Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/24/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne U. G., K.. H., X.. X.X.XXXX, L. H. X. L., E.X. P. XX, zastúpenej JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou, Michalovce, Štefánikova 8, proti žalovanému O. G., X.. XX.X.XXXX, L. H. X. L., E. P. XX, zast. LEGITY, s.r.o., Košice, Žriedlova 3, IČO: 530 630 40, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu -28 z 28.09.2020 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie nariadil napadnutým uznesením neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil, aby nevstupoval do nehnuteľnosti - rodinného domu s.č. XXXX X. N.. E. P. XX Y. H. X. L., B. X. Z. Č.. XXXX, F..Ú.. H. X. L., X. J.. XXXX/XX a do spoločných priestorov, prislúchajúcich k domu a to parc. č. XXXX/XX, B.. J. C. X. Y. Y. XXX H.X, J.. Č.. XXXX/XX, B.. J. C. X. Y. Y. XXX H.X, J.. Č.. XXXX/XX, B.. J. C. X. Y. Y. XXX H.X, v podiele 1/1, a to až do právoplatného konania vedeného pod sp. zn. a zároveň mu uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť 15 metrov, s výnimkou účasti na nevyhnutých procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní, až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. , pričom tiež žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Poukázal na to, že medzi žalobkyňou a žalovaným prebieha na Okresnom súde Košice-okolie konanie o rozvod pod sp. zn. a konanie o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva zo závažných dôvodov podľa ust. , pričom žalovaný dlhodobo psychicky aj fyzicky týra žalobkyňu, keď stav medzi stranami sa zhoršil najmä po podaní návrhu na rozvod manželstva zo strany žalobkyne a táto viackrát podala na žalovaného trestné oznámenia a naposledy k fyzickému útoku zo strany žalovaného voči nej došlo dňa 21.09.2020, v dôsledku čoho žalovaný hliadkou policajného zboru bol vykázaný zo spoločného obydlia na P. N.. Č.. XX Y. H. X. L., a to na dobu 10 dní. Uviedol, že správanie sa žalovaného napĺňa znaky týrania blízkej a zverenej osoby a citoval , , , a , a , ako aj . Priblížil, kedy a a kým spôsobom dochádza k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej, či duševnej integrity človeka a mal za to, že žalobkyňa preukázala ataky zo strany žalovaného nielen psychického charakteru, ale i bezprostredným a priamym fyzickým útokom voči nej, čo bolo doložené aj listinnými dôkazmi (potvrdením OR PZ Košice - okolie zo dňa 7.7.2020, 8.8.2020 a 22.8.2020) a tieto fyzické ataky vyústili až do ohlásenia na polícii, kedy na základe lekárskeho potvrdenia a podania oznámenia hliadka policajného zboru predviedla žalovaného na políciu na výsluch a následne ho vykázala zo spoločného obydlia na dobu 10 dní. Keďže žalobkyňa osvedčila oprávnené

obavy zo správania sa žalovaného, ktoré naplnili znaky týrania blízkej a zverenej osoby dospel k záveru, že pre preukázané dôvodné obavy o život a zdravie žalobkyne, ako aj zdravie dcéry je navrhnutá forma úkonu na ochranu ich záujmov nevyhnutná. Vzhľadom na dočasnosť charakteru neodkladného opatrenia toto obmedzil do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. a do právoplatného skončenia konania o zrušenie BSM za trvania manželstva. Doplnil, že účelom nariadeného neodkladného opatrenia je predísť ďalším konfliktom vo vzťahu strán sporu, ako aj vo vzťahu k maloletej dcére. O trovách konania rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a to s poukazom na odvolacie dôvody upravené v a . Uviedol, že žalobkyňa sa v podanom návrhu snaží o jej osobe vzbudiť dojem týranej a bezbrannej ženy, ktorá sa stala obeťou domáceho násilia, čo však nekorešponduje s realitou a je výsledkom jej hysterickej, neznášanlivej a panovačnej povahy. Za nesporné označil, že stany sporu sú účastníkmi konania o rozvod manželstva a existujú medzi nimi problémy dlhšieho trvania a značnej intenzity, ktoré vo svojom súhrne znemožňujú akékoľvek ďalšie spolužitie. Mal za to, že žalobkyňa ohľadne svojho tvrdenia o psychických útokoch nepredložila žiaden dôkaz a nesplnila si procesnú povinnosť uniesť dôkazné bremeno. Za osvedčenie fyzického útoku nemožno podľa neho považovať predložené lekárske potvrdenie, ktoré je zarážajúce a nepochopiteľné a toto potvrdenie nie je spôsobilým podkladom na vyvodenie záveru o tom, akým spôsobom žalobkyňa k modrinám prišla. Je zrejmé, že hoci žalobkyňa konzistentne, avšak kvalitatívne nedostatočne presvedčivo generuje dôvody a prispôsobuje okolnosti tak, aby bol považovaný za tyrana. Žalobkyňa síce predložila potvrdenie o podaní trestného oznámenia, avšak na druhej strane uvádza, že z akýchsi nezištných a úprimných dôvodov a v snahe neuškodiť rodine dosiaľ nepodala trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Vytkol konajúcemu súdu jeho záver, že mal naplniť znaky trestného činu, čo predstavuje zjavné prekročenie právomoci. Nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje závažný zásah do vlastníckeho práva a jeho osobnej slobody a preto súd prvej inštancie bol povinný postupovať obozretnejšie a až tak pristupovať k vyhodnoteniu dôkazov, ktoré mali byť podkladom pre vyhovenie návrhu. Vzhľadom k tomu, že inštitút neodkladného opatrenia významným spôsobom narúša princíp rovnosti, súd mal brať do úvahy prirodzene nerovnovážne postavenie účastníkov konania a túto situáciu mal aspoň čiastočne vyvážiť svojim procesným postupom, k čomu poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu ČR pod sp. zn. , z ktorého citoval. Trval na tom, že žalobkyňa zámerne o ňom vytvára dojem ako o tyranovi, ktorý jej ničí život, ako aj deťom a uviedol, že žalobkyňa dlhotrvajúcu emočnú exponovanosť nevie uniesť inak, len hysterickými prejavmi, pri ktorých sa konštantne snaží ho vyprovokovať. Upozornil, že okrem odvolania voči nariadenému neodkladnému opatreniu podal aj návrh na jeho zrušenie, keďže žalobkyňa v návrhu predkladala tvrdenia, ktoré sú nepravdivé a dezinterpretujúce realitu.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. Mala za to, že svoj nárok dostatočne osvedčila dokladmi a to potvrdeniami OR PZ Košice - okolie zo dňa 7.7.2020, 8.8.2020 a 22.8.2020 a tiež lekárskym potvrdením. Vyslovila presvedčenie, že zo strany žalovaného je dlhodobo psychicky a následne aj fyzicky vystavovaná násiliu a upozornila aj na nevhodné správanie sa žalovaného voči dcére Csille a jej kamarátkam, čo sa prejavilo hlavne na grilovačke. Uviedla, že od vykázania žalovaného z domu v ňom vládne kľud, pohoda a harmonická atmosféra, čo ocenili aj deti. O jej zdravotnom stave svedčí aj lekárska správa neurologičky H.. H. J. P., podľa ktorej už viac ako dva roky trpí nespavosťou a musí pravidelne užívať Lexaurin, v dôsledku tlaku a psychického stresu. Ďalej sa podrobne venovala jednotlivým prípadom, kedy voči nej žalovaný vystupoval agresívne a fyzicky ju napádal.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa bez nariadenia pojednávania. Po skonštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Žalovaný použil odvolacie dôvody uvedené v a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

7. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody použité žalovaným nie sú naplnené.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil požadované neodkladné opatrenie dostatočne, zákonne a presvedčivo odôvodnené, a preto je aj odvolacím súdom preskúmateľné. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov nevyšli najavo a tiež nebolo zistené, aby konajúci súd nedovolene zasiahol do práv žalovaného alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia. Zo zisteného stavu veci prvoinštančný súd vyvodil aj správny právny záver a nebol zistený taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalovaného na spravodlivý proces.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

10. Podľa ust. a neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia a sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera.

12. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna úprava pomerov strán sporu s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.

13. Odvolací súd vzhľadom na žalovaným v odvolaní poukazovaným právom na ochranu vlastníckeho práva uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované má absolútnu povahu a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Vlastnícke právo zostáva zachované, obmedzuje sa len jedna jeho zložka - ius utendi. Z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva možnosť súdnym rozhodnutím zamedziť osobám, dopúšťajúcim sa násilia na blízkej osobe dopúšťať sa takého konania ich vylúčením z užívania bytu - domu. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pretože toto právo je zaručené aj , ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život. V tejto spojitosti možno dodať, že povinná osoba nielenže nie je zbavená svojich práv, ale môže uplatniť aj ich ochranu napr. tak, že navrhne vypratanie osôb, voči ktorým sa dopúšťa násilia, ale zaiste za predpokladov poskytnutia bytovej náhrady.

14. Odvolací súd starostlivo zvážil všetky predložené dôkazy v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ale i s odvolaním žalovaného a dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala dôvodné obavy, že žalovaný môže pokračovať v násilnom správaní sa voči jej osobe. Je na mieste preto upraviť dočasne pomery strán sporu a to vo forme obmedzenia priblíženia sa žalovaného k žalobkyni a vstupu do spoločnej nehnuteľnosti a to s účelom minimalizovať obavy žalobkyne, ale aj riziká vyplývajúce z konania žalovaného, ktoré v minulosti už mu privodilo vykázanie zo spoločného obydlia zo strany policajného orgánu.

15. S konštatovaním, že v danom prípade pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené zákonné podmienky odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Žiada sa dodať, že po vrátení veci povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o návrhu žalovaného na zrušenie uznesenia zo dňa 28.9.2020, ktoré je súčasťou spisu.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).