Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-8-2019.pdf
PDF · 98.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-42Pc/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľa: T. X., W.. XX.XX.XXXX, F. Ž. XX, F., proti odporkyni: 1. X. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. T. C. XXXX/XX, F., a proti maloletému dieťaťu: 2. L. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. XXX, F., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, ako kolíznym opatrovníkom, o návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že navrhovateľ T. X., W.. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletého L. Q., narodeného dňa XX.XX.XXXX A. Y. X. Q., W.. XX.XX.XXXX.
II. Navrhovateľ má voči odporkyni v 1. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava V dňa 04.03.2019 domáhal zapretia otcovstva voči odporkyni X. Q., W.. XX.XX.XXXX k maloletému dieťaťu L. Q., W.. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že on ako navrhovateľ a odporkyňa boli druh a družka štyri roky. On je zamestnaný a pracuje. S odporkyňou si už nerozumejú a má pochybnosti ohľadom otcovstva k maloletému dieťaťu. Odporkyňa nepracuje, chodí na Q. G. U. F. na liečbu Y., nakoľko bola závislá.
2. Okresný súd Bratislava V dňa 03.07.2019 postúpil vec Okresnému súdu Skalica z dôvodu miestnej príslušnosti podľa ustanovenia § 106 Civilného mimosporového poriadku.
3. Navrhovateľ na podanom návrhu trval, odporkyňa ako matka maloletého sa k podanému návrhu nevyjadrila, žiadneho z pojednávaní sa nezúčastnila. Súdu sa nepodarilo zistiť adresu súčasného pobytu odporkyne v 1. rade a doručiť jej návrh a predvolanie na pojednávanie napriek tomu, že návrh jej doručoval na všetky adresy kde by sa podľa registra obyvateľov a informácií navrhovateľa mohla zdržiavať. Odporkyňa podľa lustrácie Sociálnej poisťovne nepracuje. Súd rozhodol bez jej prítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne U. T., oboznámením sa s rodným listom dieťaťa (z prílohovej obálky č. l. 2), s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (č. l. 9-13), určením otcovstva pomocou testu DNA od spoločnosti GHC GENETICS SK, s.r.o. (č. l. 53 - 54), oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica (č. l. 63), odpoveďou na žiadosť od spoločnosti GHC GENETICS SK, s.r.o. (č. l. 64), pokladničným dokladom (č. l. 74) ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 10.03.2020 uviedol ( č.l. 43 ), že odporkyňa je jeho bývalá priateľka. Bývali spolu vo U., na adrese Q. G., v rodinnom dome počas jedného roka a predtým bývali spoločne U. F. na ubytovni, bolo to asi v roku 2015. Počas spoločného bývania s odporkyňou mali aj pohlavný styk. Bývali spolu ako druh a družka, nikto iný s nimi nebýval. Počas obdobia, keď spolu bývali, mu odporkyňa povedala, že je tehotná a že je otcom dieťaťa. Keď sa maloletý L. narodil, ešte spoločne s odporkyňou bývali na ubytovni U. F.. Keďže mu odporkyňa povedala, že je otcom maloletého, išli spolu na matriku a tam spoločne prehlásili, že navrhovateľ je otcom maloletého dieťaťa. Neskôr sa ich vzťahy s odporkyňou zhoršili a keď sa raz pohádali, odporkyňa mu povedala, že nie je otcom dieťaťa a že aj v zdravotnej karte maloletého dieťaťa je uvedený ako otec E. W.. O ňom navrhovateľ vedel, že v súčasnosti R. U. C. vo výkone trestu odňatia slobody. Nevedel, že odporkyňa sa L. E. W. stretávala aj počas obdobia, keď spolu žili. Hovorila mu, že s E. W. žila predtým ako začala žiť s ním. Po narodení maloletého dieťaťa, sa o dieťa staral, všetko kupoval. Bolo mu určené výživné, ktoré teraz neplatí, nakoľko maloleté dieťa nie je jeho. Pôvodne navrhovateľ chcel, aby bol so synom a mohol sa o neho starať. V súčasnosti je zamestnaný vo verejno-prospešnej službe F., Y. N. Č.. XX, pracuje ako vodič. Nemá žiaden kontakt s odporkyňou, nevedel kde v súčasnosti býva. Odporkyňa má ešte jednu dcéru, ktorá je dospelá a žije U. U.. On sa podrobí skúmaniu DNA u súkromnej odbornej organizácie, ktorú vyhľadá a po odobratí jeho biologického materiálu na skúmanie otcovstva oznámi adresu tejto odborovej organizácie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Skalica s tým, že následne by na odbery biologického materiálu na zapretie otcovstva, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečí účasť maloletého dieťaťa.
6. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 16.02.2021 uviedol ( č.l. 76 ), že vyhľadal znaleckú organizáciu, ktorá vykonáva testy DNA a určenie otcovstva. V tejto organizácii GHC GENETICS SK, s.r.o., sa telefonicky objednal a následne sa do tejto organizácie dostavil na stanovený termín, preukázal sa svojím občianskym preukazom a následne mu urobili odber genetického materiálu z hrdla za účelom určenia otcovstva. Po odbere tohto genetického materiálu zaplatil za vykonanie tohto testu a to sumu 120,- eur, faktúru o úhrade tejto sumy založil do spisu. Zároveň, pri objednávaní tohto testu, oznámil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do Senice, že sa objednal na tento test s tým, že tento úrad má zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na odber genetického materiálu za účelom určenia otcovstva. Nevedel, kedy sa maloleté dieťa zúčastnilo odberu genetického materiálu. Keď bol u uvedenej organizácii na odber genetického materiálu, nikto iný s ním v organizácii nebol.
7. Na pojednávaní dňa 16.02.2021 svedkyňa U. T., W.. XX.XX.XXXX uviedla (č.l. 77), že sa od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica telefonicky dozvedela, že sa má spolu s maloletým dieťaťom zúčastniť odberu genetického materiálu za účelom určenia otcovstva. Dostala presný názov organizácie a adresu a aj telefonický kontakt. Na odber genetického materiálu sa potom následne telefonicky objednala. Na odbere genetického materiálu boli dňa 19.08.2020, po príchode do tejto organizácie oznámila, že prišli na odber genetického materiálu maloletého dieťaťa. Žiadne potvrdenie im k tomu nedali. Následne už s touto spoločnosťou nejednala. Túto skutočnosť následne dňa 20.08.2020 oznámila úradu práce, teda že maloletý sa zúčastnil odberu genetického materiálu. Keď bola s maloletým na odbere genetického materiálu v danej spoločnosti sa jej pýtali, k akému prípadu má byť tento genetický materiál použitý a ukázali jej doklad, kde bolo uvedené meno pána T. X.. Ona odsúhlasila týmto pracovníkom, že tento odber genetického materiálu má byť urobený k jeho prípadu. Nič pri tomto odbere nepodpisovala.
8. Na pojednávaní dňa 16.02.2021 kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na genetické testy zo dňa 25.08.2020 navrhuje rozhodnúť o zapretí otcovstva zo strany navrhovateľa voči maloletému dieťaťu a súhlasí s návrhom na zapretie otcovstva.
9. Z rodného listu maloletého dieťaťa L. Q., W.. XX.XX.XXXX zo dňa 03.02.2016 (z prílohovej obálky č. l. 2) súd zistil, že ako otec maloletého je na rodnom liste uvedený navrhovateľ a ako matka je uvedená odporkyňa. Navrhovateľ v tom čase uznal otcovstvo k dieťaťu.
10. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/96/2016-130 zo dňa 14.12.2017 mal súd za preukázané, že maloletý L. Q., W.. XX.XX.XXXX bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti U. T. a súčasne uložil otcovi maloletého - T. X., vyživovaciu povinnosť, počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, na výživu maloletého vo výške 80,- eur mesačne na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Rodičia boli oprávnení stýkať sa s maloletým dieťaťom jeden krát do mesiaca v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa prejavovali o dieťa
záujem a chodili za ním na návštevy do Detského domova L.. Navrhovateľ bol naposledy na návšteve v novembri 2017, o dieťa javil záujem aj telefonicky. 11. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/96/2011-156 zo dňa 07.05.2018 má súd za preukázané, že Okresný súd Bratislava V, preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Skalica za účelom ďalšieho vedenia poručenského spisu maloletého L. Q., W.. XX.XX.XXXX na výkon kontroly náhradnej osobnej starostlivosti.
