Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoKR/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: LexCreditor k. s., so sídlom Laurinská 3/A, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 245 913, správca konkurznej podstaty úpadcu NS ACM, spol. s. r. o. v konkurze, so sídlom Dvorčianska 59, 949 05 Nitra, IČO: 31 349 439, zastúpený: JUDr. Andrea Pállová, advokátka so sídlom Podzámska 2959/18A, 949 01 Nitra, IČO: 33 986 665, proti žalovanému: Hörle Wire s. r. o., so sídlom Dvorčianska 59/411, 949 05 Nitra, IČO: 36 292 818, zastúpený: JUDr. Dana Martinková, advokátka so sídlom Záhradnícka 64, 821 08 Bratislava, IČO: 31 772 501, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 270 zo dňa 28. 06. 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 270 zo dňa 28. 06. 2019 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok), žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % (II. výrok) a štátu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „“) a v časti trov konania s poukazom na , , . Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 21. 08. 2014 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej úpadca v celosti previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Y. M., evidovaným na LV č. XXXX (v súčasnosti na LV č. XXXX) ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako pozemok parcela č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 4 757 m2, parcela č. XXXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 1 197 m2, parcela č. XXXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 1 982 m2, parcela č. XXXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 473 m2 a parcela č. XXXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 1 533 m2, za kúpnu cenu vo výške 14 400 eur je voči konkurzným veriteľom neúčinný a zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 298 260 eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dlžník uzatvoril so žalovaným dňa 21. 08. 2014 kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, na základe ktorej dlžník ako výlučný vlastník nehnuteľností previedol na žalovaného ako kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie Y. M., parc. č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, za kúpnu cenu 14 400 eur, ktorej vklad bol Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, povolený dňa 26.

08. 2014. Sporné nehnuteľnosti boli vedené na liste vlastníctva ako zastavané plochy a nádvoria. Zo žalobcom predložených inzerátov s ponukou predaja pozemkov v danej lokalite v danom čase vyplývalo, že cena za meter štvorcový sa pohybovala od 10 do 70 eur, pričom išlo o stavebné pozemky. Z fotokópie katastrálnej mapy súd prvej inštancie zistil, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2014 bolo viacero samostatných parciel nachádzajúcich sa v oplotenom priemyselnom areáli, v ktorom mal sídlo dlžník aj žalovaný, pričom na pozemkoch sa nachádzalo parkovisko, prístupová cesta, pozemky sa nachádzali okolo postavených budov a nachádzali sa na nich inžinierske siete. Rovnako mal za preukázané, že dlžník nadobudol sporné nehnuteľnosti od obchodnej spoločnosti Výroba textilných strojov, spoločnosť s. r. o., IČO: 34 144 919, so sídlom: Dvorčianska 59, Nitra, na ktorú bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 08. 10. 2004, sp. zn. a správca JUDr. L. F. predával v rámci speňažovania majetku úpadcu aj sporné nehnuteľnosti, ocenené znaleckým posudkom Ing. Ľubomíra Vnuka č. 57/2004 vo výške 6 495 689,12 Sk (215 617,38 eura). Správcovi sa nepodarili sporné nehnuteľnosti opakovane predať za cenu určenú v znaleckom posudku, čo preukazujú verejné ponuky na odkúpenie majetku správcu zverejňované v ako aj samotné kúpne zmluvy zo dňa 07. 11. 2011 a dňa 22. 10. 2010, ktoré boli uzatvorené medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu Výroba textilných strojov, spoločnosť s. r. o. ako predávajúcim a NS ACM, spol. s r. o. ako kupujúcim viac ako šesť rokov po vyhlásení konkurzu s tým, že kúpna cena bola stanovená vo výške 10 907,93 eura. Následne uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 03. 2015, sp. zn. - 285, právoplatné dňa 21. 03. 