Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/100/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: Košický samosprávny kraj, so sídlom 042 66 Košice, Námestie Maratónu mieru 1, proti žalovanému: Inšpektorát práce Košice, so sídlom Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - protokolu zo dňa 11. 10. 2019 č. IKO-41-24-2.3/P-E 22, 24, 25-19 v znení Dodatku č. 1/2019 zo dňa 22. 10. 2019, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e opatrenie žalovaného Inšpektorátu práce Košice zo dňa 11. 10. 2019 č. IKO-41-24-2.3/ P-E 22, 24, 25-19 v znení Dodatku č. 1/2019 zo dňa 22. 10. 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým opatrením - protokolom žalovaného zo dňa 11. 10. 2019 č. IKO-41-24-2.3/P- E 22, 24,25-19 bola žalobcovi uložená povinnosť odstrániť zistené nedostatky, uvedené v časti Pracovnoprávne vzťahy v bode B1 protokolu v lehote do 30 dní odo dňa prerokovania tohto protokolu, pričom nedostatok spočíval v porušení v znení neskorších predpisov (ďalej iba ) v nadväznosti na článok 19 (časť III - Pracovnoprávne vzťahy) Kolektívnej zmluvy zamestnancov Košického samosprávneho kraja (ďalej iba KSK) na rok 2017, uzatvorenej dňa 22. 12. 2016 medzi KSK so sídlom v Košiciach a Základnou organizáciou Slovenského odborového zväzu verejnej správy (ďalej iba ZO SLOVES) Úradu košického samosprávneho kraja so sídlom v Košiciach v znení dotknutých dodatkov č. 1 zo dňa 04. 07. 2017 a č. 2 zo dňa 24. 11. 2017 ku kolektívnej zmluve, ktorého sa žalobca dopustil tak, že ako zamestnávateľ neposkytol zamestnancom K.. E. Y., K.. L. M., K.. U. M. a K.. C. Q. motivačné ohodnotenie za splnenie stanovených úloh dvakrát ročne, pričom zamestnancom K.. E. Y., K.. L. M., K.. U. M. poskytol motivačné ohodnotenie iba jedenkrát v roku 2018 a zamestnancovi K.. C. Q. neposkytol motivačné ohodnotenie za splnenie stanovených úloh ani raz v roku 2018. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť dodržiavať a v znení neskorších predpisov tak, aby sa nedostatky uvedené v časti Pracovnoprávne vzťahy v bodoch B1 a B2 v budúcnosti neopakovali. Z bodu B2 citovanej časti protokolu vyplýva, že žalobca ako zamestnávateľ neodpovedal zamestnancom K.. L. M., K.. U. M., K.. C. Q. na ich sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania bez zbytočného odkladu, čím došlo v porušeniu .

2. Citovaný protokol bol vydaný na základe inšpekcie práce vykonanej v dňoch 06. 08., 27. 08. a 11. 10. 09. 2019 v kontrolovanom subjekte a v dňoch 19. 09. a 02. 10. 2019 na Inšpektoráte práce v Košiciach, zameranej na dozor nad dodržiavaním právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci v zmysle , pracovnoprávnych predpisov a mzdových podmienok v zmysle , pri výkone ktorej bolo zistené, že predmetom činnosti kontrolovaného subjektu je všeobecná verejná správa, že tento realizuje predmet svojej činnosti prostredníctvom svojich zamestnancov v celkovom počte 231, z toho 160 žien, pôsobí v ňom ZO SLOVES, Úradu KSK so sídlom v Košiciach a má vypracovanú Kolektívnu zmluvu zamestnancov KSK na rok 2019, uzatvorenú dňa 28. 12. 2018, účinná od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2019. Kontrolovaným obdobím bol mesiac január 2018 až september 2019. Predmetný protokol bol s kontrolovaným subjektom - žalobcom prerokovaný dňa 11. 10. 2019, pričom žalobca k protokolu uviedol, že sa k nemu vyjadrí v lehote 7 dní.

