Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/9/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnom spore žalobcov: 1. V. A., Ú. X, Y. B., N.. XX.X.XXXX P. X. Q. S., Ú. XXX, N.. X.X.XXXX, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Alena Zadáková, Košice, Kováčska 32, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. - 26 z 29. septembra 2020

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov konania proti žalobcom.

O d m i e t a odvolanie proti rozhodnutiu o poplatkovej povinnosti žalovaného.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“ alebo aj len „súd“) uznesením označeným v záhlaví vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej tak, že I. žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy z 21.3.2014 o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Úbrež jednak v podielovom spoluvlastníctve oboch žalobcov a tiež len vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ako sú špecifikované v enunciáte uznesenia, v KN evidovaného pod č. M. XXX/XXXX Č.. D.. XX/X, na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy z 22.5.2013; II. poučil strany, že žalovaný je oprávnený proti žalobcovi na Okresnom súde Michalovce podať žalobu o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy; III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 33 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a IV. žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Žalobcovia potrebu nimi navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňovali tým, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu riadne a včas žalovanému splácať záväzok z úverovej zmluvy žalovaný najprv vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čo žalobcom oznámil listom z 26.5.2020 a následne im listom z 2.6.2020 oznámil aj začatie výkonu výkon záložného práva predajom nehnuteľností v ich (spolu)vlastníctve na dobrovoľnej dražbe v súlade so o dobrovoľných dražbách. Výkon záložného práva týmto spôsobom podľa žalobcov (i) je v rozpore so zásadou rovnakého postavenia účastníkov v občianskoprávnych vzťahoch upravenou v o. z. s dosahom na SR, kedy vlastníckemu právu je nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu súdom ako zmocneným orgánom štátnej moci; realizáciu výkonu záložného práva záložného veriteľa žalobcovia vnímajú preto, ako zbavenie vlastníka jeho majetku len na podklade vyhlásenia veriteľa, ktorý osvedčuje pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, čo považujú za porušenie princípov právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní v súlade s , pričom sa očakáva, že vlastník sa bude môcť brániť, resp. obhajovať svoje práva prostredníctvom nezávislého a nestranného súdu,

výsledkom ktorého má byť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul ako podklad pre následný nútený predaj majetku; a (ii) nepochybne sa môže dotknúť obydlia žalobcov, pričom strata príbytku je najzávažnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia chráneného tak SR (čl. 7 ods. 5), ako aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), preto akákoľvek osoba ohrozená zásahom takéhoto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa Dohovoru bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo.

3. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia citoval ustanovenia a nasl. o neodkladnom opatrení a na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikoval právne normy na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú pre neho výhodnejšie. Stotožniac sa s právnym názorom žalobcov nebezpečenstvo hrozby výkonu záložného práva vzhliadol v okolnosti, že (i) dobrovoľná dražba ako konanie bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci alebo iného orgánu verejnej moci je výlučne pod kontrolou dražobníka, t. j. súkromnoprávneho subjektu vykonávajúceho svoju činnosť ako podnikanie za účelom dosiahnutia zisku a (ii) vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok ( ) s dosahom na ústavné právo na obydlie ( ), kde záložca počas celého trvania záložného práva je vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, pričom (iii) exekučným titulom je vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky a že predmet dražby je možné dražiť, s priamym dosahom na ústavné právo záložcu bez toho, aby pohľadávka bola po preskúmaní zmluvných podmienok priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo priznaná v inom verejnoprávnom konaní, a tak postihnutie majetku je v rukách súkromnej osoby bez verejnej kontroly (21. a 22. odsek odôvodnenia napadnutého uznesenia).

4. Súd nespochybnil význam zabezpečenia pohľadávky záložným právom pre veriteľa a ochranu jeho vlastníckych práv, ale „nemohol odoprieť poskytnutie právnej ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, pretože inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje nielen do garantovaných vlastníckych práv dlžníka, ale navyše aj do ústavného práva spotrebiteľa na obydlie, ochrane ktorého vo svojej judikatúre sa venuje aj Európsky súd pre ľudské práva“ (tu poukázal na rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, , ESĽP 2008 a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, ). Uzavrel, že „hoci žalobcovia nenamietajú neplatnosť zmluvy o úvere, resp. zmluvy o zriadení záložného práva, z odôvodnenia ich návrhu jednoznačne vyplýva, že nesúhlasia s vykonaním dobrovoľnej dražby bez toho, aby bola vykonaná súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok teda bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím“.

5. Dospel tak k záveru, že žalobcovia osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov strán, pretože bez nariadenia neodkladného opatrenia existuje zjavná obava, resp. bezprostredná hrozba ujmy na majetku navrhovateľov, ktorá by v prípade realizácie výkonu záložného práva bola už nenapraviteľná, resp. ťažko napraviteľná. V tejto súvislosti uviedol, že pri výkone záložného práva ide o mimosúdnu exekúciu poznačenú podnikaním a biznisom, kde viac ako v iných prípadoch sú následky najmä pri strate obydlia závažné až drastické. Argumenty o nevyhnutnosti dočasnej ochrany do času, kým sa vo veci samej nezistí primeranosť postupu, sa mu preto javili ako veľmi opodstatnené. Zároveň zvažoval a uzavrel, že „nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k nevyváženému zásahu do práv žalovaného, neodkladným opatrením sa poskytne ochrana dočasne a nevznikne nenávratný alebo neobnoviteľný stav, záložné právo zostáva žalovanému zachované a zásada primeranosti neodkladného opatrenia je v danom prípade zachovaná“.

6. Napriek tomu, že okresný súd uviedol, že úpravu pomerov strán neodkladným opatrením poskytuje len dočasne, nariadením posudzovaného neodkladného opatrenia nastolil trvalú úpravu pomerov strán, pretože nikomu zo žalobcov neuložil povinnosť podať na súd žalobu vo veci samej, pričom tento svoj krok ani rozpory v odôvodnení napadnutého uznesenia nijako neodôvodnil. Uviedol len, že „keďže túto povinnosť neuložil, poučil stranu, ktorej neodkladným opatrením povinnosť uložil, o možnosti podať žalobu o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy na Okresný súd Michalovce“.

7. S odôvodnením, že v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcov, ktorí v tomto súdnom konaní od súdnych poplatkov sú oslobodení, rozhodnutie o súdnom poplatku odôvodnil ustanovením o súdnych poplatkoch (31. odsek odôvodnenia).

8. V konaní plne úspešným žalobcom voči neúspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov postupujúc pritom v zmysle a ods. 1 a .

9. Proti I., III. a IV. výroku uznesenia žalovaný podáva odvolanie tvrdiac, že bezodkladná ochrana poskytnutá nariadeným neodkladným opatrením nie je dôvodná. Nestotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v 21., 22. a 31. odseku. Poukazuje predovšetkým na to, že žalovaný kroky, ktoré sú mu v návrhu vytýkané, podnikol z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu riadne a včas splácať svoje záväzky z predmetnej úverovej zmluvy, keď po splnení zákonných podmienok 26.5.2020 najprv pristúpil k zosplatneniu celého dlhu. Považuje v celom rozsahu za neopodstatnené námietky žalobcov, pretože títo nikde neuviedli žiadne konkrétne námietky ani k procesu zosplatnenia dlhu a najmä netvrdia žiadny rozpor s konkrétnymi zákonnými ustanoveniami, nenamietajú neplatnosť úverovej zmluvy, ani zmluvy o zriadení záložného práva, a svoje námietky obmedzujú len na všeobecné tvrdenia ohľadom neprimeranosti postupu žalovaného v rozpore so zákonom, , Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, o neprijateľnosti zmluvných podmienok, typizovaní spotrebiteľských zmlúv a iných námietok súvisiacich s dobrovoľnou dražbou a tiež o možnosti využitia výkonu záložného práva výhradne ako ultima ratio.

10. Namieta, že tak pri predčasnom zosplatnení dlhu žalobcu, ako aj pri pristúpení k začatiu výkonu záložného práva postupoval v súlade so zákonmi (, ), pričom aj v zmysle o. z. v prípade spotrebiteľských zmlúv je možné vykonať záložné právo výlučne formou dobrovoľnej dražby v zmysle Zdôrazniac, že zmysel záložného práva primárne spočíva práve v právnej istote, ktorú tento inštitút záložnému veriteľovi poskytuje pre prípad nesplácania dlhu dlžníkom v tom, že záložný veriteľ nebude nútený pristúpiť k iným formám ochrany svojho práva, ako sa toho dovolávajú žalobcovia, považuje za absurdný výklad žalobcov a súdu, podľa ktorého využitiu inštitútu výkonu záložného práva záložným veriteľom by povinne malo predchádzať využitie iných, či dokonca všetkých iných foriem ochrany práva. Výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov ako zálohu na dobrovoľnej dražbe je zákonným a zákonom predpokladaným stavom, ktorý je naplnením zabezpečovacej a uhradzovacej funkcie zákonného inštitútu záložného práva, a tiež naplnením ústavnej ochrany vlastníckeho práva jednou zo zákonných foriem, a preto práve nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré takémuto stavu má zabrániť, resp. má sťažiť jeho dosiahnutie, žalovaný považuje za nezákonné.

11. S poukazom na ustanovenie , ktorý žalobcom poskytuje zákonnú možnosť ochrany v súvislosti s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby možnosťou domáhať sa vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobou na súde, žalovaný popiera tiež to, žeby výkon záložného práva predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe mal byť stavom nezvratným, či ťažko napraviteľným. Ďalej namieta, že žalobcovia ani nespochybňujú platnosť úverovej ani záložnej zmluvy a pokiaľ či už oni, alebo aj samotný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zmieňujú o neprijateľných zmluvných podmienkach, tieto žalobcovia bližšie nekonkretizujú, a teda neuvádzajú žiadne dôvody, ktoré by v sebe niesli aspoň potenciál k prijatiu záveru o ich existencii v danom zmluvnom vzťahu, pričom žalobcovia. Pochybenie súdu odvolateľ vidí aj v tom, že nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom neobmedzil ani z časového hľadiska ani uložením povinnosti žalobcov podať žalobu vo veci samej, čím úplne znemožnil žalovanému využiť zabezpečovací inštitút za účelom uspokojenia jeho splatných pohľadávok zákonom predpokladaným a ingerovaným spôsobom, predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Takto svojím rozhodnutím celkom jednoznačne navodil stav neudržateľnej právnej neistoty, ktorý navyše nie je dočasný a predstavuje neprimeraný a nezákonný zásah do ústavných práv žalovaného.

12. V ďalšom obsahu odvolania odvolateľ namieta proti výroku o poplatkovej povinnosti žalovaného argumentmi, pre ktoré podľa neho nie je opodstatnené poplatkovú povinnosť ukladať žalovanému.

13. Podľa názoru žalobcov k odvolaniu vyjadreného v podaní z 9.11.2020 odvolanie žalovaného je v celom rozsahu nedôvodné. Navrhujú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne, vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, správne právne posúdené, so závermi ktorého sa stotožňujú v celom rozsahu. Žalobcovia v konaní preukázali, aké nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy im hrozí, poukazujúc na to, že nedôvodným výkonom záložného práva by na ich strane došlo k nenávratnej ujme na ich právach a oprávnených záujmoch, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť využívajú ako svoje obydlie. Neodkladné opatrenie takto považujú za jediný efektívny

prostriedok dočasnej ochrany pred realizáciou záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe. V tejto súvislosti poukazujú a citujú z viacerých rozhodnutí SD EÚ, z ktorých vyplýva, že osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetkom dotknutým záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny.

14. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcov zotrváva na svojom stanovisku, že žalobcovia neosvedčili existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. Okrem toho, čo o inštitútoch záložného práva a dobrovoľnej dražby uviedol v odvolaní, argumentuje, že výkonom záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby vlastnícke právo žalobcov ani nie je bezprostredne ohrozené, lebo až do udelenia príklepu a zaplatenia najvyššieho podania vydražiteľom žalobcovia stále sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a aj preto nie je splnená podmienka naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov strán v podobe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

15. Žalobcovia nevyužili svoje právo a k replike odvolateľa, ktorej rovnopis ich zástupcovi bol doručený 16.12.2020, sa nevyjadrili.

16. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci nepodala.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie (§ a 355 a nasl. o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

18. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je na mieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, kumulatívne musí aspoň osvedčiť (nie nevyhnutne preukázať) skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia [1/ osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy) a 2/ osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana) a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom ich posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich. Procesnú zodpovednosť za to, či tvrdené skutočnosti sú aspoň osvedčené, t. j. či sa javia aspoň pravdepodobnými, nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah primeraný).

