hrubý mesačný príjem 397,26 Eur. Otec detí nemá evidovaného zamestnávateľa v registri Sociálnej poisťovne, podľa potvrdenia UPSVaR nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky ani príspevky.
7. Z prednesu právneho zástupcu matky na pojednávaní súd zistil, že rodičia maloletých detí aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti. Zotrvali na písomne podanom návrhu, výživné žiadali priznať počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa vyjadrenia matky otec sa určitou formou aj v súčasnosti podieľa na starostlivosti, resp. prispievaní na deti.
8. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že o deti sa stará sama. Je pravdou, že otec prispieva na výchovu detí určitými finančnými čiastkami podľa možnosti, tiež deti chodí navštevovať, čo sa týka jeho stretávania s nimi, nevyskytujú sa vôbec žiadne problémy.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 4 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Čo sa týka starostlivosti o maloleté deti, na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v ich najlepšom záujme bude zveriť ich do osobnej starostlivosti matky. Súd pritom prihliadol aj na stanovisko otca detí, ktorý s uvedeným súhlasil. Maloletí majú k obom rodičom vybudovanú citovú väzbu, s otcom sa stretávajú. Faktickú každodennú starostlivosť o deti však zabezpečuje matka, pričom otec aktuálne už nežije s deťmi v spoločnej domácnosti. Na strane matky, resp. jej výchovného prostredia súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by jej bránili v starostlivosti o maloleté deti. Z uvedených dôvodov súd zároveň osobitným výrokom neupravoval styk otca s deťmi, keďže zo strany žiadneho z rodičov takáto požiadavka v priebehu konania nebola vznesená, pričom sa o týchto otázkach vedia dohodnúť a tiež sa vzájomne prispôsobiť záujmom detí.
11. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým súd vzal do úvahy zákonné hľadiská schopností, možností a majetkových pomerov jednotlivých rodičov, zabezpečovanie osobnej starostlivosti o deti, ako aj odôvodnené potreby maloletých. Výdavky týkajúce sa maloletých súd vyhodnocoval v tých súvislostiach, že výživným pre maloleté dieťa sa má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade sa prihliada i na zdravotný stav dieťaťa.
12. V priebehu konania nebol zistený žiadny konkrétny zamestnávateľ, resp. zdroj príjmu otca detí, súd však pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné, v zmysle ktorého je potrebné prihliadať aj na príjmy, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. V tomto smere neboli v konaní preukázané žiadne objektívne okolnosti, ktoré by otcovi detí bránili nájsť si stabilné zamestnanie a vynaložiť tým primeranú snahu o zlepšenie svojich majetkových pomerov aj v záujme vlastných detí, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Súd skúmal aj odôvodnené potreby maloletých detí ako oprávnených aj s prihliadnutím na ich vek 6 a 7 rokov. Pokiaľ ide o výdavky na maloletých uvádzané matkou, súd tieto považoval za opodstatnené a v zásade nevyhnutné výdavky, medzi ktoré je potrebné počítať náklady na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, tiež výdavky súvisiace so školou, resp. škôlkou (školské pomôcky, pracovné zošity, učebnice, školský klub, exkurzie, výlety, poplatok do triedneho fondu, resp. ZRPŠ), prípadné voľnočasové aktivity, kam možno zaradiť primerané náklady na televíziu a internet, tiež vykonávanú športovú činnosť mal. W.. Súd prihliadol aj na zákonné kritérium pri určení výšky výživného v podobe miery starostlivosti jednotlivých rodičov o dieťa, keď v tomto smere mal súd preukázané, že o maloletých sa v rozhodujúcej miere stará matka. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd považoval výšku výživného zo strany otca 100,- Eur mesačne na každé z detí, na ktorej sa obaja rodičia zhodli, za zodpovedajúcu vyššie uvedeným zákonným kritériám a súladnú zo záujmom maloletých.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, nakoľko v priebehu konania súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 CMP), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.