3. Na základe písomného stanoviska žalobcu, ktoré korešpondovalo s obsahom jeho písomného vyjadrenia zo dňa 16. 09. 2019 a z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o porušenie v nadväznosti na čl. 19 Kolektívnej zmluvy zo dňa 22. 12. 2016, v uvedenej súvislosti neexistovali konkrétne, presné a objektívne merateľné kritériá plnenia stanovených pracovných úloh, vzhľadom na ktorú skutočnosť považuje uloženú povinnosť poskytnúť zamestnancom motivačné ohodnotenie za splnenie stanovených úloh dvakrát ročne za nevykonateľnú a že k porušeniu povinnosti zamestnávateľa by došlo v prípade, ak by zamestnávateľ disponoval platnou a účinnou vnútroorganizačnou normou, ktorá by presne stanovila podmienky poskytovania odmeny, resp. motivačného ohodnotenia zamestnancovi a zamestnávateľ by takúto odmenu neposkytol, vypracoval žalovaný dňa 02. 10. 2019 Dodatok č. 1/2019 k protokolu zo dňa 11. 10. 2019, z obsahu ktorého vyplýva, že tieto námietky žalobcu považoval za irelevantné a neopodstatnené a preto zotrval na svojej argumentácii a stanovisku, obsiahnutom v pôvodnom protokole. Konštatoval, že pri výkone inšpekcie práce nebolo preukázané, aby vyplatenie sporného motivačného ohodnotenia malo byť podmienené práve existenciou platnej a účinnej vnútroorganizačnej normy, ktorá by upravovala presne určené a objektívne merateľné kritériá, ktorými by bol zamestnávateľ povinný sa riadiť pri určovaní odmien zamestnancom, resp. ktorá by presne stanovila podmienky poskytnutia odmien zamestnancom. Zamestnávateľ mal podľa názoru žalovaného povinnosť poskytnúť motivačné ohodnotenie svojim zamestnancov dvakrát ročne a to už za samotné splnenie stanovených úloh, bez ohľadu na fakt, že v danom období nedisponoval platnou a účinnou vnútroorganizačnou normou stanovujúcou podmienky poskytovania odmien zamestnancom. Kontrolovaný subjekt v priebehu inšpekcie práce neposkytol Inšpektorátu práce žiadnu informáciu ani dôkaz o tom, aby niektorý z dotknutých zamestnancov v roku 2018 nesplnil stanovené úlohy. Inšpektor práce vo svojom stanovisku, obsiahnutom v citovanom Dodatku č. 1 k protokolu, k námietke žalobcu, že odmena zamestnanca, resp. motivačné ohodnotenie je nenárokovateľnou zložkou mzdy, že predseda KSK rozhodol o pridelení motivačného ohodnotenia, resp. odmeny v súlade so a v zmysle kompetencií, ktoré mu prináležia podľa uviedol, že nenárokovateľná zložka mzdy je v danom prípade negovaná ustanovením čl. 19 kolektívnej zmluvy pre rok 2017 v znení neskorších dodatkov, s čím súvisí aj skutočnosť, že rozhodnutie predsedu KSK o pridelení motivačného ohodnotenia nemalo podliehať len jeho samotnému rozhodnutiu, keďže záväzok plynúci z príslušného ustanovenia kolektívnej zmluvy pre rok 2017 v znení jej neskorších dodatkov bol závislý od formulácie príslušného článku kolektívnej zmluvy pre rok 2017 v znení jej neskorších dodatkov, ktorý bol v protokole rozporovaný. K tvrdeniu žalobcu, že zo strany odborového orgánu pôsobiaceho u zamestnávateľa, ktorému prináleží zákonná možnosť kontrolovať plnenia záväzkov zamestnávateľa plynúcich z kolektívnych zmlúv nebolo zistené žiadne porušenie záväzkov zamestnávateľa pri plnení kolektívnej zmluvy pre rok 2017 inšpektor práce uviedol, že zistenia odborového orgánu nie sú pre inšpektorát práce záväzné, odborový orgán nepredstavuje štátny orgán dozoru a neexistencia námietok z jeho strany nepredstavuje relevantnú skutočnosť, ktorá by v danom prípade mohla viesť k zrušeniu, resp. k zmene znenia nedostatkov v jednotlivých bodoch protokolu.

