Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: PROSPECT, spol. s r. o., J. Simora 5, Nové Zámky, IČO: 34 107 100, zastúpeného JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou, Sládkovičova 7, Nitra, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe zo dňa 13. 01. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č.: PO/BEZ/2019/4782 O-382/2019 zo dňa 22. 11. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce Nitra (správny orgán prvého stupňa) vykonával v období od 27. 08. 2018 do 20. 11. 2018 u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a zákazu prijatia práce alebo služby podľa ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) na pracovisku - stavenisko „Z. J. W. blok T.“, I. K.., F. W..

2. Inšpektori práce počas výkonu inšpekcie dňa 27. 08. 2018 o 11:15 hod. na pracovisku „Z. J. W. T. T.“, I. ul., F. W. zistili pracovať pätnástich štátnych príslušníkov tretej krajiny (Srbska a Ukrajiny), ktorí vykonávali práce na kontrolovanom pracovisku na základe Zmluvy o spolupráci č. 22/2018 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Maxi Gelato, s. r. o.

3. Z predloženej Zmluvy o spolupráci č. 22/2018 uzavretej medzi žalobcom (ako objednávateľom) a spoločnosťou Maxi Gelato, s. r. o. (ako dodávateľom) vyplýva záväzok dodávateľa (Maxi Gelato, s. r. o.) na vykonávanie stavebných prác určených stavbyvedúcim na konkrétne vymenovaných stavbách, vrátane stavby Z. J. W. blok B, F. W.. V zmluve je uvedené, že dodávateľ bude predmet tejto zmluvy vykonávať osobne, prípadne prostredníctvom svojich zamestnancov. Zmluva nie je datovaná, no začiatok výkonu činnosti bol v zmluve dohodnutý na 01. 06. 2018. V čl. 3 zmluvy je uvedené, že v prípade, ak dodávateľ vykonáva práce pomocou svojich zamestnancov, prípadne dodávateľov, bude prílohou faktúry (vystavenej za dodávateľom vykonanú činnosť) zoznam zamestnancov a dodávateľov a čestné prehlásenie o tom, že jeho zamestnanci nepracujú nelegálne. Zmluva obsahuje záväzok objednávateľa zaplatiť dohodnutú odmenu, konkrétne 7,50 eur za hodinu bez DPH za jedného pracovníka.

4. Zo zápisnice o podaní informácie spísanej dňa 27. 08. 2018 s konateľom žalobcu O.. I. R. vyplýva, že kontrolované fyzické osoby vykonávali v čase výkonu inšpekcie práce na kontrolovanom pracovisku stavebné práce - murárske, tesárske, železiarske a pomocné práce. Pracovali pre spoločnosť Maxi Gelato s.r.o. na základe Zmluvy o spolupráci č. 22/2018 so začiatkom výkonu činnosti dňa 01. 06. 2018. Konateľ žalobcu potvrdil, že v súvislosti so stavebnými prácami, ktoré vykonávali kontrolované fyzické osoby im dávali pokyny a kontrolovali ich prácu prostredníctvom stavbyvedúceho O.. E. E., ktorý je ich zamestnancom. Na pracovnom čase sa dohodli spoločne. Potvrdil, že kontrolované stavenisko prebral účastník konania od Mesta Nové Zámky, ktoré je investorom. Kontrolované fyzické osoby prišli na toto pracovisko pracovať v rôznom období v priebehu júla a augusta 2018.

5. Zo zápisnice o podaní informácie spísanej dňa 17. 09. 2018 so splnomocneným zástupcom spoločnosti Maxi Gelato s.r.o. E. W. vyplýva, že v čase výkonu inšpekcie práce (27. 08. 2018) kontrolované fyzické osoby na pracovisku vykonávali stavebné práce (murár, tesár, armovač). Zamestnávateľom týchto osôb bola spoločnosť Maxi Gelato s.r.o. Konkrétne práce na kontrolovanom pracovisku im nariaďovala, kontrolovala a organizovala prácu, dávala im na ten účel pokyny spoločnosť PROSPECT spol. s r.o., s ktorým má spoločnosť Maxi Gelato s.r.o. podpísanú Zmluvu o spolupráci č. 22/2018. Potvrdil, že kontrolované fyzické osoby vykonávali práce na pracovisku žalobcu. Taktiež potvrdil, že s kontrolovanými fyzickými osobami podpisovali pracovné zmluvy dňa 20. 08. 2018 (čo je preukázané aj kópiami príslušných pracovných zmlúv v spise). Uviedol, že k práci využívali pracovné prostriedky a zariadenia žalobcu, ktorému patrí aj kontrolované pracovisko.

6. Skutočnosti zistené pri výkone inšpekcie práce boli uvedené v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. INA-274-50-2.4/P-E24,28-18 zo dňa 20. 11. 2018. Obsah protokolu bol dňa 20. 11. 2018 prerokovaný s konateľom žalobcu. K protokolu sa žalobca vyjadril listom zo dňa 27. 11. 2018, ku ktorému zaujal stanovisko inšpektor práce v Dodatku k protokolu zo dňa 05. 12. 2018.

7. Súčasťou administratívneho spisu je Protokol o výsledku inšpekcie práce č. INA-244-50-2.4/P- E24,28-18 zo dňa 26. 10. 2018 týkajúci sa kontrolovaného subjektu - Maxi Gelato, s.r.o., a tiež rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.: 128/19/prav., IPNR_ KHIP/ROZ/2019/3219 zo dňa 07. 05. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 06. 2019. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že zmluvný partner žalobcu Maxi Gelato, s. r. o. porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na tým, že na pracovisku žalobcu, stavenisku „Z. J. W. blok T.“, I. K.., F. W. dňa 27. 08. 2018 v čase o 11.15 hod. využíval závislú prácu (stavebné práce murár, tesár, armovač) dvoch fyzických osôb, štátnych príslušníkov Srbska, a 13 fyzických osôb, štátnych príslušníkov Ukrajiny, pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože im nebolo udelené povolenie na zamestnanie. Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bola spoločnosti Maxi Gelato, s. r. o. uložená pokuta v sume 20.000,- eur.

8. Z právoplatného rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra č.: 128/19/prav., IPNR_KHIP/ROZ/2019/3219 zo dňa 07. 05. 2019 vyplýva, že Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky na požiadanie zaslal Inšpektorátu práce Nitra odpovede na dožiadanie zo dňa 26. 09. 2018 a 24. 10. 2018 vo veci žiadosti o poskytnutie stanoviska ku kontrolovaným fyzickým osobám, v ktorých je uvedené, že kontrolované fyzické osoby (cudzinci) nemali podané žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zamestnania (k dátumu 27. 08. 2018) a nemali ani povolený žiadny druh pobytu na území Slovenskej republiky k dátumu 26. 09. 2018, resp. ku dňu 24. 10. 2018. Zároveň Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky v stanovisku zo dňa 11. 10. 2018 Inšpektorátu práce Nitra oznámil, že neevidujú žiadne splnenie podmienky na zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny v zmysle v súvislosti s kontrolovanými fyzickými osobami. Rovnako nebolo udelené povolenie na zamestnanie v zmysle týmto osobám, alebo zamestnávateľovi Maxi Gelato, s.r.o. vo vzťahu k uvedeným osobám.

9. S ohľadom na závery inšpekcie práce začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi za správny delikt posúdený ako porušenie . Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 06. 06. 2019 bolo žalobcovi doručené dňa 12. 06. 2019. Žalobca sa k začatému správnemu konaniu vyjadril listom zo dňa 15. 07. 2019.

10. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č.: 129/19/práv., IPNR_ KHIP/ROZ/2019/3220 zo dňa 06. 08. 2019 uložil žalobcovi pokutu vo výške 15.000,- eur. Pokuta bola uložená podľa za porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovenia tým, že žalobca porušil dňa 27. 08. 2018 o 11:15 hod. zákaz prijať vnútroštátnu dodávku práce na pracovisku „Z. J. W. blok B“, I. ul., F. W., ktorú mu na základe Zmluvy o spolupráci č. 22/2018 dodávala právnická osoba Maxi Gelato, s. r. o., Vinohradnícka 10599/3, Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, prostredníctvom výkonu prác 15 fyzických osôb (E. R., nar. XX. XX. XXXX, J. S.ć, nar. XX. XX. XXXX, R. W., nar. XX. XX. XXXX, Z. R., nar. XX. XX. XXXX, R. Q., nar. XX. XX. XXXX, E. T., nar. XX. XX. XXXX, J. U., nar. XX. XX. XXXX, Q. P., nar. XX. XX. XXXX, E. Q., nar. XX. XX. XXXX, E. E., nar. XX. XX. XXXX, O. H., nar. XX. XX. XXXX, R. P., nar. XX. XX. XXXX, R. P., nar. XX. XX. XXXX, O. J., nar. XX. XX. XXXX, Y. W., nar. XX. XX. XXXX), štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktoré právnická osoba Maxi Gelato, s. r. o. nelegálne zamestnávala tým, že v rozpore s v nadväznosti na neboli splnené podmienky na zamestnávanie týchto fyzických osôb podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko týmto fyzickým osobám nebolo udelené povolenie na zamestnanie.

11. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia o. i. konštatoval, že v prípade kontrolovaných štátnych príslušníkov tretej krajiny (Srbska a Ukrajiny) žalobca porušil zákaz prijať vnútroštátnu dodávku práce, ktorú mu na základe Zmluvy o spolupráci č. 22/2018 dodala spoločnosť Maxi Gelato, s. r. o., ktorá týchto štátnych príslušníkov tretej krajiny nelegálne zamestnávala. Spoločnosť Maxi Gelato, s. r. o. uvedené fyzické osoby dočasne pridelila na základe Zmluvy o spolupráci č. 22/2018 na výkon práce žalobcovi, čím si plnila záväzok dodávky stavebných prác. Správny orgán dospel k záveru, že práca vykonávaná kontrolovanými zamestnancami dňa 27. 08. 2018 na pracovisku žalobcu napĺňa znaky dočasného pridelenia tak, ako sú definované v (ďalej len „“), nakoľko žalobca ukladal kontrolovaným zamestnancom pracovné úlohy, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu a dával im na tento účel pokyny, vykonávané činnosti sa vykonávali v priestoroch žalobcu, jeho pracovnými prostriedkami a uvedené činnosti boli totožné s činnosťou, ktorú žalobca má zapísanú v rámci predmetu podnikania. Ak zamestnávateľ príjme vnútroštátnu dodávku prác prostredníctvom fyzických osôb od dodávateľa, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, využíva závislú prácu v rozpore s právnymi predpismi. Ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť, ktorá predpokladá, že odberateľ o porušení vedel alebo mal vedieť, a teda nemal od nelegálneho zamestnávateľa prijímať dodávku práce prostredníctvom nelegálne zamestnaných zamestnancov. Účastník konania mal možnosť skontrolovať, či v prípade poskytnutých zamestnancov nedošlo k porušeniu zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania tak, ako mu to umožňuje v ustanovení . Žalobca si mohol skontrolovať predtým, ako prácu prijal, či kontrolovaní zamestnanci sú legálne zamestnaní u svojho zmluvného partnera, čo však neurobil. Mal sa vysporiadať s touto zodpovednosťou v rámci jeho obchodnoprávnych vzťahov. Pri maximálnej možnej pokute 200.000,- eur a minimálnej možnej pokute 5.000,- eur správny orgán s prihliadnutím na závažnosť porušenia povinnosti, preventívnu, represívnu a výchovnú funkciu pokuty dospel k záveru o primeranosti sankcie vo výške 15.000,- eur. V danej veci bolo zistené porušenie právneho predpisu u veľkého počtu fyzických osôb a u žalobcu išlo o väčšieho zamestnávateľa, čo bolo hodnotené smerom k vyššej pokute. To, že išlo o ojedinelý nedostatok a prvé zistenie porušenia príslušných ustanovení zákona, bolo hodnotené v prospech nižšej pokuty.

12. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 23. 08. 2019, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť. V odvolaní žalobca vyjadril nesúhlas s rozhodnutím, považoval ho za vecne nesprávne, neopodstatnené, namietol postup správneho orgánu ako aj výrok rozhodnutia a jeho odôvodnenie. Konštatoval, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci.

13. Namietol, že podľa dodávka práce na účely tohto zákona je vnútroštátna dodávka práce, ktorou je dočasné pridelenie fyzickej osoby na výkon práce podľa osobitného predpisu. V tomto prípade nešlo o dočasné pridelenie pracovníkov, ale výkon stavebných prác jednou právnickou osobou pre druhú právnickú osobu. Nešlo tak o pridelených zamestnancov, ale o práce vykonávané subdodávateľsky. Hoci nebolo povinnosťou žalobcu kontrolovať zamestnancov subdodávateľa v zmysle , napriek tomu v zmysle čl. 3 bod 1. Zmluvy o spolupráci žiadal, aby pri výkone prác prostredníctvom zamestnancov alebo subdodávateľov

bolo vydané aj čestné prehlásenie o tom, že jeho zamestnanci nepracujú nelegálne. Takéto čestné vyhlásenie zo dňa 27. 04. 2018 subdodávateľ aj predložil spolu s faktúrou za vykonané práce. Takouto zmluvnou podmienkou a rovnako jej dodržaním zo strany subdodávateľa bola dodržaná podmienka , čím sa žalobca zbavuje zodpovednosti. Žalobca považoval zápisnice o podaní informácie z jeho strany, ako i zo strany spoločnosti Maxi Gelato, s.r.o. za irelevantné vzhľadom na účelovo položené otázky. V zmysle sa za dodávku práce považuje dočasné pridelenie zamestnanca a zmluva o pridelení nikdy nebola podpísaná a ani nebol žiadnou zo strán úmysel takúto zmluvu podpísať. presne stanovuje, čo musí zmluva o pridelení zamestnancov obsahovať, a nie je možné akúkoľvek zmluvu považovať za zmluvu o dočasnom pridelení zamestnancov len preto, že to vyhovuje správnemu orgánu. Rovnako dočasné pridelenie zamestnancov musí byť dohodnuté aj so zamestnancami, ktorí majú byť pridelení, čo tiež v tomto prípade absentuje. Podľa žalobcu nemožno výkon stavebných prác stotožňovať s dodávkou práce (pridelením zamestnancov) podľa , resp. . Uvedené skutočnosti nedokáže vyvrátiť ani fakt, že vykonanú prácu kontroloval zástupca firmy ako objednávateľ, nakoľko tento zástupca ako stavbyvedúci má túto povinnosť zo zákona, pretože je zodpovedný za vykonané práce, ktoré eviduje v stavebnom denníku, ako aj za dodržiavanie bezpečnostných predpisov na stavenisku. To, že sa zmluva nazýva Zmluva o spolupráci a je uzavretá ako inominátna zmluva, neznamená, že nemôže ísť o zmluvný typ upravený v . V danej veci by sa malo jednať aj o zmluvu o dielo, nakoľko sú vykonávané stavebné práce na stavbe. Zo záverov správneho orgánu vyplývajú dôvodné pochybnosti pri rozdielnom výklade zmluvy, resp. pojmov dodávka práce a výkon stavebných prác, ako aj pri určení zodpovednosti za porušenie právnych predpisov. Žalobca predložil čestné vyhlásenie podľa čl. 3/1 Zmluvy o spolupráci, ktoré preukazuje, že je splnený liberačný dôvod na zbavenie sa zodpovednosti v zmysle Aj napriek tomu, že žiaden právny predpis pri zmluvách podľa nevyžaduje kontrolu pracovníkov subdodávateľa, žalobca nad rámec svojich povinností presadil uvedené ustanovenie v uzatvorenej zmluve, aby si zabezpečil zbavenie sa zodpovednosti v prípade pochybností aspoň takýmto spôsobom. Na základe uvedeného vyhlásenia nemal dôvod pochybovať o zamestnancoch subdodávateľa.

14. Žalobca spolu s odvolaním predložil čestné vyhlásenie spoločnosti Maxi Gelato s.r.o. zo dňa 27. 04. 2018 podľa čl. 3 bodu 1 Zmluvy o spolupráci o tom, že pracovníci, prostredníctvom ktorých vykonáva práce pre žalobcu, nie sú zamestnaní nelegálne.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

15. Rozhodnutím č.: PO/BEZ/2019/4782 O-382/2019 zo dňa 22. 11. 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný ako odvolací orgán príslušný podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) postupom podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: 129/19/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2019/3220 zo dňa 06. 08. 2019 potvrdil.

16. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po zhodnotení právneho a skutkového stavu konštatoval, že prvostupňový správny orgán preukázal v napadnutom rozhodnutí, že žalobca ako účastník konania porušil v uvedenom čase, na uvedenom mieste a popísaným spôsobom svoje povinnosti tak, ako sú vymedzené vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, t. j. zákaz prijať prácu, vnútroštátnu dodávku práce prostredníctvom nelegálne zamestnávaných fyzických osôb.

17. Žalovaný mal za to, že plnením Zmluvy o spolupráci v skutočnosti nebolo poskytnutie služby, ale poskytnutie práce uvedených fyzických osôb, pričom aj odplatnosť zmluvy bola nastavená sumou za hodinu za jedného pracovníka, a nie splnením diela alebo služby. Spoločnosť Maxi Gelato s. r. o. dodala žalobcovi prácu svojich zamestnancov, pričom za nimi vykonanú prácu dostávala odmenu podľa počtu odpracovaných hodín každého zamestnanca.

18. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca ukladal kontrolovaným zamestnancom pracovné úlohy, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu a dával im na tento účel pokyny. Vykonávané činnosti sa vykonávali v priestoroch žalobcu (zápisnice o podaní informácie zo dňa 27. 08. 2018 a 17. 09. 2018), jeho pracovnými prostriedkami (zápisnica o podaní informácie zo dňa 17. 09. 2018) a uvedené činnosti boli totožné s činnosťou, ktorú má žalobca zapísanú v rámci predmetov podnikania uvedených v jeho Výpise z obchodného registra OS Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 561/N („prípravné práce pre stavbu, pozemné a inžinierske stavby, stavba budov...“). Z podaných vyjadrení je zrejmé, že priamo všetkých zamestnancov spoločnosti Maxi Gelato s. r. o. riadil, organizoval im prácu, dával im záväzné pokyny a kontroloval ich výsledok práce zamestnanec žalobcu, čo nespadá iba pod plnenie povinnosti pri kontrole subdodávateľov. V danej veci išlo o dočasné pridelenie zamestnancov na výkon stavebných prác, bez ohľadu na to, ako bola formálne zmluva medzi žalobcom a Maxi Gelato s. r. o. sformulovaná. Žalobca prijatím vnútroštátnej dodávky práce od svojho zmluvného partnera porušil zákaz prijať prácu podľa

19. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie je prezumpciou dočasného pridelenia, vyvrátiteľnou domnienkou. Správny orgán prvého stupňa na základe konkrétnych dôkazov popísal, že v uvedenom čase, na uvedenom mieste došlo k dočasnému prideleniu zamestnancov, pretože boli v celom rozsahu preukázané všetky skutočnosti, ktoré ustanovil zákonodarca ako predpoklad, aby mohol byť aj výkon práce zamestnancom (15 cudzích štátnych príslušníkov), prostredníctvom ktorého zamestnávateľ (Maxi Gelato s. r. o.) vykonáva činnosť pre právnickú osobu (žalobcu), považovaný za dočasné pridelenie aj bez toho, aby bolo dočasné pridelenie písomne dohodnuté, a aj bez toho, aby to subjekty takto nazývali. V tomto prípade konkrétne podmienky výkonu práce 15 cudzích štátnych príslušníkov preukazovali všetky znaky dočasného pridelenia tak, ako ich ustanovuje.

20. Žalovaný, vzhľadom na dodatočné predloženie čestného vyhlásenia až v odvolacom konaní, poukázal na to, že čestné vyhlásenie Maxi Gelato s. r. o. je zo dňa 27. 04. 2018, kedy táto spoločnosť vyhlásila, že pracovníci, prostredníctvom ktorých vykonáva práce pre účastníka konania, nie sú zamestnaní nelegálne. V Zmluve o spolupráci č. 22/2018 bol začiatok výkonu činnosti dohodnutý od 01. 06. 2018, teda až viac ako mesiac po vydaní čestného vyhlásenia, pričom skutočnosti uvedené v čestnom vyhlásení vydanému štyri mesiace pred zistením porušenia právnych predpisov už nezodpovedali skutočnému stavu veci. Využitie oprávnení podľa , hoci v tomto prípade len čiastočné (žalobca požiadal iba o čestné vyhlásenie, nie však aj o nevyhnutné doklady, či o také osobné údaje, ktoré sú potrebné na to, aby mohol skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania), nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za porušenie zákazu prijať prácu získanú nelegálnym zamestnávaním. Ani predložené čestné vyhlásenie nie je z vyššie uvedených dôvodov spôsobilé vyviniť žalobcu z porušenia zákazu prijať prácu podľa . Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie neukladá prijímateľovi práce povinnosť skontrolovať, či poskytovateľ práce neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. Umožňuje mu však takú kontrolu vykonať a zaväzuje poskytovateľa práce vytvoriť mu priestor na kontrolu aj poskytnutím potrebných dokladov. Bez ohľadu na to, či prijímateľ práce vykonal alebo nevykonal kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania dodávateľom, v prípade porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania dodávateľom, priamo zo zákona vznikla žalobcovi zodpovednosť za porušenie zákazu prijať prácu a službu. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že účastník konania je zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Správny orgán preto preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Účastník konania, aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenie. Ani odvolací orgán po zhodnotení všetkých dôkazov a námietok žalobcu nemal za to, že by žalobca predložil taký dôkaz, ktorým by vyvrátil zistený správny delikt.

21. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán prihliadali pri rozhodovaní na zápisnice o podaní informácie. Zástupca žalobcu poskytoval informácie bezprostredne v čase začatia inšpekcie práce, vypovedal spontánne a jednoznačne po riadnom poučení. Zástupca spoločnosti Maxi Gelato, s. r. o. poskytol informácie až tri týždne po začatí inšpekcie práce, rovnako po riadnom poučení, a mal teda dostatok času si premyslieť svoje odpovede a stanovisko k veci. Otázky boli konkrétne a jednoznačné vo vzťahu k predmetu vykonávanej inšpekcie práce a ani z odpovedí oboch osôb poskytujúcich informácie

nie je zrejmé, že by otázkam neporozumeli. Námietku o účelovosti zápisníc vyhodnotil preto žalovaný za neodôvodnenú.

22. Čo sa týka výšky pokuty, žalovaný zdôraznil, že inšpektorát práce v odôvodnení rozhodnutia bližšie popísal všetky kritériá a okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol a vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Výšku uloženej pokuty žalobca považoval za dostatočne odôvodnenú a správnu vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti, keďže porušenie zákazu prijať prácu sa týkalo 15 fyzických osôb.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

23. Žalobca sa žalobou zo dňa 13. 01. 2020, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14. 01. 2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2019/4782 O-382/2019 zo dňa 22. 11. 2019. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: 129/19/práv., IPNR_ KHIP/ROZ/2019/3220 zo dňa 06. 08. 2019. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutím žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu.

24. Žalobca uviedol, že hoci sa preskúmavaná zmluva nazýva Zmluva o spolupráci a je uzatvorená v zmysle ako inominátna zmluva, neznamená to, že nemôže obsahovať prvky určené pre zmluvný typ upravený v , nakoľko právne úkony sa posudzujú podľa úmyslu konajúcej osoby a významu, ktorý by sa mu spravidla prikladal. Preto musí aj žalovaný vziať do úvahy úmysel zmluvných strán, ktoré chceli a aj v tom úmysle uzatvorili zmluvu na subdodávku stavebných prác, ktorá nemôže byť považovaná za dodávku práce v zmysle Napriek podobnosti zákonných pojmov „dodávka práce“ a „výkon stavebných prác“ majú tieto termíny v kontexte zákonov, ktorými sú upravované, rôzne významy. Preto je pojem výkon stavebných prác, ako bežne zaužívaný výraz pri subdodávkach v stavebníctve, použitý aj v Zmluve o spolupráci. Aj ustanovenie druhá veta hovorí, že dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Aj keď nejde o klasickú zmluvu o dielo, nakoľko situácia na stavbe vyžadovala operatíve riešenia a zhotovovanie častí stavby podľa postupu prác, ktorý sa nedal dopredu presne určiť, išlo o subdodávku stavebných prác, a nie o pridelenie zamestnancov.

25. Uvedené skutočnosti nedokáže vyvrátiť ani tvrdenie žalovaného, že vykonanú prácu kontroloval zástupca žalobcu ako objednávateľa, nakoľko tento zástupca ako stavbyvedúci má túto povinnosť zo zákona, pretože je zodpovedný za koordináciu vykonaných prác, ktoré eviduje v stavebnom denníku, ako aj za dodržiavanie bezpečnostných predpisov na stanovisku, preto musí dohliadať aj na všetkých subdodávateľov. Žalovaný za nepravdivé, resp. za vytrhnuté z kontextu označil tvrdenie žalovaného, že „Z podaných vyjadrení je zrejmé, že priamo všetkých zamestnancov firmy Maxi Gelato s.r.o. riadil, organizoval im prácu, dával im záväzné pokyny a kontroloval ich výsledok práce práve zamestnanec, čo skutočne nespadá iba pod plnenie povinnosti pri kontrole subdodávateľov.“. Zo strany zamestnanca žalobcu (stavbyvedúceho) komunikácia vždy prebiehala len so zástupcom subdodávateľa v rámci jeho povinností ako stavbyvedúceho, teda koordinácie stavby, nikdy nie ku konkrétnej činnosti, resp. ku konkrétnemu zamestnancovi.

26. Zo strany žalobcu nebolo nikdy žiadané dočasné pridelenie zamestnancov, ale subdodávateľský výkon stavebných prác na vykonanie diela. So subdodávateľom bola uzatvorená obchodná zmluva o spolupráci, na základe ktorej mal dodať stavebné práce a nie zamestnancov. Akú formu si zvolil subdodávateľ už bolo na jeho možnostiach. presne stanovuje, čo musí zmluva o pridelení zamestnancov obsahovať, teda jej zákonné náležitosti. Nie je možné akúkoľvek zmluvu považovať za zmluvu o dočasnom pridelení zamestnancov, ak nespĺňa zákonom požadované náležitosti a hlavne, ak nebolo úmyslom zmluvných strán takúto zmluvu uzatvoriť. Taktiež dočasné pridelenie zamestnancov musí byť dohodnuté aj so zamestnancami, ktorí majú byť pridelení, čo tiež v tomto prípade absentuje a žiadnym spôsobom to ani žalovaný nepreukázal. Opiera sa len o účelovo a všeobecne

položené otázky v zápisnici o podaní informácie a následné vyjadrenia žalobcu v priebehu ďalšieho konania úplne ignoruje.