19. Z listinných dôkazov predložených žalobcami je osvedčené, že žalobca ako spotrebiteľ so žalovaným ako dodávateľom 22.5.2013 uzavrel úverovú zmluvu (s dohodnutou dobou splatnosti 32 rokov odo dňa jej podpisu, spôsob čerpania úveru jednorázovo „na LV s plombou“, mesačné splátky 45,19 €). Úver bol zabezpečený zriadením záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX P. Č.. XXXX M. K.. Ú.. Ú., ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú obaja žalobcovia, resp. žalobkyňa je aj výlučným vlastníkom jednej z nich. Žalobca tvrdí, že pre svoju nepriaznivú finančnú situáciu úver prestal splácať riadne a včas, v dôsledku čoho žalovaný listom z 26.5.2020 žalobcom oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a následne listom z 2.6.2020 im zaslal oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré sa má realizovať predajom zálohu na dražbe v zmysle Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia sa domáhajú trvalej bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán v podstate a) z obavy straty svojho obydlia, ku ktorej má dôjsť v dôsledku b) realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností v ich (spolu)vlastníctve na dobrovoľnej dražbe bez exekučného titulu ako výsledku súdneho konania, pričom proti dražbe ako spôsobu výkonu

záložného práva namietajú dôvody podrobnejšie uvedené pod (i) a (ii) zhora v 2. odseku odôvodnenia tohto uznesenia odvolacieho súdu.

20. Z takéhoto žalobcami poskytnutého opisu rozhodujúcich skutočností z návrhu nevyplýva, a) žeby práva a povinnosti z úverovej zmluvy boli medzi žalobcom a žalovaným sporné pred mimoriadnym zosplatnením úveru a ani neskôr až do času, kedy žalovaný záložcom oznámil, že začne s výkonom záložného práva k založeným nehnuteľnostiam ich predajom na dobrovoľnej dražbe; b) ani žeby záložný veriteľ k začatiu výkonu záložného práva bol pristúpil v rozpore so zmluvou, či zákonmi a c) ani žiadne skutočnosti, ktoré by aspoň osvedčovali právo žalobcu ako spotrebiteľa žalovanému ako dodávateľovi čo i len sčasti odmietnuť plnenie, na ktoré žalobca voči žalovanému sa zmluvne zaviazal.

21. Ako je uvedené zhora v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia popri náležitostiach žaloby podľa žalobcovia ako navrhovatelia neodkladného opatrenia musia opísať nielen tie rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, ale aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie samotného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zrejme uviesť, akého neodkladného opatrenia sa domáhajú a k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvolávajú. Ak súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietne, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa (ad 1. a . zhora), inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. To znamená, že pokiaľ žalobcovia v posudzovanej veci chcú byť úspešnými, je na nich, aby okrem osvedčenia toho, že dochádza k takému konaniu žalovaného, ktoré pre žalobcov predstavuje reálne nebezpečenstvo bezprostredne ohrozujúce práva žalobcov (podmienka ad 1/), aspoň osvedčili dôvodnosť a trvanie svojho práva (podmienka ad 2/). Žalobcovia majú preto tvrdiť a svoje tvrdenie podoprieť takými dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné usúdiť, že ich nárok na nariadenie neodkladného opatrenia je aspoň pravdepodobný. To znamená, že v danej veci už z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť pravdepodobné (osvedčené), že žalovaný k realizácii výkonu záložného práva pristúpil neoprávnene, pretože sú dané dôvody, pre ktoré ním ako dodávateľom zo spotrebiteľskej zmluvy požadované plnenie od spotrebiteľa, t. j. na vyžadovanie splnenia jeho zmluvnej povinnosti nemá právo alebo aspoň naň nemá právo v žalovaným tvrdenom rozsahu.

23. V posudzovanom prípade navrhovatelia neodkladného opatrenia takéto skutočnosti netvrdili ani nedokazovali. Uviedli síce, že záložná zmluva bola uzavretá za účelom zabezpečenia záväzku žalobcu ako spotrebiteľa zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy voči žalovanému ako dodávateľovi a zároveň ako záložnému veriteľovi pre prípad neplnenia jeho zmluvných povinností z úverovej zmluvy, neuviedli však, z akých dôvodov žalovaný ako záložný veriteľ by nemal pristúpiť k realizácii svojho práva zo záložnej zmluvy predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, keď s takýmto postupom žalobcovia pri vzniku ich zmluvného vzťahu so žalovaným dobrovoľne súhlasili a záložného veriteľa zmluvne zmocnili tým, aby v prípade neplnenia zmluvného záväzku žalobcu z danej úverovej zmluvy dodávateľ ako záložný veriteľ sa mohol domáhať uspokojenia svojho práva z úverovej zmluvy predajom zálohu (na dobrovoľnej dražbe). Opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia odvodzujú jedine zo skutočnosti, že nehnuteľnosť, ku predaju ktorej na dobrovoľnej dražbe má dôjsť, je ich obydlím, ktoré takto stratia za okolností, keď právo záložného veriteľa na zaplatenie akejkoľvek peňažnej pohľadávky z úverovej zmluvy voči žalobcom nie je deklarované súdnym rozhodnutím. Uvedené však pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje, pretože tieto tvrdenia navrhovateľov neosvedčujú skutočnosť, že by žalovaný k začatiu výkonu záložného práva pristúpil neoprávnene.

24. Žalobcovia v návrhu a ani neskôr v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nenamietajú a ani nespochybňujú výšku pohľadávky z úverovej zmluvy. Netvrdia ani existenciu dôvodov, ktoré by mohli mať za následok či už čiastočnú alebo celkovú neplatnosť úverovej zmluvy, prípadne zmluvy o zriadení záložného práva. Vyslovene netvrdia ani to, že by úverová zmluva, prípadne záložná zmluva obsahovali napr. neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by to mali byť a aký dosah by mali na rozsah, či samotnú existenciu zmluvnej povinnosti žalobcu plniť svoj záväzok a dlh z úverovej zmluvy voči žalovanému. Neuviedli nič, čo by dovoľovalo čo i len pochybovať, že omeškané plnenie, pre ktoré žalovaný ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva, žalovanému, hoci aj len sčasti, nepatrilo. Žalobcovia v posudzovanej veci ani len netvrdia, že by proti žalovanému mienili podať akúkoľvek žalobu vo veci samej, ktorou by sa mienili domáhať akejkoľvek ochrany svojich práv z predmetnej úverovej, či záložnej zmluvy.

25. Žalobcovia tak hodnoverne opisom rozhodujúcich skutočností a listinnými dôkazmi neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a už samotná táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcami je len prostriedok ochrany pred realizáciou záložného práva speňažením nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, ktorý postup žalovaného ako záložného veriteľa však vyvolal sám žalobca vlastnou platobnou nedisciplinovanosťou.

26. Samotná skutočnosť, že má dôjsť k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe bez exekučného titulu oprávňujúceho žalovaného ako záložného veriteľa na takýto postup, nie je prekážkou uskutočnenia záložného práva veriteľa, pretože ide o zákonom aprobovaný inštitút, a to tak v prípade záložného práva, ako aj v prípade dobrovoľnej dražby, a to aj pokiaľ založenou nehnuteľnosťou zabezpečujúcou plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy (§53 ods. 10 o. z.) je nehnuteľnosť tvoriaca obydlie. Pri oboch inštitútoch ide o zákonný a zákonom regulovaný spôsob, ako môže byť veriteľ uspokojený v prípade, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti, a to aj bez súdom ako orgánom verejnej moci vydaného exekučného titulu. V tomto smere je potrebné súhlasiť s odvolateľom, že výkon záložného práva nie je hrozbou, ale zákonným a zákonom predpokladaným stavom. Žalovaný k tomuto kroku mohol pristúpiť jedine preto, že (i) žalobca neplnil svoje záväzky z úverovej zmluvy riadne a včas a (ii) žalobcovia pri zriadení záložného práva vyslovili svoj súhlas, že v takomto prípade záložný veriteľ bude oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva priamo predajom nehnuteľnosti (ktorá je ich obydlím) na dobrovoľnej dražbe aj bez existencie súdneho rozhodnutia ako exekučného titulu priznávajúceho pohľadávku žalovanému proti žalobcovi. Bez zmluvy o zriadení záložného práva takýto postup žalovaného by nebol zákonným.