4. Žalobou zo dňa 11. 11. 2019, elektronicky podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 03. 12. 2019, sa žalobca domáhal zrušenia citovaného opatrenia orgánu verejnej správy, protokolu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 11. 10. 2019 v znení jeho Dodatku č. 1/2019 zo dňa 22. 10. 2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci majúc za to, že opatrenia žalovaného, uložené žalobcovi v citovanom protokole a jeho dodatku, sú vo vzťahu k žalobcovi právne vynútiteľné a ich prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie v zmysle o inšpekcii práce (ďalej iba zákon o inšpekcii práce) za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a to až do výšky 100 000 eur. Poukázal na to, že žalovaný na strane 6 protokolu o výsledku inšpekcie práce konštatoval rozpor s v nadväznosti na čl. 19 Kolektívnej

zmluvy zamestnancov KSK na rok 2017 zo dňa 22. 12. 2016 uzavretej medzi Košickým samosprávnym krajom a ZO SLOVES Úradu KSK so sídlom v Košiciach v znení dodatkov s tým, že zamestnávateľ nedodržal záväzok plynúci z čl. 19 tejto kolektívnej zmluvy na rok 2017 v znení jej dodatkov č. 1 a 2, ktoré taxatívne stanovuje, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motivačné ohodnotenie za splnenie stanovených úloh dvakrát ročne. Uviedol, že v námietkach k protokolu argumentoval tým, že toto ustanovenie je nevykonateľné z dôvodu neexistencie konkrétnych, presných a objektívne merateľných kritérií plnenia stanovených pracovných úloh a že dotknuté ustanovenie kolektívnej zmluvy pre rok 2017 je potrebné vykladať extenzívne, nie reštriktívne ako to urobil kontrolný orgán, ktorý vyvodil porušenie povinnosti zamestnávateľa iba v kontexte začiatku definície čl. 19 kolektívnej zmluvy „zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motivačné ohodnotenie za splnenie stanovených úloh dvakrát ročne.“ Zastáva názor, že k porušeniu povinnosti zamestnávateľa by došlo v prípade, ak by zamestnávateľ disponoval platnou a účinnou vnútroorganizačnou normou, ktorá by presne stanovila podmienky poskytnutia odmeny, resp. motivačného ohodnotenia zamestnancovi a zamestnávateľ by takúto odmenu neposkytol. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ nedisponuje vnútroorganizačným predpisom upravujúcim podmienky poskytnutia odmien zamestnancom, nemohol sa dopustiť porušenia povinnosti vyplývajúcich mu z . Žalobca ďalej uviedol, že v Dodatku č. 1 k protokolu žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žalovanému žiadne dôkazy, ktoré by viedli k zmene obsahu protokolu o výsledku inšpekcie práce. Ak teda žalovaný právne posúdil, že došlo k porušeniu povinností, vyplývajúcich žalobcovi z kolektívnej zmluvy, tak v protokole o výsledku inšpekcie práce absentuje konštatovanie, na základe ktorých skutočností, resp. listinných dôkazov žalovaný vyhodnotil, že dotknutí zamestnanci žalobcu splnili stanovené pracovné úlohy. Opakovane zdôraznil, že nedisponuje platnou a účinnou vnútroorganizačnou normou, ktorá by stanovovala podmienky poskytnutia odmeny zamestnancom. Podľa reštriktívneho výkladu žalovaného, by každý zamestnanec bez ohľadu na počet vykonaných stanovených pracovných úloh, ich náročnosť, množstvo vynaloženého pracovného času na ich splnenie má nárok na motivačné ohodnotenie dvakrát ročne, čo by znamenalo, že splnenie dvoch stanovených pracovných úloh zamestnancom žalobcu v priebehu jedného roka bez skúmania kvality množstva, náročnosti a ďalších ukazovateľov by malo za následok vznik povinnosti zaplatiť zamestnancovi mzdu za plnenie pracovných úloh a tiež povinnosť zaplatiť mu aj motivačné ohodnotenie za splnenie týchto pracovných úloh. Žalobca konštatoval, že odmena zamestnanca, resp. motivačné ohodnotenie je nenárokovateľnou zložkou mzdy. S poukazom na ustanovenie uviedol, že zo strany odborového orgánu pôsobiaceho u žalobcu, ktorému prináleží zákonná možnosť kontrolovať plnenie záväzkov zamestnávateľa plynúcich z kolektívnej zmluvy, nebolo zistené žiadne porušenie záväzkov zamestnávateľa pri plnení kolektívnej zmluvy pre rok 2017 v znení neskorších dodatkov.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 08. 01. 2020 žalovaný uviedol, že pri výkone inšpekcie práce nebolo preukázané, aby vyplatenie sporného motivačného ohodnotenia malo byť podmienené práve existenciou platnej a účinnej vnútroorganizačnej normy, ktorá by upravovala presne určené objektívne merateľné kritéria, ktorými by bol zamestnávateľ povinný sa riadiť pri určovaní odmien zamestnancom, resp. ktorá by presne stanovila podmienky poskytnutia odmien zamestnancom. Zamestnávateľ mal podľa jeho názoru teda povinnosť poskytnúť motivačné ohodnotenie svojím zamestnancom dvakrát ročne a to už za samotné splnenie stanovených úloh bez ohľadu na to, že v danom období nedisponoval platnou a účinnou vnútroorganizačnou normou stanovujúcou podmienky poskytovania odmien zamestnancom. Kontrolovaný subjekt v priebehu inšpekcie práce neposkytol Inšpektorátu práce Košice žiadnu informáciou ani dôkaz o tom, aby niektorý z dotknutých zamestnancov v roku 2018 nesplnil stanovené úlohy. Poukázal aj na to, že zistenia odborového orgánu nie sú pre Inšpektorát práce Košice záväzné, pretože odborový orgán nepredstavuje štátny orgán dozoru a neexistencia námietok nepredstavuje relevantnú skutočnosť, ktorá by v danom prípade mohla viesť k zrušeniu, resp. k zmene znenia nedostatkov uvedených v jednotlivých bodoch protokolu. Kontrolovaný subjekt nepredložil Inšpektorátu práce Košice žiadne dôkazy, ktoré by viedli k zmene obsahu protokolu, preto ako správny orgán trvá na všetkých zistených skutočnostiach a nedostatkoch tak, ako sú uvedené v protokole v znení jeho dodatku. Má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a bol aj správne právne posúdený.

6. V replike zo dňa 30. 01. 2020 žalobca zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe majúc za to, že pre priznanie akéhokoľvek peňažného nároku je vždy významné, či požadované plnenie predstavuje mzdový nárok na mzdu, ktorý je zamestnávateľ poskytnúť podľa , tzn. nárokovateľná časť mzdy, alebo či ide o takú zložku mzdy, na ktorú vzniká nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní, t. j. nenárokovateľná zložka mzdy. Kolektívna zmluva platná pre rok 2018 stanovila v čl. 19, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motivačné

ohodnotenia za splnenie stanovených úloh dvakrát ročne. Na základe tohto ustanovenia, ktoré žalobca považuje za neurčité a nevykonateľné, žalovaný určil v Protokole o výsledku inšpekcie v znení Dodatku č. 1, že žalobca mal povinnosť túto nenárokovateľnú zložku mzdy zaplatiť. K porušeniu povinnosti žalobcu vyplývajúcej mu z Kolektívnej zmluvy by došlo v prípade, ak by žalobca disponoval platnou a účinnou internou normou, ktorá by určila kritéria pre priznanie odmeny zamestnancov žalobcu a v prípade, ak by žalobca nepriznal túto odmenu zamestnancom, ktorí by splnili všetky kritéria pre jej priznanie, až vtedy by porušil svoje povinnosti v zmysle . Preto zotrval na svojom stanovisku obsiahnutom v podanej žalobe.

7. Správny súd v konaní podľa a nasl. , po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadrenia, repliky, ako aj s úplným obsahom administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné priznať úspech.

8. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v dňoch 06. 08., 27. 08. a 11. 10. 09. 2019 v kontrolovanom subjekte (u žalobcu) a v dňoch 19. 09. a 02. 10. 2019 na Inšpektoráte práce v Košiciach, bola vykonaná inšpekcia práce, zameraná okrem iného aj na dozor nad držiavaním pracovnoprávnych predpisov a mzdových podmienok v zmysle v znení neskorších predpisov. Pri jej výkone bolo zistené, že prevažujúcim predmetom činnosti žalobcu je všeobecná verejná správa, tento realizuje predmet svojej činnosti prostredníctvom svojich zamestnancov v celkovom počte 231, z toho 160 žien, v kontrolovanom subjekte pôsobí ZO SLOVES Úradu KSK so sídlom v Košiciach a tento má vypracovanú Kolektívnu zmluvu zamestnancov KSK na rok 2017 zo dňa 22. 12. 2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 04. 07. 2017, dodatku č. 2 zo dňa 24. 11. 2017, dodatku č. 3 zo dňa 31. 05. 2018 a dodatku č. 4 zo dňa 03. 12. 2018 ku kolektívnej zmluve zamestnancov KSK za rok 2017, Kolektívnu zmluvu zamestnancov KSK na rok 2019, uzatvorenú dňa 28. 12. 2018, účinnú od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2019. Kontrolovaným obdobím bolo obdobie január 2018 až september 2019.

9. Pri predmetnej inšpekcii práce vychádzal žalovaný z osobných spisov zamestnancov Y.. V. S., referentky pre stravovanie na odbore školstva, K.. Y. Ž., referentky evidencie majetku, K.. E. Y., vedúcej referátu kontroly verejných prostriedkov a účtovníctva, K.. L. M., referentky rozpočtu, K.. U. M., kontrolóra a K.. C. Q., kontrolóra. Vychádzal aj z registračných listov fyzických osôb - prihlášok do Sociálnej poisťovne, mzdových listov kontrolovaných zamestnancov, úhrady miezd vybraným zamestnancom KSK za rok 2018 z informačného systému SAP (platobný portál Štátnej pokladnice), návrhov motivačných ohodnotení kontrolovaných zamestnancov za prvý a druhý pol rok 2018, vypracovaných hlavným kontrolórom KSK, Kolektívnej zmluvy zamestnancov KSK na rok 2019 zo dňa 28. 12. 2018 s prílohami, Kolektívnej zmluvy zamestnancov KSK na rok 2017 zo dňa 22. 12. 2016 s prílohami, dodatkov č. 1, 2, 3 a 4 ku kolektívnej zmluve zamestnancov KSK za rok 2017, uznesenia č. 17/2018 zo štvrtého zasadnutia zastupiteľstva KSK zo dňa 07. 03. 2018, uznesenia č. 89/2018 zo šiesteho zasadnutia zastupiteľstva KSK zo dňa 25. 06.2018, uznesenia č. 167/2019 z desiateho zasadnutia zastupiteľstva KSK konaného dňa 25. 02. 2019, správy o kontrole č. 36/2018 - 2/Tk/N výročnej správy Košického samosprávneho kraja za rok 2018 a ďalších tak, ako sú špecifikované na strane 3 až 4 citovaného protokolu, pričom všetky uvedené listiny tvoria obsah administratívneho spisu. V danom prípade zamestnávateľ poskytol zamestnankyniam Y.. V. S. a K.. Y. Ž. motivačné ohodnotenie dvakrát v roku 2018, zamestnancom K.. E. Y. a K.. L. M. a K.. U. M. motivačné ohodnotenie len jedenkrát v roku 2018, zamestnancovi K.. C. Q. nebolo poskytnuté motivačné ohodnotenie ani raz v roku 2018.

10. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že predmetná inšpekcia práce bola vykonaná na základe podnetu zamestnancov K.. C. Q., K.. U. M., K.. L. M. z dôvodu nedodržiavania zákonnosti orgánom verejnej správy a porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, pričom tento podnet bol adresovaný pôvodne Okresnej prokuratúre v Košiciach, ktorá ich následne v zmysle o prokuratúre s poukazom na zákona o inšpekcii práce postúpila žalovanému na ďalšie konanie.

11. Súčasťou administratívneho spisu je aj vyjadrenie KSK k žiadostiam o písomné stanovisko ZO SLOVES, Úradu KSK zo dňa 28. 02. 2019 v už vyššie uvedených súvislostiach, t. j. týkajúce sa prerokovania podnetov zamestnancov Útvaru hlavného kontrolóra KSK v súvislosti s vyplácaním motivačného ohodnotenia, z obsahu ktorého vyplýva, že KSK nemá vyplatenie motivačného ohodnotenia viazané na konkrétne, presne určené, objektívne merateľné kritéria a preto sa jedná o

nenárokovateľné odmeny, ktoré majú dobrovoľnú povahu. Je teda vo výlučnej kompetencii predsedu KSK rozhodnúť, či zamestnancovi bude poskytnuté motivačné ohodnotenie a v akej výške alebo nie, bez ohľadu na jeho zaradenie v rámci organizačnej štruktúry samosprávneho kraja. Zdôraznil, že subjektívne rozhodnutie vedúceho zamestnanca o určení výšky motivačného ohodnotenia, t. j. nenárokovateľnej časti mzdy jeho podriadeného zamestnanca, nezakladá povinnosť zamestnávateľa takýto návrh zamestnanca si osvojiť. Rozhodovanie o týchto skutočnostiach je v zmysle o samospráve vyšších územných celkov (ďalej iba VÚC) v znení neskorších predpisov vo výlučnej právomoci predsedu KSK.

12. Vo vyjadrení k výkonu kontroly vo veci neudelenia motivačného ohodnotenia zamestnancom KSK zo dňa 16. 09. 2019 žalobca uviedol svoje stanovisko, ktorého obsah korešponduje s obsahom podanej žaloby a repliky. Ustanovenie druhej vety čl. 19 Kolektívnej zmluvy zamestnancov KSK na rok 2017, uzavretej dňa 22. 12. 2016 medzi KSK Košice a ZO SLOVES Úradu KSK v Košiciach, účinnej od 01. 01. 2017, v znení dodatkov č. 1 zo dňa 04. 07. 2017, č. 2 zo dňa 24. 11. 2017, č. 3 zo dňa 31. 05. 2018 a č. 4 zo dňa 03. 12. 2018, v zmysle ktorého zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motivačné ohodnotenie za splnenie stanovených úloh dvakrát ročne považuje za nevykonateľné z dôvodu neexistencie konkrétnych, presných a objektívne merateľných kritérií plnenia stanovených pracovných úloh a KSK nedisponuje žiadnou platnou a účinnou vnútroorganizačnou normou, ktorá by upravovala presne určené a objektívne merateľné kritéria, ktorými je povinný sa riadiť pri určovaní odmien zamestnancov. Poukázal na to, že porušenie jeho záväzkov, vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy, nebolo zistené ani zo strany odborového orgánu, ktorý u neho pôsobí v rámci výkonu svojich kompetencií v zmysle . Poukázal na to, že predseda KSK rozhodol o pridelení motivačného ohodnotenia v zmysle jeho kompetencií, vyplývajúcich mu zo o samospráve VÚC, pričom vzhľadom na schválený rozpočet bola určená maximálna výška motivačného ohodnotenia, ktorá v I. polroku roku 2018 nebola vyplatená, resp. bola krátená 125 zamestnancom a v II. polroku 2018 nebola vyplatená, resp. bola krátená 69 zamestnancom.

13. Podľa , o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

14. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zákona na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

15. Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

16. Podľa § 14 ods. 1 prvá veta cit. zákona protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.

17. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť

kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,

b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

18. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia inšpektor práce

a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,

b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

19. Podľa odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

20. Podľa § 118 ods. 1 citovaného zákona zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

21. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

22. Podľa čl. 19 druhá veta Kolektívnej zmluvy zamestnancov KSK na rok 2017 v znení jej dodatkov (viď bod 8 odôvodnenia rozsudku) zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motivačné ohodnotenie za splnenie stanovených úloh dvakrát ročne.

23. Správny súd konštatuje, že medzi hlavné úlohy inšpekcie práce patrí vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie právnych predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti inšpekcie práce a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Takto rámcovo vymedzený sankčný inštitút predstavuje jeden zo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje donucovací, ale aj preventívny charakter inšpekcie práce. Protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. Protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania. Súdnou praxou je však ustálené, že napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Platí, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a správny súd sa v zásade môže zaoberať len správnosťou zistení ohľadne porušenia povinností kontrolovaného

subjektu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Len uloženie týchto sankcií predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po dôkladnom oboznámení sa s úplným obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že napadnuté opatrenie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, avšak toto nie je v súlade s platnou právnou úpravou.

25. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdiť, či orgán verejnej správy príslušný na výkon kontrolnej činnosti v rámci o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie opatrenia napadnutého žalobou a či zistil skutočný stav a konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto opatrenie bolo vydané v súlade so zákonnými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi predpismi.

26. V danom prípade bola spornou otázka právneho posúdenia charakteru motivačného ohodnotenia v zmysle druhej vety citovaného čl. 19 Kolektívnej zmluvy zamestnancov KSK na rok 2017 v znení jej dodatkov, t. j. či ide o nárokovateľnú, resp. nenárokovateľnú fakultatívnu časť mzdy.

27. Systém finančnej motivácie má základnú zložku, a tou je mzda. Vo všeobecnosti má mzda základnú a variabilnú zložku, ktorá je závislá od samotného výkonu a plnenia zadaných úloh.

28. Vychádzajúc z dôkazov, obsiahnutých v administratívnom spise žalovaného je možné konštatovať, že motivačné ohodnotenie v zmysle kolektívnej zmluvy, špecifikovanej v bode 8 a 22 odôvodnenia rozsudku, je pohyblivou zložkou mzdy. Pohyblivá zložka mzdy môže byť v zmluvách dojednávaná rôznymi spôsobmi. Zatiaľ čo na základnú zložku mzdy vzniká právny nárok v momente, keď dôjde k odpracovaniu jednotky času alebo objemu jednotiek výkonu za rešpektovania okamihu splatnosti mzdy v zmysle , s variabilnou zložkou je nutné postupovať diferencovane. Právny nárok na variabilnú zložku je spravidla chápaný ako právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t. j. domáhať sa právnej ochrany jeho realizácie. Fakultatívna zložka mzdy môže v pracovnej zmluve existovať iba ako subjektívne právo, pričom po naplnení predpokladov sa stane právnym nárokom. Uvedené závisí od jej koncipovania. Dôležité je rozlíšenie, či požadované plnenie predstavuje mzdový nárok, ktorý je zamestnávateľ povinný poskytnúť, ak zamestnanec dohodnuté predpoklady a podmienky splní (či ide o nárokovateľnú zložku) alebo či ide o takú zložku mzdy, na ktorú vzniká nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní (nenárokovateľná zložka mzdy), ktorá je charakteristická tým, že bez rozhodnutia zamestnávateľa má táto zložka povahu fakultatívneho plnenia, ktoré sa stáva nárokovou zložkou až v okamihu, keď zamestnávateľ rozhodne o jej priznaní. Ak je v pracovnej (kolektívnej alebo inej) zmluve poskytnutie pohyblivej zložky presne vyjadrené kvantitatívne či kvalitatívne merateľnými ukazovateľmi, podmienenosť vzniku nároku rozhodnutím zamestnávateľa nič nemení na skutočnosti, že zamestnanec po naplnení predpokladu má na túto zložku nárok. Rozhodnutie zamestnávateľa v danom prípade má iba deklaratórny charakter.