27. Žalobca ďalej uviedol, že žiaden právny predpis neustanovuje povinnosť, ako treba dohodnúť odplatu za stavebné práce - či len celkovú cenu diela, resp. prác, alebo iný spôsob. Zákon ukladá len to, že má byť dohodnutá cena alebo spôsob jej určenia. Vzhľadom na to, že stavebné práce boli v rámci trvania zmluvy medzi žalobcom a jeho subdodávateľom rôzneho druhu, nedalo sa dohodnúť na inej ako hodinovej tarifikácii. Evidenciu dochádzky ako aj vyúčtovanie a výplatu si však viedol subdodávateľ, nakoľko to boli jeho zamestnanci.

28. Žalovaný svoje tvrdenie o tzv. absolútnej zodpovednosti nepodložil žiadnym zákonným ustanovením, z ktorého takáto objektívna zodpovednosť vyplýva. Napriek tomu, že nešlo o zmluvu o pridelení zamestnancov a nebolo tak povinnosťou a ani možnosťou žalobcu kontrolovať zamestnancov subdodávateľa v zmysle § 7b ods. 6 zákona o nelegálnom zamestnávaní, bolo v zmysle čl. 3 bod 1. Zmluvy o spolupráci dohodnuté, aby v prípade výkonu stavebných prác prostredníctvom zamestnancov subdodávateľa alebo ďalších subdodávateľov bolo predložené aj čestné prehlásenie o tom, že zamestnanci subdodávateľa nepracujú nelegálne. Takéto čestné vyhlásenie zo dňa 27. 04. 2018 subdodávateľ aj predložil spolu s faktúrou za vykonané práce. Žalobca tak nemal až do vykonania kontroly zo strany žalovaného žiadnu vedomosť o konaní subdodávateľa v rozpore so zákonom o nelegálnom zamestnávaní.

IV. Vyjadrenie žalovaného

29. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 17. 07. 2020, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa vysporiadal s námietkami žalobcu prednesenými v priebehu správneho konania, ktoré sú zhodné s námietkami uvedenými v žalobe uviedol, že žalobca v danej veci porušil zákaz prijať vnútroštátnu dodávku práce v zmysle , ktorú mu na základe zmluvy dodala spoločnosť Maxi Gelato, s. r. o., a to prostredníctvom pätnástich štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorých preukázateľne nelegálne zamestnávala. Žalovaný má za to, že správne orgány na oboch stupňoch postupovali v priebehu celého konania v súlade so správnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, rešpektovali plne všetky práva žalobcu, vysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho vyjadreniam zaujali v napadnutých rozhodnutiach relevantné stanovisko. S ohľadom na uvedené nevidí žalovaný dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie, ani prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušené. Inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré preukázal na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov. Žalovaný správne posúdil právny stav veci, ktorý odôvodnil, popísal zodpovedne aj skutkový stav vo vzťahu k porušeniu povinnosti, ktorá bola predmetom uloženia pokuty. Výška pokuty bola dôsledne v konaní zvážená a odôvodnená v rozhodnutí o uložení pokuty. Rozhodnutie je správne a zachováva zásady správneho konania a trestania.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 03. 09. 2020. Poukázal na to, že ustanovenie , na ktoré sa žalovaný odvoláva, ukladá kumulatívne splnenie troch podmienok pre to, aby sa určité výkony prác medzi zamestnávateľmi považovali za dočasné pridelenie, pokiaľ sa nepreukáže opak. Splnenie zákonných podmienok pre svoje tvrdenie mal preukázať žalovaný, k čomu nedošlo. Ak nie sú splnené zákonné podmienky, žalobca nemusí vyvracať ich splnenie, resp. preukazovať opak tak, ako sa to snaží tvrdiť žalovaný. Žalobca uviedol, že zo zápisnice o podaní informácie Ing. I. R. zo dňa 27. 08. 2018 jasne vyplýva, že stavbyvedúci len v zmysle Zmluvy o spolupráci zadával objednávku na práce (pokyn) a následne po vykonaní preberal vykonanú prácu (kontroloval). Z dikcie o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vyplývajú povinnosti stavbyvedúceho, z ktorých možno vyvodiť, že všetky činnosti, ktoré stavbyvedúci vykonával podľa vyjadrenia žalovaného, mu vyplývajú zo zákona a ich nedodržaním by porušoval svoje povinnosti. Žalovaný tak nemôže žalobcu postihovať za to, že zamestnanci si riadne

plnia zákonom ustanovené povinnosti, resp. takéto konanie vyhodnotiť ako dôkaz pre udelenie sankcie. Žalobca s poukazom na právoplatné rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.: 128/19/prav., IPNR_KHIP/ zo dňa 07. 05. 2019 konanie žalovaného označil za účelové s cieľom za každú cenu dosiahnuť postih kontrolovaného subjektu. Žalobca zotrval na podanej žalobe a žalobných bodoch v nej uvedených.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

31. Krajský súd v Nitre ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej aj „“) a mieste príslušným podľa preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v až e) , keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania ( a nasl. ), avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, t. j. irelevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ani sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z hľadiska niektorého z dôvodov uvedených v , na čo by správny súd musel prihliadať ex offo. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol podľa .

32. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 17. 02. 2020 pri dodržaní podmienok podľa ust. .

33. Podľa bodu 4. a , o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie práce podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu.

Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, Národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.

Podľa § 7 ods. 3 písm. i/, ods. 11 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu. Inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.

Podľa § 19 ods. 6 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

34. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (účinnom v čase rozhodovania žalovaného), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

35. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: a) inšpektorát práce, b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 7b ods. 5, 6, 7, 8 vyššie citovaného zákona, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby") prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce. Poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa odseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. Dodávka práce na účely tohto zákona je vnútroštátna dodávka práce, ktorou je dočasné pridelenie fyzickej osoby na výkon práce podľa osobitného predpisu (ktorým je v zmysle pozn. č. 24a/ k vyššie citovanému zákonu a 58a v znení neskorších predpisov). Kontrolný orgán uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu podľa odseku 5 pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

36. Podľa , (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu. Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny,

b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.

37. Podľa až 3 , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

38. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

39. Podľa a (ďalej aj „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa a , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

40. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

41. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

42. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa (ktoré žalobca žiadal zrušiť) sú vecne správne.

43. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a následne i žalovaného, ktoré konštatovali u žalobcu porušenie zákazu ustanoveného v z dôvodu, že žalobca porušil dňa 27. 08. 2018 zákaz prijať vnútroštátnu dodávku práce na pracovisku „Z. J. W. T. B“, I. ul., F. W., ktorú mu na základe Zmluvy o spolupráci č. 22/2018 dodávala právnická osoba Maxi Gelato, s. r. o. prostredníctvom výkonu prác 15 fyzických osôb

- štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktoré právnická osoba Maxi Gelato, s. r. o. nelegálne zamestnávala.

44. Spornou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či skutkový stav veci zistený správnym orgánom prvého stupňa a vyplývajúci z administratívneho spisu možno subsumovať pod skutkovú podstatu správneho deliktu uvedenú v ust. Z ust. vyplýva, že právnická osoba nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce. Dodávkou práce na účely je v zmysle ust. tohto zákona vnútroštátna dodávka práce, ktorou je dočasné pridelenie fyzickej osoby na výkon práce podľa osobitného predpisu (ust. a ).

45. V prejednávanej veci prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty na základe Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 06. 06. 2019, ktoré bolo vyhotovené deň potom, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.: 128/19/prav., IPNR_KHIP/ zo dňa 07. 05. 2019. Týmto rozhodnutím bola zmluvnému partnerovi žalobcu - spoločnosti Maxi Gelato, s. r. o. uložená pokuta v sume 20.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že spoločnosť Maxi Gelato, s. r. o. porušila zákaz nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na

46. Predpokladom na uloženie sankcie za porušenie zákazu v zmysle je nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby právnickou osobou, ktorá dodáva alebo poskytuje prácu alebo službu práve prostredníctvom nelegálne zamestnanej fyzickej osoby. Právoplatné rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.: 128/19/prav., IPNR_KHIP/ROZ/2019/3219 zo dňa 07. 05. 2019 je preto podkladom pre možné uloženie sankcie v nadväznosti na , a preto neobstojí argumentácia žalobcu o zjavne účelovej snahe žalovaného za každú cenu dosiahnuť postih kontrolovaného subjektu (žalobcu) popri skoršom sankcionovaní jeho zmluvného partnera.

47. Na možné sankcionovanie správneho deliktu v zmysle . sa ďalej vyžaduje prijatie práce alebo služby žalobcom od právnickej osoby, ktorá preukázateľne nelegálne zamestnávala fyzické osoby. V tejto súvislosti sa súd nestotožnil so záverom žalobcu, že v danom prípade malo ísť o dodanie stavebných prác na základe Zmluvy o spolupráci uzavretej podľa , ktorej podstatou mala byť subdodávka stavebných prác. Posudzovaná Zmluva

o spolupráci č. 22/2018 bola správne správnym orgánom prvého stupňa a následne i žalovaným vyhodnotená tak, že z nej nevyplýva záväzok vykonať konkrétne dielo, či rozsah prác, keďže tento nie je v zmluve ani špecifikovaný. Záväzok spočíva vo vykonaní bližšie nešpecifikovaných stavebných prác osobne, prípadne prostredníctvom svojich zamestnancov. Zmluva obsahuje záväzok objednávateľa zaplatiť dohodnutú odmenu, konkrétne 7,50 eur za hodinu bez DPH za jedného pracovníka. Výška odmeny je preto viazaná nie na rozsah stavebných prác, ale na rozsah pracovnej doby pracovníka (zamestnanca), ktorého na vykonávanie stavebných prác zabezpečí dodávateľ. V neposlednom rade aj z čl. 3 Zmluvy o spolupráci možno vyvodiť skutočný charakter zmluvy, keďže obsahuje záväzok dodávateľa poskytnúť zoznam zamestnancov a dodávateľov a čestné prehlásenie o tom, že jeho zamestnanci nepracujú nelegálne. Aj z administratívneho spisu vyplýva, že v prípade činnosti kontrolovaných fyzických osôb nešlo o samostatné zhotovenie diela alebo časti diela, čoho dôkazom je skutočnosť, že dotknuté fyzické osoby a ani ich kmeňový zamestnávateľ (Maxi Gelato s.r.o.) nerozhodovali o priebehu vykonávanej činnosti. V tomto prípade zjavne išlo o dodanie prác spoločnosťou Maxi Gelato, s. r. o. prostredníctvom fyzických osôb, ktorých nelegálne zamestnávala.

48. Podľa , dodávka práce na účely tohto zákona je vnútroštátna dodávka práce, ktorou je dočasné pridelenie fyzickej osoby na výkon práce podľa osobitného predpisu, ktorým sú ustanovenia a 58a . Ustanovenie potom upravuje, že ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny, b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.

49. Súd sa v prejednávanej veci stotožnil s vecne správnym záverom žalovaného, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca (prostredníctvom svojho zamestnanca) ukladal kontrolovaným zamestnancom pracovné úlohy, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu a dával im na tento účel pokyny, vykonávané činnosti sa vykonávali v priestoroch žalobcu (zápisnice o podaní informácie zo dňa 27. 08. 2018 a 17. 09. 2018), jeho pracovnými prostriedkami (zápisnica o podaní informácie zo dňa 17. 09. 2018) a uvedené činnosti boli totožné s činnosťou, ktorú účastník konania má zapísanú v rámci predmetu podnikania. Z podaných vyjadrení je zrejmé, že zamestnancov spoločnosti Maxi Gelato s. r. o. riadil, organizoval im prácu, dával im záväzné pokyny a kontroloval ich výsledok práce zamestnanec žalobcu. Táto podmienka bola splnená bez ohľadu na to, či si uvedenou činnosťou zároveň plnil povinnosti vyplývajúce mu z pozície stavbyvedúceho v zmysle príslušných predpisov. To, že žalobca ukladal zamestnancom pracovné úlohy, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu a dával im na tento účel pokyny potvrdili zástupcovia oboch dotknutých spoločností, a preto na preukázanie uvedených skutočností nebolo nutné doplniť dokazovanie správnym orgánom. Súd na podporu správnosti argumentácie žalovaného v nadväznosti na poukazuje na to, že na rozdiel od spoločnosti Maxi Gelato s. r. o. má žalobca v predmete podnikania zapísanú stavebnú činnosť (viď verejne dostupný výpis z obchodného registra oboch právnických osôb na www.orsr.sk).

50. Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania má možnosť zamestnanca dočasne prideliť na výkon práce k inému zamestnávateľovi, ktorým môže byť tak právnická, ako aj fyzická osoba (tzv. užívateľský zamestnávateľ). Môže tak urobiť iba na základe písomnej dohody so zamestnancom. Nedodržanie písomnej formy však nemá za následok jej neplatnosť. Dočasné pridelenie sa môže realizovať dohodou o dočasnom pridelení uzavretou medzi zamestnávateľom a zamestnancom alebo pracovnou zmluvou uzavretou medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom (viď komentár ASPI k ). Ak žalobca zdôrazňuje, že medzi kontrolovanými právnickými osobami nedošlo k uzatvoreniu dohody o dočasnom pridelení (ktorej náležitosti upravuje ), súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle sa za dočasné pridelenie považuje už faktický výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre inú právnickú osobu, za splnenia tam uvedených kritérií. Uvedené kritéria (ako je už vyššie uvedené) pritom splnené boli. Ak

zmluvné strany uzatvoria zmluvu o dielo (alebo inominátnu zmluvu obdobného charakteru - ako na to poukazuje žalobca), pričom sú však naplnené znaky dočasného pridelenia, hovoríme o tzv. disimulácii právneho úkonu. Dôvodom predstieraného právneho úkonu je zvyčajne snaha zamestnávateľa vyhnúť sa zákonným povinnostiam predovšetkým ekonomického charakteru, ktoré vyplývajú z verejnoprávnych predpisov, resp. vyhnúť sa zodpovednostným následkom vyplývajúcim z ustanovení (porovnaj s rozsudkami Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. 03. 2015, sp. zn. zo dňa 31. 01. 2019).

51. Žalobca v snahe vyhnúť sa sankčnej zodpovednosti spolu s odvolaním predložil čestné vyhlásenie spoločnosti Maxi Gelato s.r.o. zo dňa 27. 04. 2018 podľa čl. 3 bodu 1 Zmluvy o spolupráci o tom, že pracovníci, prostredníctvom ktorých vykonáva práce pre žalobcu, nie sú zamestnaní nelegálne. Predložené čestné prehlásenie bolo vystavené dňa 27. 04. 2018, pričom pracovné zmluvy s kontrolovanými fyzickými osobami spoločnosť Maxi Gelato s.r.o. uzatvorila dňa 20. 08. 2018. K výkonu inšpekcie došlo dňa 27. 08. 2018. Z uvedeného vyplýva, že čestné prehlásenie pre jeho zjavnú neaktuálnosť a neurčitosť vo vzťahu k neskôr kontrolovaným fyzickým osobám nebolo spôsobilé zbaviť zodpovednosti žalobcu za zistené porušenie právnych predpisov. Podľa poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa odseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že čestné prehlásenie vo vzťahu k neurčitému okruhu fyzických osôb v žiadnom prípade nemôže nahradiť doklady a osobné údaje fyzických osôb, ktoré sú potrebné na to, aby žalobca mohol skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. Námietku žalobcu v tomto smere preto súd považoval za neopodstatnenú.

52. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu mal v prejednávanej veci za to, že závery správneho orgánu prvého stupňa prezentované v odôvodnení rozhodnutia č.: 129/19/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2019/3220 zo dňa 06. 08. 2019 a následne i rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu (žalovaného) sú vecne správne a majú podklad v zistenom skutkovom stave i príslušnej právnej úprave. Žalobca prijatím vnútroštátnej dodávky práce od svojho zmluvného partnera porušil zákaz prijať prácu podľa , za čo mu bola uložená pokuta v súlade s , ktorej výška bola riadne odôvodnená, pričom výška pokuty je vzhľadom na závažnosť porušenej povinnosti a počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb zistených pri kontrole primeraná.

53. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Námietky vo vzťahu k odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia sú nedôvodné, nakoľko žalovaný reagoval na všetky podstatné námietky žalobcu, a to v súlade so zákonom aj s odkazom na dostatočne odôvodnené prvostupňové rozhodnutie, ktoré ako zákonné potvrdil.

54. Správny súd sa preto stotožnil so záverom žalovaného, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v súlade so zákonom a ani námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým žalovaný dospel a dostatočne presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani správny súd a preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

55. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

56. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.