Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21Cb-19-2020.pdf
PDF · 94.66 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-21Cb/19/2020
Uznesenie
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu : JUDr. Mgr. N. C., T.. XX.X.XXXX, bytom Pri Habánskom mlyne 16, Bratislava proti žalovanému : ARDOM, záujmové združenie právnických osôb, IČO : 37 840 070, so sídlom Trebatice 187, o zaplatenie 168 340, 26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.8.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 168 340,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 168 340,26 eur od 30.12.2016 so zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Rozsudkom č.k. 21Cb/19/2020 - 111 zo dňa 15.12.2020 žalobe vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Podaním doručeným dňa 18.1.2021 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zriadil k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v katastrálnom území T. D. C. S., zapísaných na LV č. XXX ako C. - C. M. ". Č.. XXX/X, B. C. B. D. XX XXX I., Č.. XXX/X, B. C. B. D.Ý. XXX I., Č.. XXX/ X, Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B.Á. C. B. D. XX I., Č.. XXX, F. C. Z. T. B. D. XXX I., Č.. XXX, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C.S. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/ XX, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/X, B. C. B. D. X XXX I.X, Č.. XXX/X, B. C. B. D. XX XXX I. a k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v katastrálnom území S. C. S., F. T. W. Č.. XXX C. Y. Ú.F. S. C. S. Z. C. - C. M. ". Č.. XX/X, F. C. Z. T. B. D. X XXX I., Č.. XX/XX, F. C. Z. T. B. D. XXX I., Č.. XX/XX, F. C. Z. T. B. D.I. XX I., Č.. XXX/X, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/X, F. C. Z. T.S. B. D. X XXX I., Č.. XXX/ XX, F. C. Z. T. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/ XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, F. C. Z. T. B. D. XX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/X, F. C. Z. T. B. D. X XXX I., Č.. XXX/X, F. C. Z. T. B. D. X XXX I., Č.. XXX/ X, F. C. Z. T. B. D. XXX I., Č.. XXX/X, B.Á. C. B. D. XX XXX I., Č.. XXX/X, F. C. Z. T. B. D.Ý. X XXX I., Č.. XXX/XX, F. C. Z. T. B. D. X XXX I., Č.. XXX/XX, B. C.S. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/XX, B. C. B. D. XXX I., Č.. XXX/ X, B. C. B. D. XX XXX I., Č.. XXX/X, B. C. B. D. X XXX I., Č.. XXX/X, B. C.S. B. D. XXX XXX I. Z. Č.. XXX, B. C. B. D. XXX I. ( žalovaného záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky v celkovej výške istiny 168 340,26 eur s príslušenstvom, ktoré tvorí 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 168 340,26 eur od 30.12.2016 do zaplatenia.
4. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že po rozhodnutí tunajšieho súdu v tomto spore nahliadnutím do príslušného katastrálneho registra vedeného Okresným úradom Senec pre obec Nová Dedinka a pre obec Nová Ves pri Dunaji zistil, že žalovaný predáva nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve. Niektoré nehnuteľnosti žalovaný už predal v priebehu roku 2020 a predaj ďalších nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného je v takom rozsahu, že po úspešnom zrealizovaní prevodu nehnuteľností nebude mať žalovaný žiaden majetok, z ktorého by mohol byť uhradený priznaný nárok žalobcu. Dňa 29.1.2018 sa žalovaný v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1CoKR/33/2018 - 342 vyjadril tak, že uviedol, že žiada zamietnuť návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok alebo zastaviť konkurzné konanie a osvedčuje svoju platobnú schopnosť, kedy uvádza, že celková hodnota jeho finančného majetku je 167 392,20 eur a jeho záväzky predstavujú 22 242,04 eur, pričom hodnota jeho nehnuteľného majetku predstavuje 760 319,37 eur. Ďalej uvádza, že jeho finančný majetok tvorí 136 623,02 eur v hotovosti a 878,18 eur tvoria finančné prostriedky na bankových účtoch. Žalovaný ocenil svoj majetok na sumu 927 711,57 eur. Žalobca sa domnieva, že je uspokojenie jeho pohľadávky ohrozené z viacerých dôvodov. Majetok žalovaného už dnes nedosahuje hodnotu záväzkov, ktoré má žalovaný voči svojim veriteľom, nakoľko od vyhlásenia žalovaného pre Krajský súd v Bratislave do dnešného dňa žalovaný už výrazne znížil hodnotu svojho nehnuteľného majetku. V prípade ak sa žalovanému podarí predať aj zostávajúce v návrhu vymenované a označené nehnuteľnosti, nebude možné uspokojenie veriteľa - žalobcu čo i len čiastočne. Voči žalovanému je podaných viacero žalôb na zaplatenie dlžných súm. Jediným cieľom žalovaného je podnikanie formou predaja stavebných pozemkov na rodinné domy. Rozhodujúcou skutočnosťou odôvodňujúcou potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je ohrozenie exekúcie, pretože žalovaný predáva jediný majetok, ktorý má a tým znemožňuje uspokojenie nárokov, ktoré si uplatňuje žalobca, pričom už zostávajúci majetok nebude postačovať na úhradu vzniknutých záväzkov. Zostávajúci majetok predstavuje základný majetok žalovaného, ktorý iný majetok už nevlastní. Žalobca je toho názoru, že účel ním sledovaný je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. V nariadení zabezpečovacieho opatrenia vidí žalobca jedinú možnosť ako zabrániť reálnym krokom žalovaného ako znížiť svoj majetok a tým k zmareniu uspokojenia žalobcu ako jeho veriteľa.