29. Z konštantnej, právnemu problému prejedávanému v tejto veci zodpovedajúcej judikatúry vyplýva, že motivačné ohodnotenie je také ohodnotenie zamestnanca, na ktoré zamestnanec nemá automaticky právny nárok a je vyslovene v kompetencii každého zamestnávateľa určiť podmienky pre priznanie alebo rozhodnúť o podmienkach jeho vyplácania. Určenie momentu nárokovateľnosti alebo nenárokovateľnosti fakultatívnych zložiek mzdy v súčasnosti nemá zákonnú podobu. To, či jednotlivé zložky mzdy resp. odmeny sú nárokovateľné, resp. nárokovateľnými nie sú vyplýva zo skutočnosti, či sú alebo nie sú viazané na určité kritériá, pričom ak sú viazané na neurčité kritériá, zamestnanec má nárok na ich vyplatenie až vtedy, keď zamestnávateľ rozhodne, že ich zamestnancom vyplatí. Rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní odmeny má v takomto prípade tzv. konštitutívny účinok. Z uvedeného vyplýva, že takýmto rozhodnutím sa nenárokovateľná zložka mzdy ohodnotenie, či odmena mení na nárokovateľnú. Ak zamestnávateľ takéto rozhodnutie vydá, je povinný zamestnancovi sľúbenú zložku mzdy aj vyplatiť.

30. V niektorých prípadoch možno aj odmeny považovať za nárokovateľnú zložku mzdy, rovnako ako základnú zložku. Aby ich bolo možné považovať za nárokovateľné, musí sa vychádzať zo znenia

pracovnej, resp. kolektívnej zmluvy, v ktorej je definované vyplácanie odmien. Ak je vyplatenie odmien viazané na presne určené, objektívne merateľné kritériá, za splnenia ktorých patrí zamestnancovi určitá odmena, vtedy je možné hovoriť, že odmeny sú nárokovateľné. Stanovením konkrétnych kritérií na vyplatenie takejto zložky mzdy objektívne merateľnými hodnotami má rozhodnutie zamestnávateľa o vyplatení odmeny iba deklaratórnu povahu, t. j. iba formálne potvrdzuje už určitý stav. V takýchto prípadoch má zamestnanec nárok na vyplatenie ohodnotenia - odmeny aj bez rozhodnutia zamestnávateľa.

31. V danom prípade motivačné ohodnotenie v zmysle citovanej kolektívnej zmluvy je pohyblivou zložkou mzdy, pre vyplatenie ktorej v pracovných zmluvách dotknutých zamestnancov, ani v príslušnej kolektívnej zmluve neboli stanovené objektívne merateľné kritériá, vzhľadom na ktorú skutočnosť je potrebné považovať túto zložku mzdy za takú, na ktorú nevzniká právny nárok, resp. na ktorú vzniká právny nárok až na základe rozhodnutia predsedu KSK o jej priznaní. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vo veci konajúci správny orgán nesprávne interpretoval správne aplikovaný právny predpis, resp. príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy a zo správnych skutkových záverov nevyvodil správny právny záver. Keďže žalobca neporušil ustanovenie , nebolo odôvodnené uložiť mu v tejto súvislosti opatrenie, ktorého splnenie je právne vynútiteľné a jeho prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie v zmysle príslušných ustanovení zákona o inšpekcii práce.

32. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle doterajšej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak nebol použitý správny právny predpis, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale bol nesprávne interpretovaný, alebo ak zo správnych skutkových záverov boli vyvodené nesprávne právne závery.

33. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok, stanovených v v nadväznosti na , podľa napadnuté opatrenie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie jednomyseľne ( ) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalovaný je právnym názorom súdu v zmysle viazaný.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o jej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu

kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).