12. Z odborného posudku spoločnosti GHC GENETICS, s.r.o. zo dňa 25.08.2020 (č. l. 53-54) súd zistil, navrhovateľ ako objednávateľ doručil odberový genetický materiál, pričom žiadal určiť ich DNA a zároveň určiť, či môže byť biologickým otcom testovaného dieťaťa alebo je jeho otcovstvo vylúčené, ak nie je otcovstvo vylúčené, stanoviť pravdepodobnosť otcovstva. Označenie vzoriek vykonal objednávateľ testu teda navrhovateľ. Z odborného posudku vyplýva, že otcovstvo označeného muža (navrhovateľa) voči testovanému dieťaťu vylučuje 10 vyšetrených systémov DNA, pravdepodobnosť otcovstva je 0,00 % a index otcovstva má hodnotu 0, z tohto dôvodu je treba pokladať otcovstvo označeného muža (navrhovateľa) voči testovanému dieťaťu (odporca v 2. rade) za vylúčené.
13. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 05.11.2020 (č. l. 63) má súd za preukázané, že dňa 19.08.2020 sa U. T., W.. XX.XX.XXXX osobne dostavila s maloletým dieťaťom ako odporcom v 2. rade na odber vzorky DNA do spoločnosti GHC GENETICS SK, s.r.o. v Bratislave.
14. Z oznámenia spoločnosti GHC GENETICS SK, s.r.o. zo dňa 12.11.2020 (č. l. 64) súd zistil, že spoločnosť GHC GENETICS SK, s.r.o. potvrdila, že dňa 12.08.2020 bola vytvorená objednávka označená interným číslom A417/20 na vykonanie testu zhody DNA. Osoba, ktorá vytvorila objednávku a osobne poskytla na pracovisku spoločnosti vzorku steru ústnej sliznice, označenú ako „označený muž“ sa ako objednávateľ testu označila menom T. X.. Dňa 19.08.2020 sa dostavila osoba, ktorá poskytla druhú vzorku steru ústnej sliznice, označenú ako „dieťa“ k objednávke č. A417/20. Nakoľko išlo o anonymné vzorky a súkromný test otcovstva bez súdno-znaleckého posudku, identita testovaných osôb nebola nijakým spôsobom overovaná a nebola spoločnosti známa.
15. Z pokladničného dokladu č. 0006 zo dňa 12.08.2020 (č. l. 74) má súd za preukázané, že navrhovateľ uhradil spoločnosti GHC GENETICS SK, s.r.o. sumu vo výške 120,- eur za STANDARD - anonymný test otcovstva/materstva.
16. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o rodine), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
17. Podľa § 86 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, (1) Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. (2) Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich otcovstvo.
18. Podľa § 90 zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
19. Podľa § 91 ods. 1 a 2 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
20. Podľa § 93 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine, 1) muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. 3) Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú primerane.
21. Podľa § 105 písm. c) zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o c) zapretie otcovstva.
22. Podľa § 108 CMP, účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.
23. Podľa § 30 CMP, po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.
24. Podľa § 31 CMP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
25. Podľa § 32 ods. 1 a 2 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
26. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
27. Podľa § 36 a § 37 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
28. Predmetom tohto konania je zapretie otcovstva navrhovateľa k maloletému dieťaťu.
29. Súd mal v konaní preukázané, že rodičia maloletého L. Q., ktorí sú uvedení v rodnom liste dieťaťa, nie sú manželia a žili spolu ako druh a družka. Počas ich spolužitia sa odporkyni narodilo dňa XX.XX.XXXX H. L. Q., otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou. Navrhovateľ uviedol, že otcovstvo k dieťaťu uznal vyhlásením pred matrikou, nakoľko mu odporkyňa povedala, že je otcom dieťaťa. O dieťa sa chcel starať a chcel byť s ním. Až neskôr, keď sa ich vzťahy s matkou dieťaťa zhoršili a pohádali sa, odporkyňa mu povedala, že on nie je otcom dieťaťa a že aj v zdravotnej karte maloletého dieťaťa je uvedený ako otec E. W., ktorý je údajne toho času vo väzení v C.. Z konania Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 17P/96/2016 vyplýva, že navrhovateľ o dieťa javil záujem do novembra 2017, takže o tom, že nie je otcom dieťaťa sa od matky dieťaťa dozvedel až po uvedenom období, t.j. po rozsudku v uvedenom konaní. Z toho vyplýva, že navrhovateľ otcovstvo uznal na základe mylnej informácie od matky dieťaťa, ktorá mu zatajila intímny pomer s iným mužom, z ktorého intímneho pomeru dieťa pochádza. Navrhovateľ v čase určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom, nevedel o skutočnostiach na základe ktorých by sa mohol domáhať zapretia otcovstva. Navrhovateľ nemal po narodení maloletého dieťaťa žiadne pochybnosti o tom, že je jeho biologickým otcom, dokonca mu bola súdom uložená vyživovacia povinnosť na maloletého, ktorú plnil. Až v neskoršom čase najskôr po decembri 2017 sa navrhovateľ dozvedel, že nie je otcom dieťaťa L. Q., a podal na súd návrh na zapretie otcovstva. Vzhľadom na vykonané dokazovanie - odborné vyjadrenie od spoločnosti GHC GENETICS SK, s.r.o. ( č.l. 53 ) mal súd objektívne, na základe presných vedeckých metód preukázané, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého L. Q., W.. XX.XX.XXXX.
30. V rámci dokazovania, navrhovateľ na podporu svojich tvrdení dal vypracovať súkromné odborné vyjadrenie od spoločnosti GHC GENETICS SK, s.r.o., ktorým preukázal, že jeho otcovstvo k maloletému je vylúčené. Náklady, spojené s určením otcovstva, t. j. vykonanie testu otcovstva u danej spoločnosti uhradil navrhovateľ vo výške 120,- eur, čo súdu preukázal pokladničným dokladom č. 0006 zo dňa 12.08.2020 (č. l. 74 ). Na základe jeho žiadosti o vykonanie DNA testov k určeniu otcovstva, uvedená spoločnosť vykonala prostredníctvom vyšetrovacích metód skúmanie odobratých vzoriek, ktoré boli odobraté dňa 12.08.2020 navrhovateľovi priamo uvedenou spoločnosťou sterom z ústnej sliznice a následne dňa 19.08.2020 maloletému dieťaťu, ktorému boli taktiež uvedenou spoločnosťou odobraté stery z ústnej sliznice, čo potvrdila výpoveďou svedkyňa U., ktorá dieťa sprevádzala na uvedené vyšetrenie. Taktiež Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny oznámením zo dňa zo dňa 05.11.2020 (č. l. 63) potvrdil uvedené skutočnosti. Spoločnosť GHC GENETICS SK, s.r.o. porovnala obe odobraté vzorky genetického materiálu od navrhovateľa a od maloletého dieťaťa, ktoré boli evidované pod objednávkou č. A417/20 a jednoznačne určila, že otcovstvo navrhovateľa k maloletému je úplne vylúčené.
31. Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím na stanovisko - súhlas kolízneho opatrovníka so zapretím otcovstva a s poukazom na to, že odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa a z tohto dôvodu rozsudkom v zmysle § 93 ods. 1 Zákona o rodine určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletého dieťaťa, ktoré sa narodilo odporkyni.
32. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
34. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Civilný mimosporový poriadok pripúšťa výnimky v zmysle § 53 až § 55 CMP z generálne klauzuly § 52 CMP, kedy žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania. V tomto prípade, súd rozhodnutie o trovách konania podradil pod § 53 CMP, nakoľko tu ide o konanie o určenie rodičovstva, pod ktoré je subsumované aj konanie o zapretie otcovstva. Súd nevychádzal len zo zásady úspechu podľa § 53 CMP, aj napriek tomu že navrhovateľ bol v konaní plne úspešný, prihliadal aj na spravodlivé riešenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Vzhľadom na to, že odporkyňa s veľkou pravdepodobnosťou mala vedomosť o tom, že navrhovateľ nie je biologickým otcom dieťaťa, a napriek tomu túto skutočnosť navrhovateľovi pred súhlasným vyhlásením o otcovstve neuviedla, súd dospel k názoru, že by bolo nespravodlivé, aby navrhovateľ znášal náklady na trovy konania, aj vzhľadom na to, že bol ochotný sa postarať o maloleté dieťa a platil na neho výživné, až pokiaľ nenadobudol vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom maloletého. Z tohto dôvodu, súdu priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania voči odporkyni v 1. rade v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
36. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.