Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/7/2021

Potvrdené rozhodnutím 2Co/112/2021
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu T. B., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v L., G. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom so sídlom v Michalovciach, ul. Námestie osloboditeľov č. 1, proti žalovanej I. S., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v W. č. XXX, zastúpenej JUDr. Tomášom Turcsányim, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 14, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 10C/7/2021-47 zo dňa 16.2.2021, takto rozhodol: P o t v r d z u j e uznesenie. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

Uznesenie

Okresný súd Michalovce vo veci strán sporu žalobcu T. B., nar. XX.X.XXXX, ul. G. XXXX/XX, L., právne zastúpený JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, ul. Námestie osloboditeľov 1, Michalovce, proti žalovanej I. S., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania a žalovanej náhradu trov n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom došlým tunajšiemu súdu domáha voči žalovanej nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a vzniknutej náhrady trov tohto konania.

V návrhu uviedol, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. W. a to parc. č. XX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 1366 m2, par. č. 61/4 - orná pôda o výmere 2913 m2, parc. č. 61/6 - ostatná plocha o výmere 583 m2, parc. č. 61/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97 m2 spolu s rodinným domom súpisné číslo XXX stojaceho na parc. č. XX/X. Žalobca žil so žalovanou vo vzťahu druh - družka ( konkubinát ) v spoločnej domácnosti v tomto rodinnom dome od júla 2018 až do 08.03.2020, kedy bol náhle a bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia vyzvaný žalovanou, aby opustil predmetný dom. Žalobca výzvu žalovanej uposlúchol a opustil predmetný dom. Takto bol dočasne nútený nasťahovať sa prechodne do bytu k svojim rodičom na ul. Okružnú XX v L., kde aj t.č. prechodne býva a na tejto adrese preberá aj korešpondenciu. Vo vzťahu so žalovanou bol približne 6 rokov, preto bol aj pri kúpe predmetných nehnuteľností žalovanou. V čase, kedy žalovaná predmetné nehnuteľnosti nadobudla, bol rodinný dom súp. č. XXX iba v pôvodnom stave s tým, že nebol dokončený, kedy rozsiahla podkrovná časť nebola obývateľná a bola iba v štádiu hrubej stavby bez parozábrany a izolácie. U. v čase kúpy predmetných nehnuteľností boli strany sporu už viac ako X roky vo vzájomnom vzťahu, rozhodli sa, že budú žiť v spoločnej domácnosti v tomto dome s tým, že neskôr po dokončení vnútornej prestavby a sfunkčnení podkrovia žalovaná prepíše rovnaký podiel na týchto nehnuteľnostiach na žalobcu. S. na základe tohto prísľubu nemal dôvod žalovanej nedôverovať a keďže žili ako druh a družka, chcel rovnakou mierou prispieť ku koncovému zrealizovaniu spoločného bývania. U. od júla XXXX začal po vzájomnej dohode a súhlasom žalovanej realizovať vnútornú prestavbu tohto rodinného domu. Za týmto účelom žalobca až do mesiaca marec XXXX investoval priamo výlučne zo svojich financií ako aj poskytnutím svojich finančných prostriedkov žalovanej cca 47.000,00 EUR. Podrobne rozpísal, kde boli tieto prostriedky použité jednak na realizáciu prác a jednak zakúpenie materiálu a zariadení pre domácnosť. Tieto skutočnosti preukazuje v konaní niektorými faktúrami a príjmovými pokladničnými dokladmi ako aj detailmi bankových prevodov z účtu žalobcu na účet žalovanej. Ostatné doklady uviedol, že predloží až k samotnému žalobnému návrhu ( o vydanie bezdôvodného obohatenia ). Po jeho nedobrovoľnom odchode z tohto domu sa dozvedel od žalovanej, že táto chce rodinný dom predať. Nakoľko ponúkol žalovanej odkúpenie tohto domu, avšak žalovaná odmieta zohľadniť jeho

investície, ponúkla mu tak odkúpenie za nereálnu cenu z jeho pohľadu. S. prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú listom zo dňa 11.X.XXXX na pristúpenie k mimosúdnemu jednaniu ohľadom vyporiadania investícií do tohto rodinného domu ako aj výzvu na zdržanie sa dočasného nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou. Na uvedenú výzvu žalovaná vôbec nereagovala, pričom odmietla ďalej s ním komunikovať, iba ho odkázala na jej právnika, ktorý je realitným maklérom. U. z jeho pohľadu je dôvodná obava, že žalovaná chce predmetné nehnuteľnosti odpredať ako aj jej zjavný úmysel vyhnúť sa spravodlivému a objektívnemu finančnému vysporiadaniu. Keďže nemá iný majetok vyššej hodnoty a toho času pracuje iba obmedzene na základe dohody o vykonaní práce, nie je predpoklad, že by vedela vyrovnať jeho podiel investícií do jej nehnuteľnosti. S odstupom času, keďže žalovaná na žiadne jeho výzvy nereaguje, zistil, že oslovila realitnú kanceláriu AD D. s.r.o., Michalovce, ktorá aktuálne ponúka predmetné nehnuteľnosti na predaj, teda ako celok aj s vecami a zariadeniami, ktoré zakúpil žalobca a ktorých vydania sa od žalovanej domáha a bude sa domáhať v samostatnom konaní. Na základe vyššie uvádzaných skutočností má žalovaný za to, že je osvedčená dôvodná obava, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti ako výlučná vlastníčka bez vedomia žalobcu predá a tým zmarí uspokojenie žalobcovej pohľadávky, ktorú žalobca pokiaľ sa mimosúdne nedohodne so žalovanou bude v najbližšej dobe požadovať na príslušnom súde riadnou žalobou. S poukazom na § X24 ods. X má nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia.

K návrhu žalobca pripojil fotokópie vykonaných finančných operácií na celkovú sumu 16.845,47 EUR podľa rozpisu uvedeného v návrhu, fotokópiu komunikácie žalovanej s realitným maklérom, fotokópiu zverejnenej inzercie predaja rodinného domu. Nepripojil však žiadne fotokópie faktúr na sumu 14.900,00 EUR a 1.500,00 EUR ako aj príjmové pokladničné doklady, fotokópiu zálohovej faktúry na sumu 1.589,52 EUR, na ktoré doklady tiež v návrhu poukázal.

Podľa § X24 ods. 1 - v platnom znení (ďalej len „“), Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § X24 ods. X , Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § X4X ods. 1 , Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § X4X ods. 2 , Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § X4X ods. X , Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § X44 , Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj samotnej podstaty zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Súd prevedenou lustráciou v súdnych registroch zistil, že žalobca sa v konaní pod č. 26C/28/XXXX domáhal nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanej z dôvodu, že voči nej má pohľadávku, ktorá podľa jeho vyčíslenia predstavuje sumu 45.000,00 až 47.000,00 EUR, pričom má obavu, že žalovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti, do ktorej investoval vyššie uvedené prostriedky, bez jeho vedomia predá a tým zmarí uspokojenie jeho pohľadávky. Na základe týchto tvrdených skutočností súd vyvodil záver, že v tomto prípade účel sledovaný neodkladným opatrením je možné dosiahnuť už zabezpečovacím opatrením, ktoré ako zabezpečovací inštitút možno použiť na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky žalobcu voči žalovanej. Okolnosti, ktoré mali osvedčiť dôvodnú obavu, že by prípadná exekúcia na majetok žalovanej mohla byť zmarená, súd preto ďalej neskúmal a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Z ďalšej spisovej dokumentácie tunajšieho súdu sp.zn. 19C/21/XXXX bolo zistené, že aj v tomto konaní sa žalobca domáhal voči žalovanej nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, kde uvádzal totožné dôvody ako v konaní sp.zn. 26C/28/XXXX. V danom konaní prvostupňový súd nariadil zabezpečovacie opatrenie rozhodnutím č. 19C/21/XXXX-X7 zo dňa 20.5.XXXX, ktoré rozhodnutie však bolo odvolacím Krajským súdom v Košiciach, č. 11Co/191/XXXX-1X2 zo dňa 28.10.XXXX zmenené tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý s odôvodnením, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s poukazom na doteraz osvedčenú výšku pravdepodobnej pohľadávky žalobcu voči odvolateľke (žalovanej) by bolo v rozpore s požiadavkou zásady proporcionality, čím by mohol vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi výškou vymáhateľnej pohľadávky a hodnotou hnuteľnosti ( minimálne vo výške kúpnej ceny navýšenej o investície ), ktorá by mala byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalovaná ako odvolateľka uviedla, že je ochotná zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,00 EUR ako ním vložené finančné prostriedky investované do nehnuteľnosti a tiež mu vydať hnuteľné veci, ktoré zakúpil.

V tomto konaní pod sp.zn. žalobca opätovne uvádza dôvody totožné s dôvodmi v predchádzajúcich dvoch konaniach avšak s tým, že s odstupom času zistil, že žalovaná po oslovení realitného makléra predáva predmetný rodinný dom ako celok, o čom súdu doložil do spisu fotokópiu uverejneného inzerátu na predaj tohto rodinného domu v cene, ktorá zahŕňa aj kompletné zariadenie nábytkom vo všetkých izbách a vybavenie elektrospotrebičmi.

Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v § X24 a nasl. je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.

Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je preto zabrániť, aby odporca, ktorý na výzvu navrhovateľa nezaplatil dlh, za ktorý by mal niesť podľa názoru navrhovateľa v konečnom dôsledku zodpovednosť namiesto dlžníka, nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti právami, a teda aby nehnuteľnosti nenadobudla tretia osoba, ale ten, kto zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia navrhol.

Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv odporcu s nehnuteľným majetkom, a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy odporcu, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach odporcu a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva.

Vzhľadom na uvádzané a tvrdené skutočnosti žalobcom, ale aj s prihliadnutím na to, že nedostatočným spôsobom a nepredložením všetkých relevantných dokladov osvedčujúcich skutočne požadovanú výšku dlžnej pohľadávky, ktorú by mu podľa jeho názoru mala žalovaná zaplatiť titulom vynaložených investícií do nehnuteľnosti a tiež že neosvedčil použitie finančných prostriedkov na konkrétne hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha, ani to, žeby sa začalo súdne konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. o vydanie veci, súd tak považoval návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za neopodstatnený a preto ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Michalovce v dvoch vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / /.