Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-133-2020.pdf
PDF · 92.22 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/133/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, právne zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej: V.T. R., N.. XX.XX.XXXX, C. A. T. J. XX, XXX XX R., štátny občan Slovenskej republiky v konaní o zaplatenie 923,42 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 308,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 120,00 Eur počnúc od 22.06.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 161,65 Eur počnúc od 07.07.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00% zo sumy 26,50 Eur počnúc od 08.08.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 615,27 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 923,42 Eur s prísl. Ako dôvod uviedol, že dňa 06.08.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava na žalobcu. Medzi Slovak Telekom a.s. a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej aktivovaný program služieb. So žalovanou sa dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom a.s. podľa uzavretej zmluvy poskytol žalovanej služby, ktoré vyúčtoval faktúrami zo dňa 14.06.2017 pod č. VS XXXXXXXXXX vo výške 120,00 Eur s lehotou splatnosti 21.06.2017, zo dňa 21.08.2017 pod č. VS XXXXXXXXXX vo výške 161,65 Eur s lehotou splatnosti 06.07.2017, zo dňa 21.07.2017 pod č. VS XXXXXXXXXX vo výške 26,50 Eur s lehotou splatnosti 07.08.2017. Žalovaná neuhradila vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom a.s. ju upomienkami opakovane vyzval ku úhrade. Z toho dôvodu si uplatňujú aj úroky z omeškania.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní č.k. 21Up/982/2020 vydal platobný rozkaz dňa 15.06.2020, v ktorom zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny s príslušenstvom a trovami konania. Z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu, aby navrhli pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Dňa 02.12.2020 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Lučenec ako súdu vecne a miestne príslušnému na prejednanie veci.
3. Uznesením č.k. 17Csp/133/2020-43 zo dňa 21.01.2021 súd vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaná ostala nečinná.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených žalobcom v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1. 000,00 Eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke súdu dňa 21.01.2021 a zvesené dňa 05.02.2021.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie a vo veci rozsudok verejne vyhlásil.
8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - podacími hárkami, faktúrami, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, oznámením o postúpení pohľadávky, súhlasom so spracovaním údajov účastníka, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, výzvou na zaplatenie - predžalobná výzva.
9. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 29.05.2017 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Toho istého dňa bol uzatvorený Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorým sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej program služieb Happy XL NAY, ktorým bolo poskytnuté zariadenie B. X. B. A. za akciovú kúpnu cenu 199,00 Eur. Neakciová maloobchodná cena bola 799,00 Eur. Súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby predstavoval 50,00 Eur, zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 650,00 Eur. Dohoda viazanosti bola 24 mesiacov. Zmluva obsahuje aj vzorec pre výpočet zmluvnej pokuty, podľa ktorej vyúčtovacia suma zmluvnej pokuty sa rovná základ pre výpočet - počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti X základ pre výpočet zmluvnej pokuty). Spoločnosť Slovak Telekom a.s. vystavila žalovanej faktúru č. VS XXXXXXXXXX na sumu 120,00 Eur so splatnosťou 21.06.2017, faktúru č. VS XXXXXXXXXX na sumu 161,65 Eur so splatnosťou 06.07.2017, faktúru č. VS XXXXXXXXXX na sumu 26,50 Eur so splatnosťou 07.08.2017 a faktúru č. VS XXXXXXXXXX splatnú dňa 09.03.2018 na sumu 615,27 Eur.
10. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou, ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a), b) Zák.č. 341/2011 o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu a právo na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
12. Podľa ods. 12 účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
21. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
23. Podľa § 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z. je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad poručenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
26. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb dňa 29.05.2017. Právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť voči žalovanej splnil, keď jej poskytol telekomunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a dodatku ku zmluve a tieto zároveň vyúčtoval jednotlivými faktúrami. Za poskytnutie týchto služieb vznikla na strane žalovanej povinnosť zaplatiť. Nakoľko k uhradeniu časti žalovanej sumy 308,15 Eur, ktorej výška zodpovedá cenám za poskytnuté služby vyúčtovanými jednotlivými faktúrami nedošlo, súd považoval nárok uplatnený žalobou za dôvodný. V tejto súvislosti súd dodáva, že zmluva o poskytovaní verejných služieb, ako aj dodatok
k zmluve predstavuje dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého vznikli na strane oboch zmluvných strán nielen práva ale aj povinnosti. Povinnosťou žalovanej bolo zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu za poskytnuté služby, nakoľko si túto nesplnila, súd preto žalobe v tejto časti vyhovel v plnom rozsahu. Je nutné dodať, že žalobca v konaní preukázal, že prešla na neho ako na postupníka celá žalovaná pohľadávka (vrátane nároku na úhradu zmluvnej pokuty) teda sa stal nositeľom hmotného nároku uplatňovaného žalobou v celom rozsahu.
28. Súd priznal žalobcovi aj zvyšok uplatňovanej istiny vo výške 615,27 Eur z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty vyplývajúcej z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Súd preskúmal obsah dodatku k zmluve, z ktorej vyplýva, že ak účastník poruší počas doby viazanosti povinnosť uhradiť cenu za služby riadne a včas, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške určenej výpočtom (ktorý zohľadňuje rozsah benefitov poskytnutých účastníkom ako aj počet dní doby viazanosti, pričom v tomto zároveň pri stanovení výšky zmluvnej pokuty prihliadol poskytovateľ na zostávajúcu dobu viazanosti účastníka, pričom výška zmluvnej pokuty sa mala znižovať práve v závislosti od uplynutia doby viazanosti, resp. od času zostávajúceho do doby viazanosti).Táto zmluvná pokuta, teda mala kompenzovať aj prípadnú škodu spôsobenú žalovaným tým, že hoci mu bola poskytnutá zľava spojená s dobou viazanosti, on si svoje povinnosti za poskytnuté služby neplnil. Zmluva predstavuje právny úkon zakladajúci dvojstranný záväzkový právny vzťah, v zmysle ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby za určitých podmienok. Z obsahu Zmluvy je zrejmé, že právnemu predchodcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti žalovaným platiť za služby riadne a včas, pričom táto zmluvná pokuta v sebe reflektuje aj skutočné poskytnutia zľavneného programu služieb. Zmluva ako konsenzus, resp. výsledok prejavu vôle dvoch zmluvných strán postavený na princípe zmluvnej voľnosti predstavuje v prípade oboch zmluvných strán rámec, ktorý určuje ich vzájomné práva a povinnosti. Ak raz obsahom Zmluvy bolo dojednanie zaplatenia zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností, pričom táto bola dojednaná písomne (prejavom v zmluve podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a obsah dojednania reflektoval skutočnosť, že k porušeniu povinnosti môže dôjsť v rôznom časovom úseku, od začiatku plynutia doby viazanosti až do jej skončenia),len skutočnosť, že Zmluvná pokuta bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve, nie je dôvodom na konštatovanie neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania. Táto zmluva bola dostatočne zreteľná a nebolo možné toto zmluvné dojednanie prehliadnuť. Ak teda žalovaný si nesplnil svoje zmluvné povinnosti, pritom užíval program, ktorého cena bola zvýhodnená za splnenia podmienok zotrvania v zmluvnom vzťahu určitú dobu (24 mesiacov), súd považuje zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom v konaní za primeranú. Na je zaplatenie sa žalovaný zaviazal priamo v zmluvnom dojednaní, ktoré svojim obsahom nespĺňa obsah neprijateľnej podmienky, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného mal súd za to, že nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu je dôvodný. V konaní bol žalovaný nečinný, k žalobe sa nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nenamietal.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.