2015, bol na majetok dlžníka NS ACM, spol. s. r. o., IČO: 31 349 439, so sídlom: Dvorčianska 59, Nitra, vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený LexCreditor k. s. V konaní boli predložené štyri znalecké posudky, ktorých predmetom bolo určenie obvyklej ceny predávaných nehnuteľností kúpnou zmluvou zo dňa 21. 08. 2014, pričom obvyklá cena bola určená od sumy 162 000 eur do 297 000 eur. Súdom prvej inštancie bol ustanovený znalec Ing. Robert Godár za účelom určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy ku dňu jej uzatvorenia, teda ku dňu 21. 08. 2014. Znalec Ing. Godár predložil znalecký posudok súdu č. 1/2018, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností ku dňu 21. 08. 2014 sumou 297 000 eur. Keďže žalovaný mal námietky k tomuto znaleckému posudku, predložil znalecké posudky, a to znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Ľubomírom Vnukom, č. 57/2004, v ktorom boli sporné nehnuteľnosti ocenené vo výške 215 617,38 eura (6 495 689,12 Sk) a znalecký posudok Ing. Ľuboša Fusku, č. 57/2014, v ktorom bola cena pozemkov stanovená vo výške 218 127,48 eura. Znalec Ing. Robert Godár vo výpovedi uviedol, že znalecký posudok bol jeden z prvých, ktoré vypracoval ako znalec, vykonal ohliadku nehnuteľností za prítomnosti konateľa žalovaného, oceňoval iba pozemky, to že sa na týchto pozemkoch nachádzajú inžinierske siete zvyšuje ich hodnotu. Posudok Ing. Vnuka nemal k dispozícii. Uviedol, že pozemky, ktoré oceňoval sa nedajú využiť na iný účel, nachádza sa na nich miestna komunikácia a v budúcnosti nebude možné pozemky využiť na iný účel, ktorú skutočnosť zohľadnil v znaleckom posudku. Určil objektívnu cenu pozemkov. Z dôvodu iných faktorov (tvar pozemku, záujem iných spoločností) znížil koeficient o 20 %. Následne žalovaný predložil súkromný znalecký posudok č. 114/2018 vypracovaný znalcom Ing. Ľubošom Fuskom dňa 17. 12. 2018, v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností sumou 162 000 eur. Znalec Ing. Fuska vo výpovedi uviedol, že vykonal ohliadku nehnuteľností, vychádzal z obvyklej ceny pre danú lokalitu, zohľadnil, že pozemky sa nachádzajú v uzatvorenej zóne, nie je k nim priamy prístup a sú tam uložené inžinierske siete. Ide o jednoúčelové pozemky. Skutočnosť, či sa tieto pozemky dajú za stanovenú hodnotu predať závisí od dohody zmluvných strán, avšak ide o ťažko obchodovateľné pozemky, pretože sa nachádzajú v uzatvorenom areáli, nie sú využiteľné na nič iné ako komunikáciu a v pásoch pri budovách sú umiestnené inžinierske siete. Podľa znalca nejde o verejne obchodovateľné pozemky v bežnom obchodnom styku a pre iné subjekty ako tie, ktoré sa nachádzajú v areály nemajú význam, pričom za cenu určenú v znaleckom posudku by ich nebolo možné predať.

3. Keďže predmetom žaloby bolo určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2014, súd prvej inštancie sa ako s predbežnou otázkou zaoberal dodržaním lehoty na podanie žaloby v zmysle a súčasne aj podľa . Uviedol, že úpadca a žalovaný neboli v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu spriaznenými osobami, a preto je potrebné pre úspešné odporovanie právnemu úkonu dodržať nielen lehotu upravenú v , ale aj v . V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 21. 03. 2015, žaloba bola na súd podaná dňa 21. 03. 2016, teda v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu, v dôsledku čoho považoval súd prvej inštancie lehotu na podanie žaloby v zmysle za dodržanú. Možnosť odporovať právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia v prípade, že sa nejedná o spriaznené osoby možno len vtedy, ak bol právny úkon urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Konkurzné

konanie bolo začaté dňom 11. 03. 2015, odporovaný právny úkon bol urobený dňa 21. 08. 2014, a preto súd prvej inštancie považoval za zachovanú aj hmotnoprávnu lehotu pre úspešné odporovanie kúpnej zmluve podľa . Súd prvej inštancie sa v ďalšom zaoberal splnením zákonom požadovaných predpoklady pre určenie neúčinnosti právneho úkonu. Prvým predpokladom pre určenie právnej neúčinnosti je predpoklad zakotvený v , ktorý stanovuje, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu úpadcu, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. Zo strany žalobcu tak v konaní musí byť preukázané, že v čase kedy k napadnutému právnemu úkonu došlo, existovala pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorá odporovateľným právnom úkonom mohla byť ukrátená. Okrem toho si takúto pohľadávku musí veriteľ v konkurznom konaní riadne prihlásiť. Veriteľ však musí mať takúto prihlásenú pohľadávku v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosť, že si veritelia do konkurzného konania voči úpadcovi prihlásili pohľadávky, ktoré boli splatné už v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, teda v čase uzatvorenia zmluvy 21. 