5. Žalobca súdu predložil fotokópiu uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1CoKR/33/2018 - 342 zo dňa 3.7.2018, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 19.3.2018 č.k. 36K/22/2017 - 282, ktorým rozhodnutím bolo konkurzné konanie voči dlžníkovi - žalovanému zastavené, ďalej predložil vyjadrenie žalovaného vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu k sp. zn 36K/22/2017 zo dňa 2.3.2018 a výpis z listu vlastníctva č. XXX Z. Č.. XXX ( ktoré sú špecifikované v bode 3 odôvodnenia ) ku dňu 15.1.2021.
6. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
8. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných
dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená
13. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa ust. § 132 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
15. Podľa ust. § 327 C.s.p, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
16. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
17. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
18. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2, ods. 3 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
19. Podľa ust. § 331 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p., návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
20. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
21. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie
predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
22. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 C.s.p. obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi; súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení.
23. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 C.s.p.); v takomto prípade neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 C.s.p.).
24. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu strán, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p. sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
25. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia sa ním domáha ochrany zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v § 343 ods. 3 C.s.p., čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu.
26. Podľa článku 3 ods. 1 základných princípov CSP (ďalej aj "ZP CSP"), každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. [§ 329 ods. 1 CSP]
27. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. [čl. 3 ods. 2 ZP CSP]
28. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného v zbierke zákonov pod číslom 209/1992 Zb. (ďalej len "Dohovor"), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
29. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
30. Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. [článok 152 ods. 4 Ústavy]
31. Podľa ust. § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu
alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
32. Súd posúdil návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov a dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.
33. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre jeho vydanie a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie v civilnom procese, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to predovšetkým podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, existencia peňažnej pohľadávky, existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku (v tomto prípade o existencii peňažnej pohľadávky a výšky hodnoty zálohu, do ktorej výšky má byť zabezpečená pohľadávka), ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.
34. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáhal zabezpečenia svojho peňažného nároku ( nároku na zaplatenie sumy 168 340,26 eur s príslušenstvom ) o ktorom tvrdí, že je nositeľom práva a žalovaný je nositeľom povinnosti túto pohľadávku s príslušenstvom mu zaplatiť, teda ako potenciálne povinný v exekučnom konaní, lebo má za to, že existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia jeho nároku bude ohrozená ďalšou nekontrolovanou činnosťou žalovaného.
35. V súvislosti s osvedčením zákonom prezumovanej ( predpokladanej ) povinnosti subjektu, ktorý sa domáha súdnej ochrany nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, je potrebné vykladať ust. § 343 ods. 1 CSP "...na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa" predovšetkým s poukazom na článok 6 ods. 1 Dohovoru, článok 20 ods. 1 Ústavy a postupom podľa článku 3 ods. 1 základných princípov CSP, keď sa nemožno dovolávať iného významu slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu, ktorého vlastným účelom je súdna ochrana ohrozených alebo porušených subjektívnych práv. Preto súd pri vyhodnotení, či žalobca osvedčil alebo neosvedčil svoju tvrdenú peňažnú pohľadávku a hodnotu navrhovaného zálohou, vychádzal práve z výkladu, že je potrebné jednak osvedčiť vierohodnosť tvrdeného nároku, peňažnej pohľadávky (nároku z postúpenej pohľadávky) do takej miery, aby toto osvedčenie vytváralo pevný podklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti) zásahom súdu do subjektívnych práv žalovaného a tomu korešpondujúce obmedzenie vymedzené práve výškou hodnoty zálohu, ktorý má poskytnúť dočasnú ochranu spočívajúcu v zabezpečení vymoženia už priznanej pohľadávky a jej následného uspokojenia, ak si povinný subjekt dobrovoľne svoju povinnosť nesplní.
36. Okrem uvedeného je potrebné tiež zdôrazniť, že navrhovaná podoba zriadenia záložného práva musí byť primeraná, čo v danom prípade znamená vyčíslenie peňažnej pohľadávky ( čo žalobca splnil ) a tiež vyjadrenie hodnoty zálohu - a to aspoň približné vyčíslenie hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, pre dovolenú primeranosť zásahu do individuálnych práv dotknutého subjektu (čo žalobca nesplnil).
37. Súd nemá ani len osvedčenú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanej podobe a rozsahu preto, že žalobca hodnoverne neosvedčil výšku hodnoty navrhovaného zálohu čo do hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, preto navrhované skutkové tvrdenie jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zostalo len v rovine nepodloženého tvrdenia, čo nie je v žiadnom prípade podkladom pre rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného. Na podklade uvedeného preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhnutej podobe ako nedôvodný zamietol.
38. Záverom súd uvádza, že z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva, na ktorých sú predmetné nehnuteľnosti evidované je zrejmé, že na niektorých parcelách sú vyznačené plomby a teda prebiehajú vkladové konania smerujúce k zmene vlastníckeho práva k nim. Tu je potrebné uviesť, že vyššie špecifikovaná neprimeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia spočívajúca v neosvedčení výšky hodnoty navrhovaného zálohu je ešte vystupňovaná možným neprimeraným zásahom do práv
tretích osôb, ktorých sa vyznačené plomby týkajú a ktoré vstúpili do zmluvných vzťahov so žalovaným za účelom kúpy predmetných parciel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).