Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Ek/487/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, proti povinnému: Q. Š., T.: XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX Ž. T. R., o vymoženie 11 883,44 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stacho Chladný, so sídlom exekútorského úradu Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 42 009 766, pod sp. zn. 350 EX 165/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.03.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 11 883,44 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku, so sp.zn 51/03/18 Mo zo dňa 16.08.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11.09.2018.

2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 02.04.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora - JUDr. Stacha Chladného, so sídlom exekútorského úradu Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 42 009 766, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 350 EX 165/19.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.04.2019 bolo doručené povinnému dňa 09.04.2019. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.10.2020 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 27.10.2020. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 4. Povinný vo svojom podaní označenom ako ,,Návrh na zastavenie exekúcie“ a ,,Námietky proti trovám exekúcie“ namieta vady základného konania a má za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné. Povinný vo svojom návrhu uvádza, že základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť a chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Povinný ďalej uvádza, že súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku. Povinný ďalej uvádza, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok stáleho rozhodcovského súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky. Podľa tvrdení povinného súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Povinný na záver uvádza, že zo strany súdneho exekútora nie je preukázateľné ani uvedené z čoho trovy, ktoré si uplatňuje pozostávajú. Povinný taktiež dáva do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, so sp.zn , , , , stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

93/2015 a Nález ÚS SR so sp.zn.: . Na základe uvedeného povinný navrhuje aby súd exekúciu zastavil. 5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. Podľa § 61o prvej časti vety Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.

14. Podľa zákona číslo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďlej len „ZoSRK“), Doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu

15. Podľa § 41 ods. 2 ZoSRK, Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.

16. Podľa zákona Zákon o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31.12.2014 (ďalej len „“), Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

17. Podľa v znení platnom do 31.5.2014, Ods. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ods. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ods. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Ods. (4) písm. r) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ods. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne nesplnil.

19. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

20. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

21. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

22. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

23. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

24. Súd poukazuje na skutočnosť, že na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je zákonom stanovená 15-dňová lehota, ktorá začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Odkladný účinok návrhu na zastavenie exekúcie znamená, že počas rozhodovania súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o podanom návrhu, nie je súdny exekútor oprávnený vydať exekučný príkaz, t.j. príkaz na vykonanie exekúcie. Návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odkladný účinok nemajú. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 09.04.2019. Nakoľko podal povinný návrh na zastavenie exekúcie dňa 01.10.2020, je jeho návrh podaný po uplynutí zákonnej lehoty, preto tento návrh odkladný účinok nemá a súd sa ním zaoberal ako návrhom neskôr podaným v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.

25. Pod okolnosťami, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, je potrebné rozumieť rôzne právne skutočnosti upravené v hmotnoprávnych predpisoch, ktorých právnym následkom je zánik práva priznaného exekučným titulom. Príkladmo ide o splnenie dlhu, započítanie, dohodu o zániku záväzku, splynutie a pod., pričom najčastejšou právnou skutočnosťou je zánik práva jeho splnením. Musí však ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo až po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, to znamená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku

26. Vo vzťahu k samotnému obsahu návrhu povinného súd poznamenáva, že vzhľadom na podanie návrhu po uplynutí zákonnej lehoty, bolo možné v návrhu namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Súd napriek uvedenému z dôvodu, že považoval za potrebné uviesť povinnému, v čom spočíva neopodstatnenosť jeho návrhu, uvádza nasledovné.

27. Súd mal za preukázané, že exekučným titulom bol Rozhodcovský rozsudok, so sp.zn 51/03/18 Mo zo dňa 16.08.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11.09.2018.. 28. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. 29. Súd uvádza, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, a podobne. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom ako zaslanie žalobnej odpovede k žalobe, alebo podať v predmetnej veci žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako vyplýva z poučenia rozhodcovského rozsudku. 30. Exekučný súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá sa má viesť na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je oprávnený skúmať exekučný titul iba v intenciách § 53 ods. 3 písm. f) Ex. por., a to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Súd už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nevzhliadol dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a mal preukázané, že mu bolo predložené vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý mal v čase konania povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodnutie spĺňalo náležitosti podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodoval rozhodca, ktorý bol v čase konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Rovnako rozhodcovská zmluva spĺňala podmienky podľa osobitného predpisu a je platná. Súd má za to, že rozhodcovská zmluva bola platne dojednaná a neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku.

31. Ďalej exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že exekučný titul, ktorý je podkladom vykonania tejto exekúcie je rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie je osobitný druh konania, v ktorom je možné riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Preto samotné tvrdenia povinného týkajúce sa porušenia ustanovení všeobecných právnych predpisoch týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako aj nepreskúmania spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským súdom bez ďalších dôkazov nemôžu obstáť.

32. Ako jeden z dôvodov zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku povinný uviedol údajné porušenie jeho ústavného práva na verejné prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 46 , pretože súd nepodrobil zmluvu, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného súdnej kontrole v prítomnosti povinného tak, aby sa povinný mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Exekučný súd v tejto súvislosti poukazuje na už vyššie citované ustanovenia a ZSRK, podľa ktorých stály rozhodcovský súd v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je povinný z úradnej povinnosti - ex offo preskúmať svoju právomoc a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a preskúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. V prípade, ak rozhodcovský súd zistí, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví ( druhá veta ZSRK). Ak rozhodcovský súd zistí neprijateľnosť zmluvných podmienok, v takomto prípade nemôže prisúdiť plnenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a to najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku ( tretia veta ZSRK). Exekučný súd na tomto mieste musí skonštatovať, že rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal z úradnej povinnosti

- ex offo podrobil spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola podkladom vydania exekučného titulu prieskumu podľa ZSRK a ostaných všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a zároveň, že povinný žiadnym dôkazom nepreukázal opak. A pokiaľ ide o to, že povinný nebol prítomný na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný a exekučný titul mu nebol nikdy doručený súd opätovne konštatuje, že povinný tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Keby sa aj tieto skutočnosti mali zakladať na pravde, exekučný titul by nebol opatrený potvrdením (doložkou) o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti.

33. Ďalšia námietka uvedená povinným v návrhu na zastavenie exekúcie sa týka spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie preskúmal spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu. Podľa bodu 5 rozhodcovskej zmluvy „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RU budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní ....“. Z uvedeného je nepochybné, že rozhodcovskou zmluvou nebolo znemožnené právo spotrebiteľa (ale aj dodávateľa) domáhať sa súdnej ochrany na všeobecnom súde. Preto tvrdenie povinného spočívajúce v znemožnení práva dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom nie je založené na objektívnej skutočnosti.

34. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Ex. por., v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Ex. por. v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

35. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“

36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“

38. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len“ vyhl.č. “): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto

úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“

39. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.