08. 2014 a nenavrhol takýto dôkaz ani vykonať. Žalobca tieto skutočnosti uviedol v žalobe a keďže žalovaný tieto tvrdenia nespochybnil, súd prvej inštancie považoval toto skutkové tvrdenie za nesporné a preukázané s tým, že išlo o veriteľov označených v žalobe. Pre odporovateľnosť právneho úkonu bolo podľa názoru súdu prvej inštancie preukázať, že dotknutým právnym úkonom sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov a teda, že v dôsledku tohto právneho úkonu nemôže byť pohľadávka veriteľa uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Súd prvej inštancie nemal tento predpoklad za preukázaný a splnený. Žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení neuviedol a ani nepreukázal, aká bola hodnota majetku úpadcu pred uzavretím odporovaného právneho úkonu, teda či v čase vykonania úkonu majetok úpadcu ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli neskôr prihlásené v konkurznom konaní, a práve v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. už v čase vykonania právneho úkonu nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, a v dôsledku tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia týchto pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. Žalobcu pritom zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal, že napadnutý právny úkon spĺňa predpoklady ukracujúceho právneho úkonu a teda, že v dôsledku tohto úkonu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Keďže žalobca nepreukázal, že by napadnutý právny úkon bol ukracujúcim právnym úkonom, ktorým došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a následnému ukráteniu veriteľov v konkurze, súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú. Naviac podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že by išlo o úkon bez primeraného protiplnenia. Nebolo preukázané žiadne ukrátenie uspokojenia veriteľov v podobe zmenšenia majetku úpadcu, nešlo teda ani o úkon, ktorý by bol odporovateľný ako ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia . Poukázal na to, že hlavným argumentom žalobcu pre podanie odporovacej žaloby bolo ukrátenie veriteľov v konkurze z dôvodu neprimerane nízkej kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve. K preukázaniu neprimeranosti kúpnej ceny bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, boli predložené štyri znalecké posudky, dvaja znalci sa k výške obvyklej ceny prevádzaných nehnuteľností vyjadrili aj na pojednávaní. Hoci výška dohodnutej kúpnej ceny v kúpnej zmluve zo dňa 21. 08. 2014 bola neprimerane nízka oproti cene určenej znalcami, nebolo možné podľa názoru súdu prvej inštancie výsledky dokazovania vykonaného jednotlivými dôkaznými prostriedkami brať oddelene, ale vo vzájomných súvislostiach berúc do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že za cenu určenú v znaleckých posudkoch boli sporné nehnuteľnosti nepredajné a za takúto cenu by boli nepredajné aj v súčasnosti. Uvedený záver preukazovali aj kúpne zmluvy, na základe ktorých úpadca prevádzané nehnuteľnosti nadobudol s ohľadom na výšku kúpnej ceny a taktiež s ohľadom na okolnosti predaja nehnuteľností správcom konkurznej podstaty JUDr. L. F.. Bolo by nespravodlivé podanej žalobe za splnenia ďalších zákonných podmienok vyhovieť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu požadovanú sumu správcom konkurznej podstaty úpadcu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol o trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania ustanovením znalca Ing. Roberta Godára na návrh žalobcu, ktorému vzhľadom na jeho oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nebola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené so znaleckým dokazovaním. Znalec si vyúčtoval odmenu za vypracovaný znalecký posudok v sume 238,99 eura, ktorá bola uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy štátu, ktorému mu vznikli na základe vykonania ním navrhnutého dokazovania.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí, že právny úkon kúpna zmluva zo dňa 21. 08. 2014 uzavretá medzi úpadcom NS ACM spol. s. r. o., so sídlom Dvorčianska 59, Nitra, IČO: 31 349 439 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej úpadca v celosti previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. Y. M., evidovaným v tom čase na LV č. XXXX, v súčasnosti na LV č. XXXX, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako pozemok parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 757 m2, pozemok parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 197 m2, pozemok parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 982 m2, pozemok parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 473 m2, pozemok parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 533 m2, na žalovaného ako kupujúceho za kúpnu cenu vo výške 14 400 eur s DPH je voči konkurzným veriteľom neúčinný a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu NS ACM spol. s. r. o. peňažnú náhradu za nadobudnuté nehnuteľnosti vo výške 147 570,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 % a štátu priznať nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal splnenie podmienok podľa , pretože úpadok dlžníka v čase uskutočnenia právneho úkonu bol preukázaný listinnými dôkazmi, najmä obsahom žaloby, v ktorej poukázal na viaceré pohľadávky veriteľov úpadcu, ktoré už v čase uskutočnenia právneho úkonu boli 30 dní po lehote splatnosti a boli riadne prihláškami prihlásené v konkurze a výsluchom konateľa úpadcu, ktorý vo výpovedi uviedol, že úpadca nemal v čase uskutočnenia právneho úkonu peniaze na uspokojenie veriteľov, a preto požiadal žalovaného o odkúpenie jeho pozemkov. Otázka úpadku úpadcu v čase uskutočnenia napadnutej kúpnej zmluvy bola v konaní nesporná a súd prvej inštancie túto skutočnosť posúdil nesprávne. Ďalej nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal hodnotu majetku úpadcu v čase vykonania právneho úkonu. Z verejne dostupných registrov a z dokazovania najmä výsluchom konateľa úpadcu bolo preukázané, že úpadca nemal žiadny iný majetok postačujúci na uspokojenie veriteľov, a preto požiadal žalovaného o odkúpenie predmetných pozemkov. Úpadca nedisponoval iným majetkom, z ktorého by bol schopný plniť splatné záväzky a majetok úpadcu nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí si riadne prihlásili pohľadávky do konkurzného konania. Táto otázka nebola v konaní spornou, a preto ani úpadok, ani neexistenciu iného majetku ako pozemkov prevedených napadnutou kúpnou zmluvou žalovaný v konaní nenamietal. Záver súdu prvej inštancie tak nebol správny. Nestotožnil sa ani so záverom, že v konaní nepreukázal splnenie podmienky podľa a , teda že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorých z veriteľov a že tento bol bez primeraného protiplnenia. V konaní boli predložené viaceré znalecké posudky, pričom každý z nich preukázal nápadný nepomer medzi výškou kúpnej ceny a obvyklou cenou sporných nehnuteľností. Závermi znaleckého dokazovania žalobca považoval za preukázané, že došlo k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, pretože kúpna cena dojednaná vo výške 14 000 eur s DPH a obvyklá hodnota sporných nehnuteľností na základe záverov znaleckých posudkov predstavovala sumu najmenej 162 000 eur. Dodal, že účelom ustanovení je prioritne ochrana veriteľov úpadcu a stanovenie zákonného spôsobu uspokojovania ich pohľadávok voči úpadcovi, nemožno preto účinne sa voči dovolávať na akúsi spravodlivosť voči žalovanému, ktorý si v rámci obchodných vzťahov mal a mohol zvážiť možné právne následky takéhoto právneho úkonu kúpy zvlášť za výhodnú cenu od partnera v úpadku. Treba zohľadniť práve pohľadávky veriteľov splatné a riadne prihlásené a zistené v konkurze, ktoré v dôsledku zamietnutia žaloby zostanú úplne neuspokojené. Suma a okolnosti, za ktorých úpadca nadobudol prevádzané nehnuteľnosti sú pre rozhodnutie vo veci samej právne irelevantné, pretože nie je rozhodujúci spôsob, akým úpadca nadobudol pôvodne majetok, ale spôsob ako v čase úpadku úpadca koná pri nakladaní s majetkom, teda aké právne následky nakladania s majetkom vyvoláva voči veriteľom ostatných splatných pohľadávok. Žalovaný v konaní nevyprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci tvrdenie, že nešlo o právny úkon bez primeraného protiplnenia, ale len poukazoval na spravodlivosť voči nemu, pričom sa nezaoberal otázkou, či tento úkon bol spravodlivý voči ostatným veriteľom úpadcu, ktorí takto zostávajú s nulovým uspokojením. Napadnutá zmluva spĺňa zákonné podmienky právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, ktorému je možné v konkurze odporovať.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie

považoval za účelové s cieľom žalobcu vyťažiť zo sporu maximálny možný majetkový prospech bez ohľadu na okolnosti prípadu. Súd prvej inštancie postupoval s odbornou starostlivosťou, vykonal všetky navrhnuté a dostupné dôkazy, tieto starostlivo zvážil a vyhodnotil jednotlivo a i vo vzájomnej súvislosti, pričom zohľadnil históriu prípadu, jeho vývoj a objektívne skutočnosti, ktoré existovali pri prevode, resp. zmene vlastníctva sporných pozemkov v minulosti a ktoré pretrvávajú až po súčasnosť, a ktoré determinujú podstatným spôsobom rozhodnutie súdu. Žalobca žiada od žalovaného peňažné plnenie, ktoré je vysoko neprimerané vo viacerých ohľadoch, je nezákonné, odvoláva sa pritom na ustanovenia konkurzného , keď uviedol, že za cenu v znaleckom posudku by pozemky nebolo možné predať. Žalovaný bol toho názoru, že pozemky kúpil od úpadcu za podobnú cenu, ako ich kúpil samotný úpadca, a preto si nemôže teraz žalobca nárokovať voči žalovanému doplatenie sumy cca 150 000 eur, pričom na začiatku požadoval cca 300 000 eur. Nemôže byť zvýhodnený odvolávajúc sa účelovo len na konkurzný zákon. Podľa žalobcu je v poriadku, že úpadca kúpil pozemky za nízku cenu od predošlého vlastníka, ale nie je už v poriadku, že za obdobnú cenu ich kúpil žalovaný od neho, hoci ho o prevod žiadal sám úpadca. Žalobca žiada od žalovaného doplatiť rozdiel oproti znaleckému posudku a tak získať na úkor žalovaného vysokú finančnú čiastku. Samotný fakt, že spoločnosť NS ACM spol. s. r. o. sa dostala do konkurzu, ju nemôže stavať do výhodnejšej pozície v porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi a dávať jej právo bezdôvodne sa obohatiť na úkor druhého. Rovnaké skutočnosti existovali v čase nadobudnutia pozemkov úpadcom od predošlého vlastníka, a exitovali aj v čase nadobudnutia pozemkov žalovaným od úpadcu a existujú doteraz. Determinovali skutočnú cenu pozemkov v minulosti a aj v súčasnosti, cena pozemkov sa nezmenila. Aj v minulosti boli pozemky najprv počas konkurzného konania predošlého vlastníka ocenené znalcom teoretickou vyhláškovou cenou a reálny život i čas ukázal, že ide o nedosiahnuteľnú, fiktívnu cenu, za ktorú žiadny subjekt po veľmi dlhú dobu nejavil záujem o kúpu a správca konkurznej podstaty mal obrovský problém pozemky predať. Tieto okolnosti skúmal a vyhodnotil aj súd prvej inštancie. V danom prípade tak nedošlo pri prevode predmetných nehnuteľností na základe spornej kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2014 k plneniu bez primeraného protiplnenia, a ani k ukráteniu veriteľov úpadcu, a preto nemôže byť právny úkon vyhlásený za neúčinný.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa a po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, byť viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. , potvrdil.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu ( ) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov v zmysle z hľadiska odporovateľnosti právneho úkonu, teda, že v prípade namietanej kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2014 ide o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda, že v prípade namietanej kúpnej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku

úpadcu a pohľadávku niektorého z prihlásených konkurzných veriteľov nebude možné v dôsledku namietaného právneho úkonu dlžníka uspokojiť vôbec, resp. ju nebude možné uspokojiť v prihlásenom rozsahu. Rovnako tak súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že v prípade predmetnej kúpnej zmluvy nešlo o právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa . Za daného skutkového stavu súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok, ktoré vyžaduje pre úspešné odporovanie právnemu úkonu. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle odkazuje.

11. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že právny úkon je možné úspešne napadnúť odporovateľnosťou len vtedy, ak ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurznom konaní si veritelia prihlásia rôzne pohľadávky. Sú to pohľadávky, ktoré vznikali a boli splatné pred vykonaním odporovateľného úkonu dlžníka, v deň vykonania úkonu, po jeho vykonaní a niektoré pohľadávky, ktoré mali byť splatné až v budúcnosti, sa stali splatnými len v dôsledku vyhlásenia konkurzu. ako všeobecný predpoklad odporovateľnosti vyžaduje, aby právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky. neviaže odporovateľnosť na existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ale na pohľadávku, ktorá je prihlásená. Správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil akúkoľvek čo aj len jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený. Predmetom odporovateľnosti je právny úkon dlžníka. Odporovať je možné aj tým právnym úkonom, ktoré už boli uspokojené, teda ak zanikla povinnosť zo záväzku splnením. Rovnako odporovateľnosti nebráni ani to, že nárok z odporovateľného právneho úkonu je vykonateľný, teda taký, ktorému svedčí exekučný titul.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu v rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktoré je žalobca v incidenčnom konaní povinný tvrdiť a preukazovať, nesmerovali žalobcom označené dôkazné návrhy k preukázaniu základnej podmienky odporovateľnosti, t. j. skutočnosti, že v dôsledku uzavretia kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným a na základe jej následného plnenia došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti kúpnej zmluvy a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. Zo strany žalobcu teda neboli v konaní produkované tvrdenia vo vzťahu k majetkovým pomerom úpadcu pred okamihom uzavretia kúpnej zmluvy a k ich porovnaniu s majetkovými pomermi dlžníka k momentu účinnosti kúpnej zmluvy, dôkazné návrhy žalobcu nesmerovali k preukázaniu kvalifikovaného ekonomického dopadu napadnutého právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, to znamená k porovnaniu stavu majetku pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy a po jej uzavretí, a teda k preukázaniu zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku právneho úkonu kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21. 08. 2014 v porovnaní s majetkovými pomermi dlžníka v období bezprostredne predchádzajúcom okamihu uzavretia kúpnej zmluvy. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu tak bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že uzavretím kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným za dojednaných zmluvných podmienok pri súčasnom preukazovaní stavu aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov. Záver o ukrátení v zmysle ustanovenia predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, pričom výška kúpnej ceny a jej primeranosť je relevantná pre posúdenie naplnenia základných podmienok odporovateľnosti podľa ako právneho úkonu bez primeraného protiplnenia. Až za predpokladu preukázaného ukrátenia majetku dlžníka bolo možné posudzovať ďalšie podmienky ukracujúceho právneho úkonu, t. j. stav ostatného majetku dlžníka a mieru možného uspokojenia v tom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní. Ak majetok dlžníka nepostačoval na ich uspokojenie, je možné skúmať ďalšie podmienky odporovateľnosti tak, ako sú tieto vymedzené v jednotlivých osobitných skutkových podstatách a žalobcom uplatňované žalobou. Ukrátenie, ako základná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu, musí byť reálne a preukázané, a teda nemôže byť len predpokladané.

13. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že základnou hmotno-právnou podmienkou odporovateľnosti je preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa a tiež, že stav majetku dlžníka úpadcu pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné skúmať k momentu

uskutočnenia účinnosti odporovaného právneho úkonu, pretože len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Je zrejmé, že z procesných návrhov na vykonanie dokazovania, nebolo možné, a to ani z obsahu žalobcom predložených označených listinných dôkazov a výpovede konateľa úpadcu, keďže tieto neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutého právneho úkonu a po jeho účinnosti, vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právneho úkonu dlžníka v jeho majetkovej sfére, čo viedlo odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že zo strany žalobcu neboli produkované tvrdenia vo vzťahu k majetkovým pomerom úpadcu pred okamihom uzatvorenia kúpnej zmluvy a k ich porovnaniu s majetkovými pomermi dlžníka k momentu účinnosti kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť sama osebe bola dôvodom na zamietnutie žaloby, keďže bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti , t. j. ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, ktoré je potrebné posudzovať k momentu účinnosti právneho úkonu, tak potom nie je možné sa zaoberať ani otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti. V tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že otázka úpadku úpadcu v čase uskutočnenia napadnutej kúpnej zmluvy a ani neexistencia iného majetku ako sporných pozemkov bola nesporná. Odvolací súd uvádza, že preukazovanie majetkových pomerov úpadcu dlžníka pri odporovacej žalobe, je základnou, primárnou hmotno-právnou podmienkou preukázania, že ide o ukracujúci, resp. ukracujúce právne úkony, v zmysle hmotno-právnej podmienky vyžadovanej , pri podanej odporovacej žalobe. Ak takéto skutočnosti žalobca neuviedol pri uplatnení nároku - odporovateľnosti právneho úkonu, tak potom z titulu dôkaznej núdze, nemôže byť úspešný s podanou odporovacou žalobou, pri ktorej sa mu nepodarí v rozsahu jeho dôkaznej povinnosti preukázať splnenie základnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z , a to preukázanie, že ide o ukracujúce právne úkony. Nepochybne ukrátenie môže mať väzbu len na majetkový substrát úpadcu a dôkazy k tomuto sa viažuce. Ak správca úpadcu takéto dôkazy neprodukoval, tak je v stave dôkaznej núdze, ktorá vyvodí dôsledok nepriaznivého rozhodnutia v prípade podanej odporovacej žaloby. Je potrebné zvýrazniť, že dôkazné bremeno o všetkých uvedených skutočnostiach je na správcovi. Správca bol povinný uviesť hodnotu majetku dlžníka úpadcu pred účinnosťou napádaného právneho úkonu, stav majetku úpadcu dlžníka po účinnosti tohto právneho úkonu vo väzbe k prihláseným pohľadávkam veriteľov, ich sumy, čo tvorilo primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Preto ani dôkaz, a to výsluch konateľa úpadcu, sám o sebe nebol spôsobilý ovplyvniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd cez úpravu v , stotožnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca musí v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov preukázať, že majetok úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Nepochybne dôkazné bremeno v danom incidenčnom sporovom konaní bolo na strane žalobcu. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena (tak ako už odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol) strany sporu je jej neúspech v spore. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktorá musí strana sporu preukázať zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo strán sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať. Žalobca v odvolaní tvrdil, že úpadca nedisponoval žiadnym majetkom okrem sporných nehnuteľností, pričom v žalobe tvrdil, že majetok úpadcu pozostával z pohľadávok z obchodného styku, poukazujúc na súpis majetku (nedoložený v konaní). Z uvedeného je zrejmé, že samotné skutkové tvrdenia žalobcu sú protichodnými, a nemožno preto považovať otázku stavu majetku úpadcu a otázku úpadku úpadcu za nespornú, ako tvrdil žalobca v odvolaní. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ani samotná skutočnosť preukázania úpadku automaticky neznamená ukrátenie podľa konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2014 nebolo preukázané, že by išlo o úkon bez primeraného protiplnenia. Žalobca v konaní namietal, že v prípade kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve zo dňa 21. 