Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-10-2021.pdf
PDF · 99.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného K. K. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d), písmeno k) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. februára 2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný
K. K., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom O., V. XXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 22.11.2020 v čase o 16:00 hod. viedol ako vodič v obci O. po ulici smerujúcej k obecnému poľnohospodárskemu družstvu osobné motorové vozidlo značky Mitsubishi Outlander, ev. č. K. B., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ X., pri kontrole bol podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu meračom AlcoQuant 6020 plus, číslo A409177, ktorým mu bola dňa 22.11.2020 v čase o 16:15 hod. nameraná hodnota 0,96 mg/l alkoholu v dychu, v čase o 16:40 hod. bola s vodičom vykonaná opakovaná dychová skúška s výsledkom merania 0,90 mg/l alkoholu v dychu, pričom bolo zistené, že obvinený má Okresným dopravným inšpektorátom v K. pod číslom ORPZ-TT- ODI3-158/2019 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov od 30.8.2019 do 30.4.2021, Okresným súdom Piešťany trestným rozkazom sp. zn. 16T/57/2018 s právoplatnosťou dňa 23.7.2018 uložený trest odňatia slobody podmienečne na 1 (jeden) rok a 3 (tri) mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 3 (tri) roky do 24.7.2021 s probačným dohľadom a obmedzením zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe,
t e d a
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
- maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti a dopustil sa závažného konania, ktorým maril výkon uloženého ochranného dohľadu,
č í m s p á ch a l
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d), písmeno k) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á
Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 5 (päť) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod Pv 631/20/2204 na Okresný súd Piešťany dňa 3.2.2021 obžalobu na K. K. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d), písmeno k) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd dňa 8.2.2021 postupom podľa § 238 odsek 4 Trestného poriadku rozhodol po výsluchu obžalovaného o jeho ponechaní vo väzbe a súčasne dňa 8.2.2021 vydal trestný rozkaz, voči ktorému si obžalovaný podal odpor.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.2.2021 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 631/20/2204 zo dňa 3.2.2021. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení.
Prečítaním znaleckého posudku S.. Q. a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné:
Obžalovaný v záverečnej reči úprimne oľutoval svoje konanie tak, ako v prípravnom konaní, kde podrobne opísal okolnosti skutku.
Obhajkyňa navrhla obžalovanému upustiť od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko trest uložený vo veci 16T/57/2018 vo výmere 15 mesiacov považuje za dostačujúci na prevýchovu obžalovaného prihliadnuc na to, že u obžalovaného bolo dňa 17.2.2021 na verejnom zasadnutí vo veci sp. zn. 16T/57/2018 uznesením rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest vo výmere 15 mesiacov vykoná v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Alternatívne obhajkyňa navrhla obžalovanému mimoriadne znížiť trest podľa § 39 Trestného zákona.
Podľa znaleckého posudku S.. Ľ. Q. č. 1/2021 obžalovaný nie je závislý na alkohole ani na psychoaktívnych látkach. Obžalovaný je abúzerom alkoholu, jedná sa u neho o tzv. škodlivé užívanie alkoholu, pričom jeho pitie zatiaľ kritériá pre závislosť od alkoholu nespĺňa. Obžalovanému preto znalkyňa nenavrhla uložiť ochranné liečenie. Odporučila však obžalovanému podstatným spôsobom obmedziť požívanie alkoholických nápojov, nakoľko má skúsenosť, že alkohol mu odbúrava prirodzené brzdiace mechanizmy a pod jeho vplyvom opakovane pácha protispoločenskú činnosť a správa sa skratovo.
Obžalovaný je slobodný, bezdetný a nemajetný. Vo väzbe sa správal na požadovanej úrovni.
