Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-3-2021.pdf
PDF · 102.35 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: Z. G., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. K. č. X, zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, AK Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. X/XXX, XXX XX O., Y. P., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C 96/2012 - 296 zo dňa 17.08.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 18C 96/2012 - 314 zo dňa 14.12.2020 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ich manželstva tak, že určil predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva a zároveň bezpodielové spoluvlastníctvo vysporiadal takto:
„Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria:
1. vložené investície zo spoločných prostriedkov do výlučného vlastníctva žalovaného vo výške 2 114,19 eur pozostávajúce z nasledovných položiek:
- plastové okná - hodnota 813,76 eur,
- vonkajšie plastové dvere - hodnota 564,29 eur,
- plávajúca podlaha - hodnota 92,47 eur,
- vykonaná fasáda rodinného domu - hodnota 55,48 eur,
- kúpeľňa - hodnota 116,78 eur,
- plynové kúrenie - hodnota 443,87 eur.
2. hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote 686,84 eur, a to:
- kuchynská linka - hodnota 36,99 eur,
- mikrovlna rúra - hodnota 132,- eur,
- plynový sporák - hodnota 73,98 eur,
- mraznička s chladničkou - hodnota 147,96 eur,
- manželská posteľ - hodnota 147,96 eur,
- obývacia stena - hodnota 110,97 eur,
- zariadenie detskej izby - hodnota 18,49 eur,
- lustre - hodnota 18,49 eur.
3. nehnuteľné veci v hodnote 739,78 eur, a to garáž so súp. č. XXX, postavená na parcele č. XXX, zapísaná na LV č. XXXX, okr. M., obec C. K., kat. územie C. K..
Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že:
1. do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje hnuteľné veci v celkovej hodnote 295,92 eur, a to
- mrazničku s chladničkou - hodnota 147,96 eur,
- manželskú posteľ - hodnota 147,96 eur.
2. do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje hnuteľné a nehnuteľné veci v celkovej hodnote 1 130,70 eur, a to
- kuchynskú linku - hodnota 36,99 eur,
- mikrovlnu rúru - hodnota 132,- eur,
- plynový sporák - hodnota 73,98 eur,
- obývaciu izbu - hodnota 110,97 eur,
- zariadenie detskej izby - hodnota 18,49 eur,
- lustre - hodnota 18,49 eur,
- garáž so súp. č. XXX, postavenú na parcele č. XXX, zapísanú na LV č. XXXX, okr. M., obec C. K., kat. územie C. K. - hodnota 739,78 eur.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu 1 474,49 eur a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.“
2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie považoval za nesporné ustálenie okruhu veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do ktorého patria hnuteľné a nehnuteľné veci uvedené pod položkami 1, 2, 3 vo výrokovej časti rozsudku.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 143, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka, pričom na základe zásad o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal zo skutočností, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké.
4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tom, ktorému z manželov budú prikázané do výlučného vlastníctva hnuteľné či nehnuteľné veci, bral do úvahy zásadu, podľa ktorej veci by mali byť prikázané tej strane sporu, ktorá ich mala naposledy v držaní a u ktorej došlo k ich amortizácií tak, aby došlo k maximálnemu obmedzeniu povinnosti vyplatiť druhého z manželov finančnou sumou, ak je to možné.
5. Pri prikázaní veci do výlučného vlastníctva súd najprv vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu ohľadom prikázania jednotlivých hnuteľných vecí, kedy u položiek ako kuchynská linka, plynový sporák atď. nebolo ich prikázanie sporným. Pri hnuteľných veciach, u ktorých bolo sporné ich prikázanie jednému z manželov súd bral do úvahy účelné využitie veci, a to kde sa tieto hnuteľné veci v súčasnosti nachádzajú, kedy by nebolo hlavne u garáže vhodné, aby táto bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne pokiaľ táto nie je vlastníkom pozemku, na ktorej sa táto nachádza. Súd prvej inštancie pri zohľadňovaní prikázania veci jednotlivým stranám sporu bral do úvahy aj skutočnosť, aby povinnosť jedného z manželov na finančnú náhradu druhému bola čo najnižšia. Pri oceňovaní hnuteľných vecí súd vychádzal z tvrdení strán sporu a v prípade situácie dôkaznej núdze vychádzal zo zásady, že súd môže svojím zvážením dospieť k tejto hodnote. Na základe týchto kritérií boli potom predmetom vyporiadania hnuteľné veci v celkovej hodnote 686,84 Eur, pričom žalobkyni boli prikázané hnuteľné veci v hodnote 295,92 Eur a žalovanému 258,92 Eur, a to na základe ich zhodnej vôle. Pri mikrovlnej rúre, ktorá bola prikázaná žalovanému súd prvej inštancie bral do úvahy to, že sa nachádza v rodinnom dome v obci C. K., ktorý je vo vlastníctve žalovaného, preto je dôvodné mu túto prikázať do jeho vlastníctva a vzhľadom na túto skutočnosť je výška hodnoty hnuteľných vecí v prospech žalovaného vyššia, preto je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 47,50 Eur titulom vyššej hodnoty prikázaných hnuteľných vecí. Hodnota všetkých vecí, ktoré patria do BSM činí spolu 1.426,62 Eur, z čoho polovica činí 713,31 Eur. Nakoľko žalovaný nadobudol veci v hodnote 1.130,70 Eur a žalobkyňa v hodnote 295,92 Eur, žalovaný nadobudol
veci v hodnote vyššej oproti žalobkyni vo výške 417,39 Eur. Zároveň počas trvania manželstva zo spoločného majetku strán sporu na zhodnotenie majetku vo výlučnom vlastníctve žalovaného boli vynaložené finančné prostriedky vo výške 2.114,19 Eur, má žalobkyňa nárok na vyplatenie polovice z tejto sumy vo výške 1.057,10 Eur. Vyrovnací podiel preto u žalovaného predstavuje sumu 1.474,49 Eur, pričom na úhradu tejto sumy bola stanovená žalovanému lehota 30 dní.
6. Súd prvej inštancie neprihliadal na požiadavky žalovaného, aby boli zohľadnené ceny odpredaných vecí, a to automobilu a koňa, nakoľko bolo vykonaným dokazovaní preukázané, že automobil bol predaný synom strán sporu a zase ich dcéra predala koňa, pričom finančné prostriedky si ich deti ponechali so súhlasom strán sporu.
7. Rovnako súd prvej inštancie považoval za nepreukázané skutočnosti tvrdené žalovaným o tom, že v čase ich rozvodu mali spoločne finančné prostriedky vo výške 100.000,- Kč na bankovom účte, ktoré si mala ponechať žalobkyňa. Táto tvrdila, že finančné prostriedky mali výšku 24.000,- Sk a boli spotrebované na chod domácnosti a na úhradu nákladov za bývanie vo výške cca 500,- Sk mesačne, a to ešte dva roky pred rozvodom. Tieto skutočnosti nebolo možné preveriť na základe správy od banky z dôvodu, že banka počas archivačnej doby piatich rokov neeviduje žiadnu vkladnú knižku na mená strán sporu. S poukazom na neunesenie dôkazného bremena zaťažujúceho žalovaného, preto mal súd prvej inštancie túto námietku za nedôvodnú. Rovnako súd prvej inštancie nepristúpil k opätovnému výsluchu žalovaného cestou dožiadaného súdu, nakoľko žalovaný všetky relevantné skutočnosti oznámil a mohol oznámiť písomnou formou, preto takýto postup by bol nehospodárny.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ich čiastočný úspech či neúspech v konaní.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo strany žalovaného, ktorý namietol nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v tom, že mu bola znemožnená výpoveď cestou dožiadaného súdu, čím došlo k jeho porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň namietol skutočnosť, že po rozvode si žalobkyňa mohla zobrať vybavenie z domu, čo však neurobila, takisto namietol, že z predaja auta za sumu 72.000,-Kč obdržala žalobkyňa 35.000,- Kč., ktorá mu zároveň aj odcudzila zlatý prsteň v hodnote 5.000,- Kč. Rovnako namietol, že počas doby trvania manželstva uhradil pôžičku vo výške 72.000,- Kč a zároveň si žalobkyňa nechala pre svoje použitie prostriedky vkladnej knižky, na ktorej bolo 80.000,- až 100.000,- Kč, pričom túto vkladnú knižku mu nevydala. Z týchto dôvodov žiadal o preskúmanie prípadu.
10. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu zo strany žalovaného nevyjadrila napriek výzve súdu.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .
15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
16. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že po preskúmaní obsahu spisu nebola zistená dôvodnosť ani jednej z odvolacích námietok. Pokiaľ sa týka námietky porušenia práva na spravodlivý proces možno uviesť, že právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že namietané konanie súdu ohľadom opätovného nevypočutia cestou dožiadaného súdu nenapĺňa znaky porušenia práva odvolateľa na spravodlivý proces aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.
17. Súd prvej inštancie odôvodnil svoj postup v bode 37 svojho odôvodnenia, s ktorým odvolací súd plne súhlasí, pričom aj vzhľadom na charakter konania a na charakter skutočností, na ktoré poukazoval žalovaný, nie je v súlade so zásadou hospodárnosti, aby opätovne bol žalovaný vypočúvaný cestou dožiadaného súdu, žalovaný bol vypočutý cestou dožiadaného súdu, teda právo vyjadriť sa pred súdom mu nebolo uprené. Odvolateľ mal zachované všetky procesné práva, možnosť navrhovať dôkazy a k týmto sa vyjadriť. To, že sa nezúčastnil na pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný, nie je dôvodom konštatovania porušenia jeho procesných práv.
18. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009)
19. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na obsah odôvodnenia súdu prvej inštancie, ktorý správne aplikoval procesný predpis, a to Civilný sporový poriadok. Dokazovanie je základný inštitút civilného procesu, ktorého záverom je rozhodnutie súdu. V rámci Civilného sporového poriadku je zavedený princíp formálnej pravdy, teda formálnou pravdou sa rozumie, že pri svojom rozhodovaní súd vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu v akom mu vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Je kladený dôraz na procesnú diligenciu strán sporu dôsledkom čoho je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. V danom prípade nejde o spotrebiteľský spor ani o spor v konaní o abstraktnej kontrole spotrebiteľských vecí ani antidiskriminačný či individuálny pracovný spor, kedy môže výnimočne súd vykonať aj iné dôkazy ako tie ktoré navrhli strany sporu. Súd prvej inštancie dôsledne postupoval v
rámci princípov na ktorých je založený Civilný sporový poriadok a preto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, z ktorého nepochybne vyplývajú dôvody pre ktoré zamietol nebral do úvahy námietky žalovaného o započítanie zostatku na vkladnej knižke do aktív žalobkyne a to práve s poukazom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, ktorého zaťažuje takáto povinnosť v sporovom konaní pod následkom ťarchy neprihliadnutia na jeho tvrdenia.
20. Ohľadom námietky, že žalobkyňa si mala ponechať 35.000,- Kč za predaj auta ako to namieta žalovaný v odvolaní, odvolací súd dospel k záveru, že ani táto jeho námietka nie je preukázaná. Súd prvej inštancie sa vyporiadal s touto skutočnosťou v bodoch 10, 20 a 35 svojho odôvodnenia, kedy mal za preukázané, že predmetné finančné prostriedky boli vyplatené v prospech ich syna na základe súhlasu strán sporu. Odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že zmluvu o predaji motorového vozidla uzavrel samotný žalovaný, pričom podľa článku 7 zmluvy o predaji motorové vozidlo malo byť odovzdané zo strany žalovaného po tom, čo bude uhradená kúpna cena v plnej výške a následne je podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla, z ktorého vyplýva záver, že kúpna cena bola vyplatená v plnej výške v prospech žalovaného. Zároveň odvolací súd poukazuje na ďalší rozpor vo výpovediach žalovaného, ktorý pri svojej výpovedí na Okresnom súde O. uviedol, že kúpnu cenu v celom rozsahu 72.000,- Kč si ponechala jeho manželka (č.l. 169 spisu) a následne súdu oznámil písomne, že ich syn si ponechal sumu 35.000,- Kč a zvyšok ostalo v prospech žalobkyne. Tieto rozpory nemožno hodnotiť inak ako tým spôsobom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočností, že finančné prostriedky pochádzajúce z predaja ich spoločnej hnuteľnej veci prevzala žalobkyňa. Tento záver z obsahu spisu jednoznačne nevyplýva, pričom žalovaný týmto svojím tvrdením presunul dôkazné bremeno na svoju stranu, pričom svoje dôkazné bremeno neuniesol. Preto túto námietku odvolací súd nemal za preukázanú.
21. Pokiaľ sa týka namietaného tvrdenia odcudzenia prsteňa patriaceho žalovanému, odvolací súd konštatuje, že takéto tvrdenia žalovaný v konaní neuniesol, nakoľko pokiaľ sa týka namietanej skutočnosti spáchania trestného činu, nepochybne možno takúto skutočnosť preukázať len právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že takýto skutok sa stal. Pokiaľ takýto dôkaz v konaní nebol predložený, nemožno na tieto tvrdenia žalovaného prihliadnuť tak ako to správne učinil aj súd prvej inštancie.
22. Rovnaké závery platia aj vo vzťahu k odvolaním namietanej skutočnosti uhradenia pôžičky vo výške 72.000,- Kč vzniknutej za trvania manželstva strán sporu, ani toto tvrdenie nebolo zo strany žalovaného preukázané akýmkoľvek listinným dôkazom, preto správne na neho súd prvej inštancie neprihliadol.
23. Vo vzťahu k namietanej existencii finančných úspor v rozsahu 80.000,- až 100.000,- Kč v čase zániku manželstva strán sporu, súd prvej inštancie v bode 36 svojho odôvodnenia poukázal na to, že táto skutočnosť nebola preukázaná, pričom žalobkyňa tvrdila, že tieto finančné prostriedky, ktoré boli vedené na vkladnej knižke v A. A. boli z jej strany vybraté už dva roky pred rozvodom manželstva, a to vo výške 24.000,- Sk a boli použité na chod domácnosti, pričom tvrdenia žalovaného nebolo možné verifikovať vzhľadom na skutočnosť, že archivačná doba týchto listinných dokumentov je päť rokov, preto možno dospieť k záveru, že tieto tvrdenia, ktoré mohli byť v prospech žalovaného, tento nepreukázal a opäť neuniesol dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že práve tento dôvod bol podstatným pre zrušenie pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy bolo uložené súdu prvej inštancie, aby vyzval strany sporu na preukázanie skutočností ohľadom tvrdenej vkladnej knižky, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uviedol, že táto vkladná knižka bola v A. A., pričom ako vyplýva zo správy, ktorú citoval súd prvej inštancie A. A. za dobu piatich rokov, kedy je povinná viesť archiváciu, neevidovala spoločnú vkladnú knižku pre strany sporu. Na základe týchto tvrdení sa možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že tieto skutočnosti neboli zo strany žalovaného preukázané.
24. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva akým spôsobom sa súd vyporiadal s dôvodmi, na ktoré opätovne odvolateľ v odvolacom konaní poukazuje. Odvolací súd na tieto v poukazuje a s týmito sa plne stotožňuje.
25. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 396 ods.1 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).