Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15Csp-73-2019.pdf
PDF · 94.77 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/73/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48 Bratislava IČO: 35 831 154 zastúpený : JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., v konaní o zaplatenie sumy 1840,52 eura, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 720,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 720,04 eura od 02.12.2016 do zaplatenia sa zastavuje.
II. V zastavujúcej časti sa žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1120,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1120,48 eura od 02.12.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vo vyhovujúcej časti sa žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná obchodná banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu 1840,52 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne od 02.12.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. Poukázal na to, že žalobca ako veriteľ (resp. jeho právny predchodca, ktorý zanikol zlúčením) a žalovaný ako dlžník uzatvorili 22.12.2014 zmluvu o pôžičke č. 6194245/558225591, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2000 eur. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 54,97 eura až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.298,20 eura. Žalovaný uhradil do dňa podania žaloby 879,52 eura. Pretože žalovaný porušil svoju povinnosť splácať povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 28.09.2016 - predžalobná upomienka ho žalobca (resp. jeho právny predchodca) vyzval na úhradu dlžných splátok, poskytol mu dodatočnú lehotu na plnenie a upozornil ho na to, že ak nedôjde k ich úhrade bude oprávnený úver zosplatniť. Pretože žalovaný splátky neuhradil, úver dňa 19.11.2016 zosplatnil o čom žalovaného informoval listom zo dňa 26.11.2016 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Úver bol zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením, pričom splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou. Žalovaný omeškané splátky neuhradil. Žalovaný mal ku dňu podania žaloby zaplatiť 2720,30 eura, pričom zaplatil 879,52 eura a preto je jeho dlh 1840,52 eur, ktorú sumu požaduje zaplatiť spolu s úrokmi z omeškania od 6. dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. K žalobe pripojil notársku zápisnicu, prílohu k projektu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku, doručenku a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 04.06.2020 v plnom rozsahu zrušil. Uvedeným uznesením zároveň súd rozhodol, že pripúšťa zmenu strany sporu, tak že namiesto pôvodného žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) vstúpil do konania terajší žalobca. Vzhľadom na uvedené, aktívna vecná legitimácia svedčí žalobcovi.
3. Žalovaný sa nevyjadril k žalobe, ktorá mu bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 CSP, pretože sa súdu nepodarilo doručiť mu žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a ani zistiť jeho skutočný pobyt po uskutočnení všetkých potrebných úkonov.
4. Vzhľadom na predbežné právne posúdenie v zmysle ktorého považoval súdu poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkový, súd vyzval žalobcu pred nariadením pojednávania, či trvá na podanom návrhu. Žalobca vzal na výzvu súdu žalobu v časti o zaplatenie istiny 720,04 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu len rozdiel medzi poskytnutou sumu úveru 2000 eur a zaplatenou sumou (úhrady žalovaného) 879,52 eura, t. j. 1.120,48 eura spolu s prislúchajúcim úrokom zo meškania.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom žalobca súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti a to s poukazom na § 1 ods. 1 písmeno p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní, verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Súhlas žalovaného síce súd nezískal, pretože mu všetky písomnosti doručoval prostredníctvom úradnej tabule a webovej stránky súdu, avšak v danej veci zdôrazňuje, že ide o reštančnú vec, pri ktorej bolo potrebné vykonať pojednávanie z dôvodu, že vec neznesie odklad. Okrem toho, súd nevyhnutne poznamenáva, že ďalšie odročovanie pojednávania by nebolo hospodárne, pretože by konanie opätovne neúmerne predlžovalo, a spôsobilo by navyšovanie trov konania. Z uvedených dôvodov súd vykonal pojednávanie, pretože žiaden dôležitý dôvod na odročenie pojednávania nevzhliadol.
6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a jeho právneho predchodcu vychádzal z dôkazov, ktoré predložil a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil žalobca a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti:
7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.12.2014 číslo zmluvy 1638869 vyplýva, že žalovaný ako klient požiadal spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľa o poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru prevodom na jeho účet, ktorý sa mu zaviazal vrátiť spolu s odplatou v splátkach, pričom úver bol poistený. V zmluve bol uvedený druh úveru, jeho výška a mena 2000 eur, odplata 22,40 %, výšky splátky 54,97 eur mesačne do ktorej bola zahrnutá dojednaná splátka za poistenie úveru (poistenie činilo sumu 1,55 eura), počet splátok 60, splatnosť prvej splátky 20.01.2015, každej ďalšej 20. dňa v mesiaci, konečná splatnosť úveru 12/2019. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť veriteľovi bola uvedená vo výške 3205,20 eura. V zmluve bola uvedená RPMN a aj táto je uvedená v správnej výške 22,40 %, ktorá zodpovedá odplate vo výške 22,40 %. V zmluve bolo uvedené, že doba trvania zmluva je do splatenia všetkých záväzkov žalovaného podľa zmluvy. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyplýva, že žalovaný zaplatil veriteľovi sumu celkom 879,52 eura. Z predžalobnej upomienky zo dňa 28.09.2016 vyplýva, že veriteľ upozornil žalovaného na jeho nedoplatok vo výške 274,85 eur s tým, že ak do 05.11.2016 nepríde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2016 bude oprávnený úver zosplatniť. Z doručenky vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, keďže si ju žalovaný nevyzdvihol. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 26.11.2016 vyplýva, že veriteľ oznámil žalovanému, že celý jeho úver je splatný a jeho dlh je vo výške 1841,44 eur. Z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou dňa 11.12.2017 N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRls 55029/2017 vplýva, že bol schválený projekt rozdelenia zlúčením tak, že veriteľ zanikol a jeho právnym nástupcom je žalobca a VÚB Leasing, a.s.. Z prílohy č. 1 k projektu vyplýva, že táto pohľadávka prešla na žalobcu. Z výpisu z obchodného registra veriteľa bolo preukázané, že zanikol 31.12.2017 výmazom z obchodného registra. Žalobca vzal pred nariadením pojednávania žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 720,04 eura s príslušenstvom, vzhľadom na predbežné právne posúdenie súdu, ktorý dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa §146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 720,04 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania, skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu nebol potrebný, súd akceptoval čiastočné späťvzatie žaloby a konanie v časti o zaplatenie sumy 720,04 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania vždy skúmať procesné zavinenie na zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu(teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti zisťoval zavinenie na zastavení konania niektorej zo strán konania. V uvedenom prípade možno konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení konania možno pričítať žalobcovi, keďže tento sa stotožnil s predbežným právnym posúdením súdu, ktorý dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezpoplatkový a bezúročný. K zastaveniu konania teda prišlo pre správania žalobcu. S poukazom na uvedené, čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, preto by mal nárok na náhradu trov konania patriť žalovanému. Žalovanému však nie je možné priznať nárok na náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli, ani zo spisu žiadne nevyplývajú. Vzhľadom na to, súd rozhodol, že v zastavujúcej časti sa žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Súčasne súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by v danej veci odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí zo strany žalobcu ostalo len zaplatenie sumy 1.120,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.120,48 eura od 02.12.2016 do zaplatenia. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že medzi veriteľom a žalovaným existoval záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej 22.12.2014 podľa § 497 Obchodného zákonníka a aj to, že veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti teda ako dodávateľ a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou tak nekonal a teda bol spotrebiteľom a preto je uvedená zmluva spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. úveroch. Z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluva má písomnú formu, obsahuje všetky obligatórne zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. V danom prípade však nebolo nevyhnutné podrobiť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu prísnemu prieskumu, pretože žalobca si po späťvzatí uplatňoval len rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a úhradami zo strany žalovaného(2000 eur - 879,52 eura = 1120,48 eura), v dôsledku čoho sám uznal, že uvedený úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V konaní ďalej nebolo sporné, že veriteľ poskytol žalovanému úver, že ho poskytol vo výške 2000 eur a že jeho vrátenie bolo dohodnuté v splátkach, pričom žalovaný sa do omeškania trvajúceho 3 mesiace sa dostal so zaplatením časti splátky splatnej 07/2016 (20.07.2016) a vrátil veriteľovi celkom 879,52 eura. V konaní bolo listom zo dňa 28.09.2016 preukázané, že veriteľ upozornil žalovaného na jeho omeškanie a možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré si uplatnil ku dňu 26.11.2016 a preto úver oprávnene zosplatnil, čo žalovaný v danom konaní ani nenamietal. Z uvedených listín bolo preukázané, že veriteľ úver zosplatnil pre omeškanie žalovaného so zaplatením splátky splatnej 20.07.2016. Súd zároveň z úradnej povinnosti skúmal, či právo veriteľa nie je premlčané a to s poukazom na ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka v spojení § 879v Občianskeho zákonníka, keďže konanie sa začalo po účinnosti uvedeného ustanovenia. Veriteľ si preto právo na zaplatenie celého úveru podľa § 103 Občianskeho zákonníka mohol žalobou na súde uplatniť najskôr dňom 21.07.2016. Pretože toto právo bolo uplatnené 21.06.2019 bolo uplatnené v 3 - ročnej premlčacej dobe, ktorá by uplynula 21.07.2019. Z uvedeného dôvodu právo veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy nie je premlčané, keďže žaloba bola podaná v 3-ročnej premlčacej dobe. Vzhľadom na uvedené, žalobca legitímne požadoval zaplatenie sumy, ktorá pozostáva len z nesplatenej časti istiny (po odrátaní úhrad realizovaných žalovaným, ktoré boli započítané na istinu). Keďže sa žalovaný dostal s platením peňažného dlhu do omeškania a žalobca oprávnene v súlade so zákonom zosplatnil úver, má právo požadovať úroky z omeškania z celej dlžnej sumy a to od 02.12.2016, (26.11.2016 - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti + 5 dní doba obvyklá na doručenie obyčajnej listovej zásielky). S poukazom na vyššie uvedené, súd zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., pretože základná úroková sadzba ECB bola dňa 02.12.2016, od kedy žalobca požaduje úroky z omeškania priznať v žalobe 0 % a žalobcovi patrí úrok z omeškania o 5 bodov vyšší, pretože 02.12.2016 bol už žalovaný s celou dlžnou sumou v omeškaní. 1.120,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.120,48 eura od 02.12.2016 do zaplatenia. Súd tak žalovanému uložil zaplatiť 1.120,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.120,48 eura od 02.12.2016 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce uloženie inej lehoty na plnenie.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, s poukazom na § 262 odsek 1 CSP a v konaní úplne úspešnému žalobcovi vo vyhovujúcej časti priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktorá lehota podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v čase odo dňa účinnosti tohto zákona t.j. od 19.01.2021 do 28.02.2021 neplynie, a to prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.