Obžalovaný doposiaľ nebol držiteľom vodičského oprávnenia. Evidovaný má jeden priestupok v doprave za dopravnú nehodu, kde z rozhodnutia o priestupku vyplýva, že dňa 12.8.2018 o 9:30 hod. viedol vozidlo zn. Alfa Romeo v obci O., kde dostal šmyk a narazil do betónového múrika premostenia kanála, po dopravnej nehode z miesta odišiel a v čase o 10:29 hod mu bolo nameraných 0,65 mg/l alkoholu v dychu a následne o 10:48 hod. 0,51 mg/l alkoholu v dychu, pričom obžalovaný uviedol, že alkohol požil po dopravenej nehode. Odborným vyjadrením z odboru toxikológia bolo zistené, že obžalovaný mal v čase dopravnej nehody hladinu etanolu v krvi na úrovni medzi 0,28 promile až 0,78 promile. Za tento priestupok bola obžalovanému uložená pokuta 500 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, teda od 30.8.2019. Obžalovanému tak zákaz činnosti viesť motorové vozidlá trval do 30.4.2021.
Obžalovaný má v registri trestov záznam len o jednom odsúdení Okresným súdom Piešťany vo veci sp. zn. 16T/57/2018, kde bol trestným rozkazom z 23.7.2018 uznaný za vinného z prečinov ublíženia na zdraví a nebezpečného vyhrážania, ktorého konania sa dopúšťal dlhší čas voči svojej družke, a to aj pod vplyvom alkoholu, za čo bol obžalovanému uložený 15 mesačný podmienečný trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou s probačným dohľadom vo výmere 3 roky, v rámci ktorej bolo obžalovanému zakázané požívanie alkoholických nápojov a iných návykových látok a prikázané podrobiť sa psychoterapii alebo psychologickému poradenstvu. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2018. V predmetnom konaní bolo uznesením súdu zo dňa 10.5.2019 rozhodnuté o ponechaní probačného dohľadu v platnosti a o predĺžení skúšobnej doby o 3 mesiace, pričom obžalovanému bola nariadená aj kontrola zákazu požívania alkoholických nápojov technickými prostriedkami s povinnosťou zdržiavať sa každý deň v čase od 23:00 hod. do 04:30 hod. v mieste bydliska. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.5.2019. Vo veci sp. zn. 16T/57/2018 bolo dňa 17.2.2021 na verejnom zasadnutí uznesením Okresného súdu Piešťany rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest vo výmere 15 mesiacov vykoná v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Toto uznesenie nadobudlo dňa 17.2.2021 aj právoplatnosť.
Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, Podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ páchal viac trestných činov.
Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal, pričom vyhláseniu obžalovaného zodpovedalo aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní. Vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia v čase keď mu bola táto činnosť zakázaná rozhodnutím správneho orgánu a ešte pod vplyvom 2 promile alkoholu v dychu) a najmä jeho následku (ohrozenie ostatných účastníkov cestnej premávky jazdou pod vplyvom vysokého množstva alkoholu v dychu, ktorý spomaľuje reakčný čas, znižuje koordináciu, obmedzuje schopnosť sústrediť sa a zhoršuje videnie, pričom viedol motorové vozidlo v obci, kde sú ohrození najzraniteľnejší účastníci cestnej premávky, teda chodci a cyklisti), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (obžalovaný mal aj súdom uložený zákaz požívať alkoholické nápoje) a miere zavinenia obžalovaného (konanie v priamom úmysle), po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií,
