Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3P/55/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. L., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, prac. Púchov, dieťa rodičov L.. Z. Š., X.. XX.XX.XXXX, bytom L., E.. C.. F. XXXX/X, právne zastúpenej advokátom JUDr. Le Quang Dung, so sídlom Ilava, Medňanská 518, a E. L., X.. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, t. č. bytom V. XX, zastúpeného L.. R. M., bytom P. J. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

I. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu ohľadne zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti a úpravy styku v nasledovnom znení:

II. Mal. A. L., X.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach budú obaja rodičia.

III. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. A., X.. XX.XX.XXXX každú stredu od 15.00 hod., kedy si otec dieťa prevezme pred bydliskom matky, do 18.00 hod., kedy otec dieťa matke pred jej bydliskom odovzdá, a každú sobotu od 14.00 hod. kedy si otec dieťa prevezme pred bydliskom matky, do 17.00 hod., kedy otec dieťa matke pred jej bydliskom odovzdá s tým, že styk otca s dieťaťom bude vždy prebiehať v prítomnosti matky.

IV. Matka sa z a v ä z u j e dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

V. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. sumou 110,- eur mesačne, vždy do posledného dňa v mesiaci vopred, na účet matky maloletej, od 10.12.2020.

VI. Zameškané výživné vo výške 298,06 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Vo zvyšku návrh matky z a m i e t a.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka podala návrh, ktorým sa domáhala zverenia maloletej A. do jej osobnej starostlivosti a otcovi žiadala určiť výživné vo výške 200,- eur mesačne od 01.03.2020 s tým, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod do 19.00 hod. V návrhu uviedla, že s otcom maloletej nie sú manželia a z družeckého vzťahu sa im narodila dňa XX.XX.XXXX maloletá A.. V marci 2020 otec opustil spoločnú domácnosť, pričom prestal prispievať na výživu maloletej. Od tej doby

sa o maloletú stará výlučne ona s pomocou svojich rodičov. Matka ďalej uviedla, že je momentálne študentkou Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave pričom poberá rodičovský príspevok vo výške 270,- eur a prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka k návrhu pripojila rodný list maloletého dieťaťa.

2. Otec sa k návrhu vyjadril, pričom v písomnom podaní uviedol, že so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasí, avšak chce sa s ňou stretávať častejšie ako navrhuje matka, a to každý utorok a štvrtok od 15. 00 do 17.00 hod. a každý nepárny víkend od piatka od 15.00 hodiny do nedele do 17.00 hod. Uviedol, že je ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 50,- eur mesačne od 01.12. 2020. K návrhu pripojil komunikáciu s matkou, oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a čiastočný výpis z účtu.

3. Na pojednávaní rodičia zotrvali na svojich návrhoch čo sa týka určenia výživného. Čo sa týka ostatných záležitostí, v tomto uzatvorili rodičovskú dohodu. Kolízny opatrovník navrhol rodičovskú dohodu schváliť a ohľadne určenia výživného rozhodnúť podľa príjmových a zárobkových pomerov otca.

4. Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom rodičov ako aj prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré rodičia predložili na podporu svojich tvrdení, prípadne ktoré zabezpečil súd - správy od zamestnávateľov vrátane potvrdení o príjme, a zistil nasledovný skutočný stav:

5. Z výsluchu matky súd zistil, že táto je s maloletou na rodičovskej dovolenke. Jej príjem je vo výške 290,- eur mesačne, ktorá suma pozostáva zo sumy 270,- eur titulom rodičovského príspevku a sumy 20,- eur titulom príjmu z predaja kozmetiky. Poberá ďalej prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur. Inú vyživovaciu povinnosť ani majetok väčšej hodnoty nemá. S maloletou žije v dome svojich rodičov, ktorým neprispieva žiadnou sumou vzhľadom na výšku svojho príjmu. S otcom dieťaťa určitý čas žila v spoločnej domácnosti, od marca 2020 však žijú oddelene. Je študentkou štvrtého ročníka na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave, pričom študuje individuálne štúdium. Maloletá A. je zdravá a matka má s ňou bežné výdavky (oblečenie, vlhčené utierky v hodnote cca 4,- eurá mesačne, nákup umelého mlieka, pričom jedna škatuľa stojí 13,- eur - väčšinou spotrebuje maloletá tri škatule za mesiac, rovnako je maloletá ešte plienkovaná a mesačne matku zakúpenie plienok stojí okolo 30,- eur).

6. Z výsluchu otca mal súd za preukázané, že tento je slobodný a býva u svojho otca v jeho rodinnom dome. Je nezamestnaný, od 04.03.2020 evidovaný na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny; od tohto času ho živí otec (starý otec maloletej). Pred evidenciou na úrade práce pracoval v spoločnosti RONA, a.s. s tým, že podľa vyjadrenia otca k ukončeniu pracovného pomeru došlo v podstate na základe dohody so zamestnávateľom, nakoľko otec mal nezhody s priamym nadriadeným. Otec uviedol, že u predmetného zamestnávateľa je to zaužívané tak, že vždy je so zamestnancom uzatváraný pracovný pomer na dobu určitú na jeden rok a následne buď sa zamestnancovi predĺži na dobu neurčitú alebo nie. Otec vypovedal, že predtým, než začal pracovať v spoločnosti RONA, a.s., pracoval prostredníctvom svojho kamaráta dva mesiace v Nemecku a asi dva týždne v Mexiku - jednalo sa o sezónnu prácu, ktorá bola závislá od počasia. Uviedol, že hneď po tom, ako sa mu skončil pracovný pomer v spoločnosti RONA, a.s., sa pokúšal urobiť skúšky do ZVJS, nakoľko to je jeho snom, avšak bezúspešne. Otec vypovedal, že inú prácu si za ten čas čo je evidovaný ako nezamestnaný, nehľadal. Majetok väčšej hodnoty nemá, rovnako tak nemá ani inú vyživovaciu povinnosť. Dodal, že študoval na Strednej odbornej škole v J. v odbore mechanik-nastavovač.

7. Z výpovede matky je zrejmé, že otec naposledy prispel na výživu maloletej A. v marci 2020 sumou 50,- eur. Otec na to uviedol, že všetko čo zakúpil maloletej, má on u seba doma - zakúpil jej napr. oblečenie, hračky.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol že vykonal šetrenie tak domácnosti matky ako aj v domácnosti otca, pričom obidvaja majú doma vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, či už formou osobnej starostlivosti (matka), alebo formou styku (otec).

9. Z rodného listu maloletej A. súd zistil, že táto sa narodila XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici a jej rodičia sú E. L., X.. XX.XX.XXXX a Z. Š., X.. XX.XX.XXXX. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 11.03.2020 má súd za preukázané, že otec bol od 04.03.2020 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z listinných dôkazov predložených otcom - výpisu z účtu - mal

súd za preukázané, že naposledy otec zaslal matke sumu 300,- eur a to 14.12.2019, pričom v období od 10.08.2019 do 14.12.2019 je zaslal celkovo 1.912,- eur.

10. Z emailu spoločnosti DENT service, s.r.o. mal súd za preukázané, že otec v danej spoločnosti pracoval v roku 2019 na dvoch zákazkách v Nemecku a v Mexiku na základe zmluvy o dielo, pričom v Nemecku mal dohodnutú sumu 155,- eur na deň, kde odpracoval 55 dní, a v Mexiku mal dohodnutú sumu 165,- eur na deň, kde odpracoval 15 dní. Z priložených faktúr súd zistil že otec vyfakturoval v spoločnosti DENT service, s.r.o. nasledovné čiastky: dňa 01.08.2019 sumu 1.860,- eur a sumu 2.325,- eur, dňa 16.08.2019 sumu 1.860,- eur, dňa 26.08.2019 sumu 1.705,- eur, dňa 11.09.2019 sumu 775,- eur, dňa 29.10.2019 sumu 990,- eur a sumu 1.485,- eur.

11. Z oznámenia spoločnosti DIMEC, s.r.o. zo dňa 11.01.2021 mal súd za preukázané, že otec pracoval v tejto spoločnosti na základe dohody o brigádnickej práci študenta od 10.10.2018 do 30.06.2019, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú. Z potvrdenia o príjme je zrejmé, že otcov čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 10/2018 až 6/2019 v tejto spoločnosti bol 34,19 eur.

12. Zo správy spoločnosti RONA, a.s. Lednické Rovne zo dňa 13.01.2021 má súd za preukázané, že otec bol v tejto spoločnosti zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, pričom pracovný pomer mal uzatvorený od 12.11.2019 na dobu určitú do 31.10.2020 so skúšobnou dobou do 11.02.2020. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe dňom 11.02.2020 zo strany zamestnávateľa. Podľa potvrdenia o mzde je zrejmé, že otec pracoval v danej spoločnosti s príjmom v mesiaci 11/2019 v celkovej výške 490,08 eur netto, v mesiaci 12/2019 s príjmom 868,59 eur netto, v mesiaci 01/2020 s príjmom 800,22 eur netto a v mesiaci 2/2020 s príjmom 354,64 eur netto. Vychádzajúc z toho, že v mesiacoch 11/2019 a 02/2020 neodpracoval otec v spoločnosti celý mesiac, pre účely výpočtu priemerného čistého zárobku súd zobral do úvahy čistú mzdu za mesiace 12/2019 a 01/2021, nakoľko v týchto mesiacoch otec evidentne odpracoval celý mesiac. Priemerný čistý mesačný zárobok otca v danej spoločnosti bol teda 834,41 eur.

13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 62 ods. 1- 5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že rodičia maloletej A. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Nakoľko na pojednávaní rodičia uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, oprávnenia zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach ako i ohľadne úpravy styku otca s maloletou, súd túto rodičovskú dohodu s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka schválil (výroky I.-IV.), nakoľko táto rodičovská dohoda je vzhľadom na vek maloletej a doterajšiu frekvenciu stretávania sa otca s maloletou v jej záujme.

21. Sporná zostala výška výživného na maloletú. Matka žiadala priznať výživné vo výške 200,- eur od 01.03.2020, otec bol ochotný platiť max. 50,- eur mesačne.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matkin príjem je vo výške 290,- eur mesačne, ktorý pozostáva zo sumy 270,- eur mesačne ako rodičovského príspevku a sumy 20,- eur z predaja kozmetiky. Na mal. poberá prídavky vo výške 24,95 eur, tieto financie (ako to vyplýva z povahy tohto príspevku zo štátu) sú však určené na uspokojovanie výlučne potrieb maloletej. Otec pracoval do 11.02.2020 v spoločnosti RONA, a.s., kde s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. V danej spoločnosti, ako to vyplýva z potvrdenia o príjme, bol jeho priemerný mesačný príjem vo výške 834,41 eur. Momentálne je otec nezamestnaný, od 04.03.2020 evidovaný na úrade práce, soc. vecí a rodiny. Od doby, čo je nezamestnaný (až na jeden prípad) otec nevyvinul žiadne úsilie, aby si našiel vhodnú prácu, čo vyplýva jeho výpovede na pojednávaní, keď uviedol, že okrem skúšok za príslušníka ZVJS, v ktorej neuspel, si žiadnu prácu nehľadal.

23. Narodením dieťaťa rodič berie na seba zodpovednosť starať sa o jeho výživu až do času, kým nie je dieťa schopné samostatne sa živiť. V prvom rade je na rodičovi, aby za každých okolností dokázal svoje záväzky voči dieťaťu plniť. Výživné na dieťa je (až na malé výnimky) jediným príjmom na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Je zarážajúce, že otec dieťaťa, ktorý v konaní nepreukázal žiadne obmedzenia v hľadaní si práce (napr. závažné zdravotné problémy a podobne) sa necháva živiť zo strany svojho otca (strava, bývanie, ošatenie) a na výživu svojho dieťaťa je ochotný prispievať sumou 50,- eur, čo je výška výživného len o niečo vyššia, ako je suma minimálneho výživného, ktoré musí každý rodič dieťaťa platiť bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

24. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.

25. V danom prípade otec ako povinný rodič má maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať si svoje aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

26. Súd má za to, že je krajne nezodpovedné, ak otec skončí pracovný pomer u zamestnávateľa, u ktorého v priemere zarába 834,41 eur mesačne, hoci nemá zabezpečenú inú prácu s príjmom zodpovedajúcim jeho schopnostiam a možnostiam, a z ktorého by mohol zabezpečovať primeranú výživu mal. Isabelly v čase, kým táto nie je schopná sama sa živiť (prípadne ak sa správal tak, že

zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer z iného dôvodu ako z nadbytočnosti, a preto stratil možnosť zabezpečovať výživu maloletej - z vyjadrenia zamestnávateľa RONA, a.s. vyplýva, že bol to práve zamestnávateľ, ktorý ukončil s otcom pracovný pomer v skúšobnej dobe, otec však na pojednávaní uviedol, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo v podstate na základe dohody medzi ním a zamestnávateľom; v danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené je irelevantné, či pracovný pomer skončil z podnetu zamestnávateľa alebo sa na tomto skončení zamestnávateľ s otcom dohodli). Podľa názoru súdu sa otec bez riadneho dôvodu vzdal zamestnania, z ktorého mohol prispievať na výživu svojej maloletej dcéry primeraným výživným.

27. Súd vychádzajúc z potencionality príjmu určil otcovi výživné vo výške 110,- eur (výrok V.), nakoľko ak by otec pracoval, platenie takéhoto výživného by bolo v jeho v možnostiach a schopnostiach, pričom prihliadol na vzhľadom na vek a potreby maloletého dieťaťa. Nad sumu 110,- eur súd návrh matky na určenie výživného zamietol (výrok VII.).

28. Matka síce žiadala priznať výživné spätne od 01.03.2020, súd však určil výživné odo dňa podania návrhu, t. j. od 10.12.2020 (výrok V.), keďže nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol priznať výživné aj spätne od podania návrhu. Dôvodom hodným osobitného zreteľa musia byť vždy dôvody výnimočné a jednoznačne musia byť zo strany navrhovateľa preukázané. Medzi takéto dôvody patrí napr. objektívna nemožnosť podať návrh, napr. že z dôvodu zlého zdravotného stavu sa navrhovateľ nemohol venovať takémuto konaniu a podobne. Žiadna takáto, prípadne obdobná objektívna skutočnosť v konaní nebola preukázaná. Matka na pojednávaní uviedla, že jej v podaní návrhu nebránili žiadne okolnosti. Súd teda návrh matky na určenie výživného od 01.03.2020 do 09.12.2020 zamietol (výrok VII.).

29. V súvislosti s určením výživného odo dňa podania návrhu vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 10.12.2020 do 28.02.2021 vo výške 298,06 eur (pomerná časť mesiaca 12/2020 vo výške 78,06 eur + 2x po 110,- eur za mesiace január a február 2021), ktoré zameškané výživné je otec povinný zaplatiť matke jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.). Pokiaľ otec tvrdil, že matke zaplatil sumu 1.912,- eur + sumu 525,06 eur použil na chod domácnosti, čo preukazoval výpisom zo svojho účtu, súd poukazuje na skutočnosť, že prevažná väčšina zo sumy 1.912,- eur predstavuje finančné prostriedky, ktoré otec poukázal matke pred narodením maloletej. Čo sa týka nákupov do domácnosti, nielenže z obsahu výpisu z účtu nielenže nie je zjavné, čo otec zakupoval za tieto svoje peniaze (vo výpise vyznačené oranžovou farbou), a teda nie je zrejmé, akou celkovou sumou otec prispel zo svojho na výživu maloletej, ale aj keby všetky financie vo výpise vyznačené oranžovou farbou boli použité výlučne na financovanie potrieb maloletej, vychádzajúc z celkovej sumy a z výšky výživného 110,- eur mesačne by tieto financie postačovali na pokrytie výživného na maloletú na necelých prvých 5 mesiacov jej života.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa (výrok VIII.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku (rodičia aj kolízny opatrovník - výroky V.-VIII., kolízny opatrovník aj vo vzťahu k výrokom I.-IV.) je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Proti výroku súdu o schválení rodičovskej dohody (výroky I.-IV.) nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie ( ).

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.