Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-4113-2006.pdf
PDF · 83.66 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/4113/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: K., nar. X.X.XXXX, T. . XX, XXX XX T., proti povinnému: W.. nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom T., T. XX a zomr. dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie uloženej povinnosti s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Michal Mazúr, Exekútorský úrad Košice, Štúrova 17, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 2101/06, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi p r i z n á v a trovy exekúcie vo výške 13,87 €.
III. Súd u p r a v u j e učtáreň tunajšieho súdu, aby realizovala platbu na trovy exekúcie súdneho exekútora vo výške 13,87 € z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Košice I v prospech súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Štúrova 17, 040 01 Košice.
IV. Súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 19.9.2006 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX *XXXXXX, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 9.10.2006, bol vykonaním exekúcie v prospech oprávneného poverený súdny exekútor JUDr. Michal Mazúr.
2. Dňa 21.2.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 29.1.2018, podaný z dôvodu, že povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohol byť predmetom dedičstva.
3. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.
6. Podľa ust. § 7 ods. 2 OZ, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.
7. Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
8. Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
9. Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a povinného byť účastníkmi konania. Súd z úradnej povinnosti zistil, že povinný W. S., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX a Okresný súd Košice I uznesením vydaným dňa 28.4.2009, pod sp. zn. XXD/ XX/XXXX, K. dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2009 vo výroku, ktorým súd zastavil dedičské konanie.
10. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorí by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj jeho pasíva okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného.
11. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Vzhľadom na znenie ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, je súd povinný pri zastavení exekúcie rozhodnúť aj o trovách exekúcie.
14. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196).
15. Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradutrov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. V exekučnom poriadku platí zásada, že trovy exekúcie uhrádza povinný, od ktorého si ich exekútor vymôže. Ak sa však exekúcia rozhodnutím súdu zastaví, súd rozhoduje aj o tom, kto platí súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods.1 EP). Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, čo v pojednávanom prípade neprichádza v žiadnom prípade do úvahy.
17. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že povinný zomrel a v zmysle §-u 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa (tu povinnej) právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené na jeho osobu. Dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinný zomrel ako nemajetný. Súd tu poukazuje na ustanovenie §-u 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého aj sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov konania, znáša ich oprávnený. To však neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, v takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
18. Citované ustanovenie upravuje výnimku v tom zmysle, že v prípade exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom nezaťažuje oprávneného, ktorým je spravidla maloleté dieťa, aby znášal trovy exekúcie, preto v takomto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
19. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
20. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 1.5.2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného do 30.04.2008.
21. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
22. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
23. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
24. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
25. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
26. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
27. Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
28. Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.4.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
29. Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 29.1.2018 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 33,86 EUR vrátane DPH. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekútorského spisu považoval za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:
1) podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 EUR
- zisťovanie bydliska povinného 3,32 EUR Spolu: 9,96 EUR
2) podľa § 22 cit. vyhlášky:
- poštovné 1,60 EUR Spolu: 1,60 EUR
Spolu: 11,56 EUR DPH 20 %: 2,31 EUR Trovy exekúcie spolu: 13,87 EUR
30. Po preverení výpočtu trov exekúcie a oboznámení sa s exekučným spisom č. EX 2101/2006, súd nepriznal exekútorovi časovú odmenu vo výške 13,28 EUR za úkon „čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie (prevzatie a porovnanie návrhu na výkon exekúcie s ex. titulom, čas strávený prípravou spisu na vydávanie upovedomení, ex. príkazov, prípadná príprava dražby, a pod.)“ vzhľadom na to, že ide o administratívny úkon, ktorý bol vykonaný nie za účelom vykonávania exekúcie, nerealizuje sa ním žiadny zo spôsobov vykonania exekúcie. Podľa ust. § 25 vyhlášky, náhrada za tento úkon už je zahrnutá v odmene exekútora. Je potrebné zdôrazniť, že odmena sa exekútorovi nepriznáva podľa toho, či niektorý z úkonov mu zákon ukladá realizovať, ale podľa toho, či je úkonom exekučnej činnosti. Administratívne úkony exekútora, ktoré súvisia s výkonom exekučnej činnosti, nezostávajú bez priznania odmeny za ich uskutočnenie, ale naopak, to že ich exekútor vykonáva, je už zohľadnené v odmene exekútora, tak ako to vyplýva zo znenia ust. § 25 vyhlášky.
31. Súd priznal súdnemu exekútorovi správne vyúčtovanú paušálnu odmenu vo výške 9,96 EUR (za 3 úkony).
32. Čo sa týka hotových výdavkov, súd priznal poštovné len vo výške 1,60 EUR, nakoľko v exekútorskom spise sa nachádzali dôkazy o doručovaní prostredníctvom pošty len v takomto rozsahu (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1,60 EUR).
33. Súd taktiež nepriznal hotové výdavky - náhrada spojená s vedením spisu v sume 3,32 EUR, nakoľko z exekútorského spisu nebolo preukázané vynaloženie týchto výdavkov.
34. Na základe zistených skutočností, s poukazom na citované ustanovenia zákona rozhodol súd tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 13,87 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 9,96 EUR, hotových výdavkov 1,60 EUR a z 20 % DPH vo výške 2,31 EUR, v súlade s § 196 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. (§ 357 písm. a) C. s. p.)
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 357 C.s.p.)