08. 2014 išlo o neprimerane nízku kúpnu cenu. V danom prípade boli v konaní predložené štyri znalecké posudky, pričom porovnaním všeobecnej hodnoty pozemkov určených v znaleckých posudkoch možno konštatovať, že dohodnutá kúpna cena vo výške 14 400 eur nedosahovala žiadnu z cien určených znalcami, táto bola podstatne nižšia, avšak ako správne súd prvej inštancie uviedol primeranosť dohodnutej kúpnej ceny bolo potrebné posúdiť aj s ohľadom na okolnosti tohto prípadu, keď bolo v konaní preukázané, že za cenu určenú v znaleckých posudkoch boli sporné nehnuteľnosti nepredajné a za takúto cenu by boli nepredajné aj v súčasnosti. Úpadca sporné nehnuteľnosti nadobudol od obchodnej

spoločnosti Výroba textilných strojov, spoločnosť s. r. o., IČO: 34 144 919, so sídlom: Dvorčianska 59, Nitra, na ktorú bol vyhlásený konkurz a správca JUDr. L. F. predával v rámci speňažovania majetku úpadcu aj sporné nehnuteľnosti, ocenené znaleckým posudkom Ing. Ľubomíra Vnuka č. 57/2004 vo výške 6 495 689,12 Sk (215 617,38 eura), pričom sporné nehnuteľnosti sa opakovane nepodarili predať za cenu určenú v znaleckom posudku, čo preukazujú verejné ponuky na odkúpenie majetku správcu zverejňované v ako aj samotné kúpne zmluvy zo dňa 07. 11. 2011 a dňa 22. 10. 2010, ktoré boli uzatvorené medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu Výroba textilných strojov, spoločnosť s. r. o. ako predávajúcim a NS ACM, spol. s r. o. ako kupujúcim viac ako šesť rokov po vyhlásení konkurzu s tým, že kúpna cena bola stanovená vo výške 10 907,93 eura bez DPH. Žalobca síce v konaní doložil inzeráty s ponukou predaja pozemkov v danej lokalite v danom čase, avšak v prípade ním predložených inzerátov vyplýva, že išlo o stavebné pozemky. Sporné nehnuteľnosti sa pritom nachádzajú v oplotenom priemyselnom areáli, v ktorom má sídlo dlžník a žalovaný, pričom na pozemkoch sa nachádza parkovisko, prístupová cesta, pozemky sa nachádzajú okolo postavených budov a nachádzajú sa na nich inžinierske siete a nie je k nim priamy prístup. Znalec Ing. Godár a aj Ing. Fuska pritom potvrdili, že pozemky sa nedajú využiť na iný účel. Podľa znalca Ing. Fusku ide o jednoúčelové pozemky a to, či sa tieto pozemky dajú za stanovenú hodnotu predať závisí od dohody zmluvných strán, avšak ide o ťažko obchodovateľné pozemky, pretože sa nachádzajú v uzatvorenom areáli, nie sú využiteľné na nič iné ako komunikáciu a v pásoch pri budovách sú umiestnené inžinierske siete, preto nejde o verejne obchodovateľné pozemky v bežnom obchodnom styku a pre iné subjekty ako tie, ktoré sa nachádzajú v areáli nemajú význam, pričom za cenu určenú v znaleckom posudku by ich nebolo možné predať. Uvedené pritom nepriamo potvrdil aj žalobca v záverečnej reči, keď uviedol, že nesúhlasí s vydaním pozemkov do konkurznej podstaty z dôvodu ich ťažkej speňažiteľnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto okolnosti determinovali skutočnú cenu pozemkov v minulosti a aj v súčasnosti, keď aj predtým boli pozemky počas konkurzného konania predošlého vlastníka ocenené znalcom vyhláškovou cenou a správca konkurznej podstaty mal problém pozemky predať. Neobstojí preto argumentácia žalobcu v odvolaní, že suma a okolnosti, za ktorých úpadca nadobudol prevádzané nehnuteľnosti sú pre rozhodnutie vo veci samej právne irelevantné, pretože bolo potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu z hľadiska posúdenia toho, či nedošlo pri prevode predmetných nehnuteľností na základe spornej kúpnej zmluvy zo dňa 21. 08. 2014 k plneniu bez primeraného protiplnenia a na okolnosti, ktoré mali vplyv na samotnú výšku kúpnej ceny. Znalecké posudky predložené v konaní sú jedným z dôkazných prostriedkov, avšak súd pri hodnotení dôkazov je povinný posúdiť starostlivo všetko čo počas konania vyšlo najavo. Odvolací súd preto napadnutú kúpnu zmluvu zo dňa 21. 08. 2014 nepovažoval za právny úkon bez primeraného protiplnenia.

15. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval , keď žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi s prihliadnutím na jeho plný úspech v konaní, a závislého výroku o nároku štátu na náhradu trov, keď štátu priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré boli platené z rozpočtových prostriedkov štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním Ing. Godára, voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu v konaní, ktoré výroky osobitne odvolacími dôvodmi žalobcu neboli napádané.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.