Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-20-2021.pdf
PDF · 65.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/20/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M., a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci odsúdeného I. B., o návrhu na povolenie obnovy konania, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. februára 2021 v Banskej Bystrici sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10Nt/15/2020 zo dňa 16. novembra 2020, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného I. B. zamieta.
odôvodnenie:
Samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš uznesením č. k. 10Nt/15/2020-20 zo dňa 16. 11. 2020 podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného I. B. na povolenie obnovy konania, pre nesplnenie podmienok obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený sťažnosť priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, ktorú neskôr odôvodnil v písomnom podaní zo dňa 14. 12. 2020 v podstate tým, že svedkyňa T. C. bola očitým svedkom skutku zo dňa 16. 09. 2013, a nepamätala si na presný čas a dátum skutku z dôvodu, že odvtedy uplynulo 8 rokov a vtedy tam aj dosť popili. Aj keď si presne nepamätala, ako sa to malo stať, avšak z jej výpovede vyplýva, že skutok sa nestal presne tak, ako je uvedený v skutkovej vete, preto aj okresný súd nesprávne vyhodnotil jeho trestný čin ako lúpež, ale malo ísť o iný trestný čin, pretože nikomu nič nevzal násilím a ani nenútil poškodeného, aby mu niečo dal, chcel iba zabrániť v bitke. Stále sa cíti nevinný a nesprávne odsúdený, preto podal sťažnosť a požiadal, aby najvyšší súd odznova preštudoval celú vec, ktorá sa mu kladie za vinu.
Odsúdený sťažnosť odôvodnil aj prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu, a to písomným podaním zo dňa 18. 11. 2020, v podstate tým, že aj napriek tomu, že svedkyňa T. C. nevedela presne opísať skutočnosti ohľadne trestného činu lúpeže, avšak z jej výpovede možno cítiť, že skutok sa nestal presne ta, ako je opísaný v skutkovej vete rozsudku. Odsúdený sa domnieva, že návrh na povolenie obnovy konania je dôvodný, a svedkyňa T. C. nemohla byť v predchádzajúcich konaniach vypočutá, pretože sa nachádzala na neznámom mieste a žila ako bezdomovkyňa. Nemožno však očakávať od svedkyne, aby si pamätala na všetky detaily skutku, a to vzhľadom na odstup času, keďže skutok sa stal v roku 2013. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu a následne rozhodol tak, že obnovu konania povolí.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako nadriadený orgán, skúmal, či bola sťažnosť obžalovaného podaná včas, či bola podaná oprávnenou osobou, a či nedošlo k späťvzatiu sťažnosti alebo k vzdaniu sa práva podať sťažnosť.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Postupom podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a po preskúmaní trestného spisu krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou, avšak nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v citovanom ustanovení. V konaní o povolení obnovy konania nemôže súd preskúmavať, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, a podobne. V konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozsudku, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní. Povinnosťou súdu v konaní o povolení obnovy konania je teda skúmať správnosť právoplatného rozsudku súdu v tom rozsahu, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú také závažné, že odôvodňujú zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti rozsudku vydaného súdom v pôvodnom konaní.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a celého spisového materiálu musí konštatovať, že v prípade svedkyne T. C. nejde o takú skutočnosť alebo dôkaz, ktorý nebol súdu známy v pôvodnom konaní a mohol by odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste odsúdeného. Rovnako aj krajský súd uvádza, že v pôvodnom konaní boli okrem odsúdeného vypočutí aj ďalší svedkovia, pričom žiadna z osôb vtedy neuvádzala, že pri skutku mala byť ako očitý svedok prítomná aj T. C.. Na túto skutočnosť si odsúdený spomenul až po tom, ako mu bol nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol pôvodne uložený ako trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Taktiež aj z okolnosti dostavenia sa svedkyne na verejné zasadnutie je zrejmé, že ide o svedkyňu, ktorej výpoveď má za cieľ dodatočne pomôcť odsúdenému. Napokon krajský súd poznamenáva, že proti pôvodnému rozsudku odsúdený nepodal ani odvolanie, je teda zrejmé, že bol s výrokom o vine a treste stotožnený. Pokiaľ v tomto štádiu odsúdený tvrdí, že odvolanie nepodal z dôvodu zlého zdravotného stavu jeho otca (pôvodne spoluobžalovaného), je toto tvrdenie nelogické, pretože v zmysle zákona by takéto odvolanie bolo podané len v jeho prospech, teda krajský súd by mu nemohol uložiť prísnejší trest, ako mu uložil okresný súd.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto senát krajského súdu po zohľadnení všetkých okolností prípadu sťažnosť odsúdeného I. B. v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako nedôvodnú zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.