je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iný druh trestu by mu nezabránil v opätovnom páchaní trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu, keďže obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, kde sa skutku taktiež dopustil aj pod vplyvom alkoholu, preto mu bol súdom v rámci probačného dohľadu uložený aj zákaz požívania alkoholu, ktorý mu bol v priebehu skúšobnej doby sprísnený kontrolou technickými prostriedkami s predĺžením skúšobnej doby, napriek tomu obžalovaný tento zákaz nielen že nerešpektoval, ale pod vplyvom vysokého množstva alkoholu viedol motorové vozidlo v čase zákazu šoférovania. Keďže obžalovaný nerešpektoval žiadne z uložených obmedzení, súd má za to, že iný druh trestu by neviedol k náprave obžalovaného a nemal na neho dostatočne výchovný vplyv, aby sa trestnej činnosti opätovne nedopúšťal. Obžalovanému, ktorý spáchal v jednočinnom súbehu dva prečiny bol ukladaný úhrnný trest podľa ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného zákona. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadňoval aj spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný viedol motorové vozidlo nie len napriek tomu, že doposiaľ nebol držiteľom vodičského oprávnenia, ale aj pod vplyvom 2 promile alkoholu v dychu (teda 0,96 mg/l alkoholu v dychu), pričom v danom čase mal políciou uloženú sankciu zákazu vedenia motorových vozidiel na 22 mesiacov za dopravnú nehodu taktiež pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný jazdou pod vplyvom tak vysokého množstva alkoholu v dychu, ktorý má v danom množstve podstatný vplyv na spomalenie reakčného času, na zníženie koordinácie, na obmedzenie schopnosti sústrediť sa a na zhoršenie videnia, vážne ohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky, a keďže bol zadržaný v obci, ohrození boli najmä tí najzraniteľnejší účastníci ako chodci a cyklisti. Pri svojom konaní obžalovaný nerešpektoval ani súdom uložený zákaz požívania alkoholických nápojov, napriek tomu, že od alkoholu nie je závislý. Obžalovaný chcel svojím konaním porušiť záujem chránený trestným zákonom, teda konal v priamom úmysle. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že obžalovaného od vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu neodradilo ani to, že nebol doposiaľ držiteľom vodičského oprávnenia, že už mal za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, kedy spôsobil aj dopravnú nehodu, uložený zákaz vedenia motorových vozidiel a že mu bol súdom uložený zákaz požívania alkoholických nápojov. U obžalovaného nebola znaleckým skúmaním zistená závislosť od alkoholu, jedná sa u neho o tzv. škodlivé užívanie alkoholu, teda obžalovaný napriek tomu, že nie je od alkoholu závislý a má skúsenosti s tým, že alkohol mu odbúrava prirodzené brzdiace mechanizmy a pod jeho vplyvom sa správa skratovo, tento užíva vo väčšom množstve. S ohľadom na tieto skutočnosti súd možnosť nápravy obžalovaného akýmkoľvek iným druhom trestu ako trestom odňatia slobody vyhodnotil ako nemožnú. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku skutkom priznal a tieto úprimne oľutoval a v § 36 písmeno n) Trestného zákona, keďže obžalovaný v prípravnom konaní opísal okolnosti skutku a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, a to, že spáchal viac trestných činov (prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia). Ako priťažujúca okolnosť nebolo obžalovaného zohľadnené to, že už bol za trestný čin odsúdený, nakoľko predmetné odsúdenie je zákonným znakom trestného činu. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia 41 odsek 1 Trestného zákona a § 348 odsek 1 Trestného zákona v trvaní až 2 roky menila tak, že sa horná hranica trestnej sadzby znižovala o jednu tretinu a súd tak ukladal trest v sadzbe až 16 mesiacov.
Zohľadniac všetky vyššie opísané okolnosti skutku ako aj osobu obžalovaného, súd obžalovanému ukladal trest pri strede upravenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, teda o dva mesiace nižší ako je polovica zníženej trestnej sadzby, ktorý súd považuje za minimálny k zabezpečeniu ochrany spoločnosti a k náprave obžalovaného, keďže žiadne z predchádzajúcich sankcií, či zákazov nemali na obžalovaného výchovný vplyv a neviedli k ochrane spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti obžalovaným. Trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov súd považoval za potrebný na prevýchovu a nápravu obžalovaného, zohľadniac tak generálnu, ako aj individuálnu prevenciu.
K návrhu obhajoby na upustenie od uloženia ďalšieho trestu s ohľadom na rozhodnutie o neosvedčení sa obžalovaného vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 16T/57/2018 s tým, že trest vo výmere 15 mesiacov vykonaná v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.2.2021 pred konaním hlavného pojednávania v tejto trestnej veci, treba uviesť, že súd podľa § 44 Trestného zákona upustí od uloženia ďalšieho trestu, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. V danom prípade súd zohľadnil, že obžalovaný mal benefit podmienečného odsúdenia na 15 mesiacov so skúšobnou dobou 3 roky so zákazom požívania alkoholu za dlhšie trvajúce násilné konanie voči družke, a to aj pod vplyvom alkoholu, pričom opakovane napriek zákazu konzumoval alkohol, za čo mu bola predĺžená skúšobná doba a nariadená kontrola požívania alkoholu technickými prostriedkami, čo obžalovaný aj tak nerešpektoval, preto prišlo k premene podmienečného trestu na nepodmienečný. Skutočnosť, že skúšobná doba podmienečného odsúdenia, zákaz požívania alkoholu, predchádzajúca dopravná nehoda pod vplyvom alkoholu a uložená sankcia zákazu vedenia motorového vozidla, nijako neovplyvnili obžalovaného, aby sa opätovne nedopustil trestnej činnosti, za ktorú je stíhaný, svedčia o tom, že pôvodne uložený trest nebol na nápravu obžalovaného dostatočný, nakoľko na neho nemal žiadny výchovný vplyv. K návrhu obhajoby na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona treba uviesť, že oba prečiny v danom prípade nemajú dolnú hranicu trestnej sadzby, preto znižovať uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby by ani nebolo možné.
Obžalovaného súd zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný pred spáchaním trestného činu ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Súd obžalovanému popri treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti, ktorý súd môže fakultatívne uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie. V danom prípade sa obžalovaný dopustil prečinu v súvislosti s vedením motorového vozidla, na ktoré nemá doposiaľ vodičské oprávnenie, pričom v čase keď viedol motorové vozidlo mal uloženú aj sankciu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 22 mesiacov. Obžalovaný nielen že nerešpektoval uloženú sankciu v podobe zákazu vedenia motorových vozidiel, ale vozidlo viedol pod vplyvom väčšieho množstva alkoholu v dychu, a to 0,96 mg/l, čo je v prepočte 2 promile, hoci už predchádzajúce postihnutie za priestupok v doprave súviselo so šoférovaním pod vplyvom alkoholu, kde obžalovaný spôsobil aj dopravnú nehodu. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že obžalovaný nielen že nerešpektuje to, že nemá vodičské oprávnenie, ale aj opakovane vedie motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, čím zvyšuje ohrozenie ostatných účastníkov cestnej premávky. Súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 5 rokov, teda nad polovicou trestnej sadzby, s prihliadnutím na zistené množstvo alkoholu v dychu, na absenciu vodičského oprávnenia, na predchádzajúcu dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu ako aj na nerešpektovanie 22 mesačného zákazu činnosti. Keďže predchádzajúca sankcia v podobe zákazu vedenia motorových vozidiel na 22 mesiacov neprimäla obžalovaného k rešpektovaniu tohto zákazu, je na mieste ukladať trest zákazu činnosti dlhšieho trvania, s prihliadnutím najmä na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nemá vodičské oprávnenie, čo vo väčšej miere predstavuje ohrozenie spoločnosti, nakoľko obžalovaný doposiaľ nepreukázal príslušným spôsobom, že má dostatočné vedomosti a zručnosti na vykonávanie tejto činnosti, napriek tomu ju vykonáva a to ešte pod vplyvom alkoholu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a náhrade škody je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok.
Podľa § 9 odsek 1 s poukazom na § 8 písmeno a) zákona č. 62/2020 Z. z. v znení zákona č. 9/2021 Z. z. účinného od 19.1.2021, lehoty na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu v trestnom konaní neplynú v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (teda od 19.1.2021) do 28.2.2021, ak súd neurčí, že sa odsek 1 § 9 tohto zákona nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu.