Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-389-2016.pdf
PDF · 81.58 KB
Case nature
Subarea
7Er/389/2016
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava proti povinnému: MP. C. Q.. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. R. XX, XXX XX N. H. P. o vymoženie 918,13 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej pod sp.zn. G. XXX/XXXX súdnym exekútorom JUDr. Jana Debnárová, Exekútorský úrad Lučenec, so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, takto
rozhodol:
I. Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou pod sp. zn. G. XXX/XXXX s a z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,87 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 29.11.2018 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného.
2. Súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že je nemajetný. Nevlastní nehnuteľný, hnuteľný majetok ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Súdny exekútor neúspešne preveril peňažné ústavy za účelom zistenia bankových účtov povinného. Šetrením na katastrálnom portáli bolo zistené, že povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a na dopravnom inšpektoráte, že nevlastní ani nie je držiteľom motorové vozidlo. Na základe lustrácie prostredníctvom Sociálnej poisťovne súdny exekútor zistil, že povinný nie je evidovaný ako zamestnanec zamestnávateľa, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, nepoberá nemocenské poistenie, dávky dôchodkového postenia, dávky v nezamestnanosti, dávky úrazového poistenia. Ďalej bolo zistené, že na povinného je vedených viacero exekučných konaní. Súdny exekútor má za to, že dostatočným spôsobom zisťoval majetok, pričom zároveň poukázal aj na skutočnosť, že vzhľadom na doterajší spôsob života povinného nie je reálny predpoklad očakávať nejakú zmenu majetkových pomerov. Súdny exekútor dal do pozornosti, že ak v exekúcii bude pokračovať, bude to znamenať navýšenie ďalších trov exekúcie z dôvodu vykonávania ďalších úkonov, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí oprávnený, nakoľko nie je žiadny predpoklad očakávať nejakú zmenu majetkových pomerov t.j. že povinný nebude mať ani toľko majetku, aby uhradil exekútorovi trovy exekúcie.
3. Súd výzvou zo dňa 28.02.2019 vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Oprávnený doručil súdu dňa 11.03.2019 svoj nesúhlas so zastavením exekúcie s poukazom na produktívny vek povinnej ako aj dĺžku trvania exekúcie.
4. Súd dňa 19.01.2021 opätovne vyzval súdneho exekútora na prešetrenie majetkových pomerov, nakoľko od prvého podnetu na zastavenie exekúcie uplynul značný čas a súd o zastavení exekúcie
nerozhodol. Súdny exekútor súdu dňa 01.02.2021 zaslal aktuálne majetkové pomery povinného, ktoré sa však od posledného podnetu súdneho exekútora nezmenili.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „EP“).
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, exekúciu súd môže zastaviť, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Súd má za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nemá finančné prostriedky na účte a nie je ani predpoklad, že by takýto majetok nadobudol, nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená. Pri zohľadnení nemajetnosti je potrebné brať do úvahy aktuálny sociálny a majetkový stav povinného a nie predpoklady, že v budúcnosti má možnosť nadobudnutia majetku, prípadne zlepšenia sociálnej situácie. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovania majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Preto súd exekúciu zastavil, nakoľko mal nepochybne preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie v danom prípade neupiera oprávnenému právo na uplatnenie svojho práva na súdnu ochranu, pretože zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa preukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Súd má za to, že pokračovanie v exekúcii za daného stavu by bolo neúčelné, neefektívne a nehospodárne.
10. Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22 a 23 Vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“).
11. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
12. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
13. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
14. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 70,80 Eur s DPH spočívajúce v minimálnej odmene za výkon exekučnej činnosti 33,19 Eur v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky, v zmysle ustanovenia § 22 ods.1 si uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 21,48 Eur, § 23 náhradu za stratu času 3,99 Eur a 20 % DPH v sume 11,71 Eur.
18. Z predloženého vyúčtovania trov exekúcie sp. zn. EX 258/2016 súd zistil, že súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil odmenu vo výške 33,19 Eur za úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou, pričom keďže ide o minimálnu výšku odmeny, nie je pre jej priznanie dôležité, koľko úkonov odmeňovaných paušálnou sumou súdny exekútor vykonal, pre priznanie odmeny v minimálnej výške postačí, aby vykonal jeden úkon podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Preto súd súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 Eur priznal.
19. Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 22 ods.1 vyhlášky uplatnil náhradu hotových výdavkov celkom vo výške 21,48 Eur z toho poštovné vo výške 4,20 Eur (doručenie upovedomenia povinnému 1,55 Eur, doručenie exekučného príkazu povinnému 1,55 Eur, doručenie predvolania 1,10 Eur), kancelárske potreby (papier, obálky, kopírovanie, toner, písacie potreby, lepidlo) 3,- Eur, náhrada za internet, telekomunikačné výdavky 2,- Eur, cestovné 9,78 Eur, lustrácie ODI 2x 0,20 Eur, lustrácie elektronicky banky 3x 0,70 Eur.
20. V zmysle § 23 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil náhradu za stratu času a to za: osobné doručenie - žiadosť o udelenie poverenia 1,33 Eur, predloženie exekučného spisu s vyúčtovaním 1,33 Eur, vrátenie poverenia 1,33 Eur.
21. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť vyúčtovaných trov exekúcie a preto súdnemu exekútorovi nepriznal vyúčtované hotové výdavky predstavujúce náhradu výdavkov za kancelárske náklady vo výške 3,- Eur, nakoľko tieto musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Ak by súd túto položku trov len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za telekomunikačné poplatky - telefón, internet vo výške 2,- Eur, nakoľko ich súdny exekútor nijakým spôsobom nepreukázal. Okresný súd nepopiera, že tieto výdavky pri exekučnej činnosti mohli súdnemu exekútorovi vzniknúť, avšak tieto výdavky je potrebné vždy preukázať napr. faktúrami, pokladničnými blokmi a podobne, čo však súdny exekútor neurobil. Telekomunikačné poplatky - telefón, internet vo výške 2,- Eur súdny exekútor vyjadril v rámci uplatnenej náhrady hotových výdavkov len úhrnnou sumou bez predloženia hodnoverného dokladu o tom ako takúto sumu vypočítal, a preto mu ju súd nepriznal. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi cestovné vo výške 9,78 Eur. Z exekučného spisu mal súd za preukázané, že súdny exekútor uskutočnil dňa 18.01.2017 pracovnú cestu do miesta trvalého bydliska povinného, pričom účel cesty v cestovnom príkaze neuviedol. Nakoľko však súdny exekútor nepredložil súdu dôkazný prostriedok - technický preukaz (nenachádza sa ani v exekučnom spise) ktorý je nevyhnutný k tomu aby súd mohol posúdiť dôvodnosť vyúčtovanej náhrady a preto mu náhradu mu vo výške 9,78 Eur nepriznal. Vo zvyšnej časti súd priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky nakoľko ich mal preukázané z exekučného spisu. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 6,70 Eur.
22. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za stratu času vo výške 3,99 Eur (3x1,33Eur) za doručenie písomností súdu osobne, pretože nejde o úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky, jedná sa o jednoduché administratívne úkony, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
23. Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie a rozhodol, že súdnemu exekútorovi patrí celková náhrada trov exekúcie vo výške 47,87 Eur pozostávajúcu z minimálnej odmeny 33,19 Eur + náhrada hotových výdavkov 6,70 Eur a 20% DPH 7,98 Eur.
24. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
25. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Proti výroku II. tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle § 8 písm. a) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 19. januára 2021 do 28. februára 2021, neplynú.