Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: Bc. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XX, W.: XXX XX proti jej manželovi: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XX, W.: XXX XX , o návrhu na rozvod manželstva a úprave výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. V. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava a medzi časom už plnoletému W. K., nar. XX.XX.XXXX,takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky Bc. T. K., rod. M., nar. XX.XX.XXXX a jej manžela W. K., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev V. úradu K. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX rozvádza.

II. V.. V. K., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Y. je povinný platiť výživné na mal. V. v sume 125 eur mesačne splatnej k rukám matky vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Na žiadosť rodičov súd styk otca s mal. V. neupravuje.

IV. Súd zastavuje konanie o úprave práv a povinností rodičov k W. K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. V. a mal. W. s tým, aby bola deti zverené do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné .

2. Pred prvým pojednávaním syn W. splnoletnel, preto matka zobrala návrh späť v časti úpravy výkonu práv a povinností rodičov k W. na čas po rozvode, voči nemu žiadala konanie zastaviť.

3. Podľa (ďalej len „“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

4. Podľa , súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

5. Podľa , súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

6. Navrhovateľka zobrala svoj návrh účinne späť v rozsahu uvedenom v ods. 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia a súd tak na základe uvedeného konanie v tejto časti zmysle zastavil.

7. Navrhovateľka na podanom návrhu trvala. V rámci informatívneho výsluchu manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom, so zverením detí manželke, žiadal styk s deťmi neupravovať a výšku výživného ponechal na úvahe súdu. Manžel navrhovateľky sa na pojednávanie konané dňa 17.02.2021 nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, predvolanie mal vykázané riadne a včas. Manžel navrhovateľky na informatívnom výsluchu dňa 17.12.2020 na súde súhlasil, aby súd vo veci pojednával a rozhodol aj bez jeho prítomnosti, pokiaľ sa na pojednávanie nedostaví.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a jej manžela v rámci informatívneho výsluchu, sobášnym listom, rodnými listami detí, potvrdením o príjme navrhovateľky, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

9. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U navrhovateľky ide o druhé manželstvo, pričom v prvom manželstve podávala ona návrh na rozvod. Jej prvé manželstvo bolo bezdetné. U manžela navrhovateľky ide o prvé manželstvo. Obaja manželia sú slovenskej štátnej príslušnosti. Z ich manželstva sa narodili dve deti a ku dňu rozhodnutia vo veci je maloletým len V.. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese: V. 3, A.. Ani jeden z manželov nemá inú vyživovaciu povinnosť .

10. Navrhovateľka s W. K. uzatvárali manželstvo po ročnej známosti. Podľa navrhovateľky bolo ich manželstvo zo začiatku harmonické, časom sa vyskytli prvé problémy, ktoré ešte zvládli. Časom sa si situácia a celkové správanie manžela navrhovateľky zmenilo pod vplyvom ich finančných problémov. Manžel nemal ako živnostník žiadnu prácu, od rodiny sa odsťahoval do D. V., ničím na deti neprispieval. Isté obdobie pracoval v N. a aktuálne navrhovateľke nevie, kde sa jej manžel zdržiava. Účastníci konania spolu nežijú, nehospodária a intímne nežijú už dlhší čas, manžel sa z domu odsťahoval v marci 2020. Navrhovateľka k manželovi v súčasnosti nič necíti, stratil u neho dôveru , keďže nevie finančne zabezpečiť rodinu a nemôže sa na neho spoľahnúť. Manželstvo považuje už len za formálny zväzok dvoch ľudí.

11. Navrhovateľka má ako M.a netto mesačný príjem XXX eur, poberá rodinné prídavky na dve deti. Vzhľadom na terajšiu pandemickú situáciu a fakt, že deti majú online vyučovanie, tak sa s deťmi presťahovala do domu, ktorý má doposiaľ s manželom v BSM v obci V.. Situáciu riešila dočasným presťahovaním z dôvodu, aby si znížila výdavky na bývanie.

12. Manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom. Podľa jeho vyjadrenia pracuje od októbra XXXX v N. ako živnostník na pozícii stavebného robotníka na dobu určitú ( do XX.XX.XXXX), pritom si platí stravu mesačne XXX eur, zamestnávateľ mu platí ubytovňu. ZA prepravu do práce platí týždenne XX eur, výdavky na cestovné na B. má za jednu cestu XXX eur. W. vyjadrenia manžela je vyučený stolár. V. pri informatívnom výsluchu uviedol, že v októbri a novembri XXXX zarobil v N. mesačne brutto XXXX eur a v decembri cca XXX eur, avšak svoje tvrdenia o príjme do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal. N. žiadne zdravotné problémy, s ktorými by mal zvýšené výdavky. K svojim pasívam uviedol, že má s manželkou spoločný úver a on si sám zobral „pár úverov“.

13. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že mal. V. aj plnoletý W. majú dobrý vzťah k obom rodičom, rodičia sa vedia dohodnúť na rôznej úprave styku. Súd mal zároveň preukázané, že po odchode manžela navrhovateľky zo spoločnej domácnosti jej na deti žiadne výživné nedával. V.. V. chodí v súčasnosti do 1. ročníka strednej školy . V. deklarovala základné výdavky na syna za stravu v škole XX eur, cestovné XX eur do školy, školské poplatky v škole XXX eur, výdavok na oblečenie XXX eur mesačne, ďalšie výdavky sú na bežnú stravu doma, obuv. Podľa jej tvrdenia má mesačné výdavky s bývaním XXX eur. V závere matka uviedla, že žiada určiť otcovi výživné na syna minimálne vo výške XXX eur , aby mohla uhradiť základné potreby dieťaťa.

14. Kolízna opatrovníčka navrhla v prípade rozvode zveriť mal. V. do starostlivosti matky, styk otcovi so synom neupravovať a určiť otcovi výživné vo výške 150 eur mesačne z dôvodu, že otec je zdravý, šikovný a nič mu nebráni pracovať.

15. Podľa Čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (, ďalej len „C.m.p.“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.

16. Podľa súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

17. Podľa , veta druhá pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

18. Podľa v znení neskorších predpisov, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

21. Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

22. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

23. Podľa o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené. Počas posledného roku v manželstve vznikali nezhody majúce prvotný pôvod v tom, že manžel navrhovateľky nemal zamestnanie, zobral si viacero pôžičiek, dostal sa do finančných problémov, čím ohrozoval aj vlastnú rodinu, navrhovateľka stratila v neho dôveru a nemieni v takomto nefunkčnom vzťahu bez zodpovednosti druhého manžela zotrvať. Citového odcudzenia sa medzi nimi prehlbovalo, nakoniec sa v marci 2020 manžel navrhovateľky aj odsťahoval z ich spoločnej domácnosti. V súčasnosti k sebe už nič necítia, nežijú v jednej domácnosti. Súd ako ďalší dôvod vyhodnotil to, že účastníci nie sú ochotní jeden druhého akceptovať, sú si úplne citovo odcudzení a v súčasnosti už ani nie sú schopní medzi sebou riadne komunikovať ohľadom manželstva, navrhovateľka ani len nemá vedomosť o terajšom pobyte manžela. Ich manželstvo je tak vážne rozvrátené, že ho nemožno obnoviť. Ani jeden z manželov sa nepokúsil o obnovenie manželského spolužitia, zachovanie manželstva. Účastníci sa postupne jeden druhému navzájom citovo odcudzili. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a postoj účastníkov k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Súd má za to, že rozvod manželstva nebude na ujmu maloletému V. ktorý má s otcom pekný vzťah, sú spolu v kontakte. W. rozvod manželstva pre mal. V. nebude žiadnou zásadnou zmenou a zásahom do jeho života.

30. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí súd dieťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode súd vychádzal z základnej premisy, že každý z rodičov je oprávnený rovnakou mierou sa podieľať na výchove a výžive dieťaťa. Obaja rodičia sa zhodli na zverení dieťaťa matke, preto súd ich návrhu aj vyhovel a určil oprávnenie obom rodičom dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

31. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby dieťaťa, rozdielne navrhovanú výšku výživného rodičmi a tak tiež skutočnosť, že dieťa sa má podieľať na životnej rovni svojich rodičov. Súd skúmal potreby dieťaťa, ktoré je zdravé, Mal. V.š je zdravé dospievajúce dieťa , navštevuje 1. ročník strednej školy v A.. V škole sa stravuje, do školy dochádza. Matka poberá mesačne rodinné prídavky na dve deti ( aktuálne cca 2 x 25 eur) a má netto mesačný príjem cca XXX eur. Na druhej strane sa súd podrobne zaoberal i reálnym príjmom otca dieťaťa, ktorý i napriek prísľubu svoj príjem z živnostenskej činnosti reálne nedoložil. Na začiatku súd uvádza, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov, pritom do životnej úrovne treba zahrnúť nie len preukázaný príjem, ale i majetky, dovolenky, vozidlá atď. Otec má stredné odborné vzdelanie. B. vychádzal z toho, že otec je vyučený stolár a naposledy mal pracovať ako murár v N.. Súd dodáva, že nemôže prihliadať na úvery a pôžičky otca, lebo dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Na základe týchto skutočností súd vychádzal z priemernej mzdy pracovníka v odbore stolár a nevyučený murár, ktorý je aktuálne na území SR v priemere max do XXXX eur. Z toho si súd ustálil, že otec musí mať čistý mesačný príjem v priemere XXXX eur a táto suma bola pre súd smerodajná „ potencionálna“, t.j. nie suma z jeho pracovného pomeru. Pri určovaní výšky výživného otcovi súd vychádza z zaužívanej súdnej praxe, že výživné na jedno dieťa (vzhľadom na vek detí) tvorí 25 % sumy z čistého príjmu povinného rodiča deleno počet detí výživou odkázaných na povinného rodiča. 25 % z príjmu otca (XXXX eur) predstavuje XXX. H. suma XXX eur predstavuje výživné na jedno dve doposiaľ študujúce deti. Jeho synovia sú v relatívne podobnom veku s relatívne obdobnými potrebami, preto aj súd sumu XXX eur rozdelil úmerne medzi oboch a tak dospel aj k určeniu výšky výživného na mal. V. v sume XXX eur mesačne. Súd pritom skúmal reálne potreby a objektívne výdavky dieťaťa, potrebu

podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov , na fakt, že dieťa je odkázané výživou i na otca. Takto určené výživné súd považuje za primerané možnostiam a schopnostiam povinného rodiča 32. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle

Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany manžela navrhovateľky v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )