Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/103/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkýň: 1. A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX a 2. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti žalovaným: 1. F. G., bytom na neznámom mieste a 2. E. G., H. B., bytom na neznámom mieste, o určenie dedičstva, o odvolaní žalobkýň proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 27. marca 2023 č. k.

- 47 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaným 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zastavil konanie o žalobe o určenie predmetu dedičstva (výrok I.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Súd tak rozhodol potom, ako uznesením zo 17. marca 2022 č.k. -22 odmietol podanie žalobkýň podané na súd dňa 16.12.2021, ktoré zrušil Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25. októbra 2022 č.k. -35 a uložil súdu prvej inštancie skúmať danosť procesnej podmienky procesnej subjektivity žalovaných v 1. a 2. rade a v prípade jej nenaplnenia vo vzťahu k obom žalovaným konanie zastaviť.

3. Po vrátení veci žalobkyne v podaní doručenom súdu 8.3.2023 súdu prvej inštancie predložili odpoveď Obce Horovce o tom, že obec nemá vedomosť o tom, či osoby označené v tejto veci ako žalovaní žijú a ak áno, kde sa zdržiavajú, ani o ich príbuzných, napriek vykonanému šetreniu.

4. Po právnom posúdení veci podľa , , súd dospel k záveru, že v konaní ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto konanie podľa zastavil. 5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa dôvodiac, že žiadna zo strán nenesie zavinenie na zastavení konania.

6. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Žalobkyne spochybňovali správnosť záveru súdu o zastavení konania námietkou, že je pre nich nelogické, keď na jednej strane mal súd za preukázané, že žalovaní sú neznámi vlastníci a na druhej strane tvrdil, že hodnoverným spôsobom nepreukázali, že žalovaní v čase začatia konania mali procesnú spôsobilosť. Podľa názoru žalobkýň procesnú spôsobilosť žalovaných preukázali listami vlastníctva. Podčiarkli, že na internete objavili žalobkyne množstvo vyhovujúcich rozsudkov v obdobných konaniach, kde bolo žalobám vyhovené. Zdôraznili, že im nie je jasný význam formulácie „preukázanie

procesnej spôsobilosti hodnoverným spôsobom“ a súd im mal dať také poučenie, z ktorého by bolo zrejmé, akými dôkaznými prostriedkami ju mali preukázať, nakoľko právnici, s ktorými sa žalobkyne radili, im uviedli, že potvrdenie od obce je dostatočným dôkazom o tom, že žalovaní sú neznámymi vlastníkmi. Namietli, že nemá oporu v zákone úsudok súdu, že Slovenský pozemkový fond má v konaní zastupovať týchto neznámych vlastníkov. Tvrdili, že súdy mylne aplikujú o pozemkových úpravách. Z ustanovení , , a nasl. zákona vyplýva, že zastupovanie neznámych vlastníkov SPF sa nevzťahuje na konanie podľa . Odkázali na postup v zmysle a dodali, že ak bol súd presvedčený, že mal byť zachovaný postup podľa , mal zo zákona konať so zástupcom žalovaných - Slovenským pozemkovým fondom.

7. Žalovaným v 1. ani 2. rade odvolanie nebolo možné doručiť.

8. Odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkýň ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň je nedôvodné. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval. Uznesenie je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobkýň nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Ako vecne správne a zodpovedajúce zákonu odvolací súd vyhodnotil aj dôvody uznesenia, a preto sa v súlade s obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobkýň, k týmto dodáva nasledovné:

10. Žalobkyne v podanom odvolaní v podstate namietajú to, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak zastavil konanie, nakoľko podľa ich názoru žalovaní majú procesnú subjektivitu, alebo súd mal z úradnej povinnosti konať so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom žalovaných. Ďalšia odvolacia námietka žalobkýň spočíva v tvrdení, že súd si dostatočným spôsobom nesplnil poučovaciu povinnosť, ak žalobkyne nepoučil o tom, akými dôkaznými prostriedkami mali preukázať procesnú spôsobilosť žalovaných.

11. Podľa prvá veta , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

12. Podľa prvá veta , smrťou táto spôsobilosť zanikne.

13. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

14. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

15. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

16. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1 . Súd je povinný zisťovať ich existenciu a splnenie v každom štádiu konania.

17. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne a v súlade s právnym názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. októbra 2022 č.k. -35, ak skúmal splnenie procesných podmienok pre konanie o žalobe žalobkýň o určenie predmetu dedičstva. V zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že v konaní nebolo preukázané,

že by ktorýkoľvek zo žalovaných mal v čase podania žaloby procesnú subjektivitu, v dôsledku čoho súd v konaní nemal inú možnosť, než postupom podľa konanie zastaviť.

19. Na správnosti v odvolaní žalobkýň namietaného postupu súdu prvej inštancie nemôžu bez ďalšieho zmeniť nič ani tvrdenia žalobkýň o tom, že zastupovanie neznámych vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom sa nevzťahuje na konanie podľa , podľa odseku 1 ktorého oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

20. Podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov, pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky. Poznámka pod čiarou 22b) k citovanému ustanoveniu odkazuje na a .

21. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v znení neskorších predpisov, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom ().

22. Podľa , Fond nakladá s pozemkami uvedenými v a , ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.

23. Podľa , register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe.

24. Podľa , register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

25. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že v zmysle Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. Poznámka pod čiarou k pojmu „vlastník nie je známy“ odkazuje na , podľa ktorého Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami nezistených vlastníkov podľa zákona. Ako plynie z dikcie zákona, týka sa to pozemkov podľa a . Uvedené konštatoval aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 25. októbra 2022 č.k. -35, z ktorého súd prvej inštancie náležite vychádzal pri svojom rozhodovaní.

26. Neopodstatnenou je i odvolacia námietka žalobkýň založená na tvrdení, že súd mal so Slovenským pozemkovým fondom ako so stranou sporu konať ex offo, resp. že súd mal žalobkyne poučiť o dôkazných prostriedkoch na preukázanie procesnej spôsobilosti žalovaných.

27. Podľa , súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

28. Obsahom poučovacej povinnosti je poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu. Súd je povinný poučiť strany o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne ako je potrebné odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené

s uskutočnenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona alebo z rozhodnutia súdu. Do poučovacej povinnosti súdu však nepatrí návod, čo by strana mala alebo mohla v danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby strana mohla zákonom stanoveným spôsobom dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť. Poučovacia povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu ochranu v civilnom súdnom konaní (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Poučovacia povinnosť súdu nie je bezbrehá. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Žalobkyniam aj naďalej ostávajú k dispozícii účinné procesné nástroje na ochranu ich ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov.

29. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalovaným v 1. a 2. rade odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Žalobkyne nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemajú.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).