27. Argumentácia žalobcov ústavným princípom ochrany obydlia nebola doložená výnimočnými okolnosťami spočívajúcimi v majetkových a osobných pomeroch žalujúcej strany. Pokiaľ žalobcovia vyvodzujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán zo skutočnosti, že vykonaním dražby stratia (spolu)vlastnícke práva (aj) k nehnuteľnosti, ktorá predstavuje ich obydlie (hoci samotný žalobca neosvedčil, žeby mal bydlisko v založenom rodinnom dome), prípadná kolízia výkonu záložného práva s ústavným právom na rešpektovanie obydlia a dražba nehnuteľnosti slúžiacej ako obydlie skutočne môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práva žalobcov vlastniť majetok podľa s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa v spojení s článkom 20 , hoci samotné vyhlásenie dobrovoľnej dražby, ani jej následný výkon však právo žalobcov na obydlie neohrozuje bezprostredne, pretože samotnou zmenou vlastníctva k zálohu prípadný nový vlastník nemôže priamo, či bezprostredne ohroziť právo žalobcov na obydlie. Jediným legálnym spôsobom „donútiť“ žalobcov k opusteniu obydlia je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, samozrejme, pokiaľ žalobcovia obydlie neopustia dobrovoľne.

28. Právo na obydlie v sebe nezahŕňa garanciu nedotknuteľnosti vecného či obligačného práva k nehnuteľnosti, ktorá je obydlím a ani dražba takýchto nehnuteľností nie je neprípustná a priori. Súdna prax sa zjednotila na závere, že možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv formou dobrovoľných dražieb nie je v rozpore s SR, ani s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie. Ani rozsudkom SD EÚ C - 34/13 vo veci V. K. v. SMART Capital, a.s. nebol vylúčený výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou na obydlie spotrebiteľa (a to ani vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky). Skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcov, nemôže teda sama o sebe predstavovať prekážku ani platného zriadenia a ani následného platného výkonu záložného práva.

29. So zreteľom na zhora uvedené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia (ad 1/ a 2/ zhora), minimálne pre nenaplnenie podmienky ad 2/, t. j. pre absenciu opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku žalobcov bezpochyby absentuje naplnenie zákonných podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov navrhovatelia neodkladného opatrenia musia niesť procesnú zodpovednosť za to, že ich tvrdeniami, resp. v určitom smere ich absenciou nebolo ani len osvedčené, že žalovaný voči nim zo spornej úverovej zmluvy neoprávnene pristúpil k začatiu výkonu záložného práva. Tým nie je osvedčená dôvodnosť ani trvanie nároku žalobcov a tak ani neodkladná potreba, aby pomery strán boli bezodkladne upravené nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia.

30. Z uvedených dôvodov neboli preto splnené podmienky na potvrdenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že nie sú splnené podmienky ani na jeho zrušenie, odvolací súd ho zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( ), čím k náprave nesprávneho rozhodnutia došlo v konaní pred odvolacím súdom. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu nie je prekážkou tomu, aby žalobcovia v budúcnosti (a to hoci ešte aj pred udelením príklepu na dražbe) prípadne podali ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý už nebude trpieť vytknutými nedostatkami aktuálne posudzovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, hoci samozrejme ani podanie po procesnej stránke bezvadného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zárukou pre vyhovenie takémuto návrhu, t. j. pre rozhodnutie v prospech žalobcov.

31. O nároku na náhradu trov celého konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s ustanovením .

32. Navrhovatelia neodkladného opatrenia boli v celom rozsahu neúspešní, preto nemajú právo na náhradu trov tohto konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému žalovanému, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie ( a ).

33. Pokiaľ odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o poplatkovej povinnosti žalovaného (výrok III.), toto nemohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu, pretože odvolanie proti takémuto uzneseniu súdu prvej inštancie nie je prípustné ( a contrario). Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než odvolanie v tomto rozsahu odmietnuť postupom podľa . Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania bude potrebné, aby súd prvej inštancie postupom podľa o súdnych poplatkoch toto svoje nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti zrušil.

34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).