Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-92-2020.pdf
PDF · 81.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/92/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Vladimíra Buchvalda a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného N. T., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/52/2020 zo dňa 08.07.2020, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 18. februára 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/52/2020 zo dňa 08.07.2020 bol obžalovaný N. T. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 27.05.2020 v čase o 02.25 h viedol na ceste v smere z obce Jabloňové do obce Lozorno osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, šedá metalíza, ev. č.: BL-XXXBH, pričom bol spozorovaný hliadkou PMJ PZ Bratislava ako prechádzal oproti nim, pričom sa nevedel udržať na vozovke a prechádzal zo strany na stranu, preto sa hliadka rozhodla toto vozidlo zastaviť, pričom vozidlo bolo zastavené v obci Lozorno na ulici F. pri obecnom úrade a nakoľko pri komunikácii s vodičom vzniklo podozrenie, že vodič je pod vplyvom alkoholu, vodič bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, s čím súhlasil, pričom mu bola elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus č. G nameraná v čase o 02.30 h hodnota 1,08 mg/1 alkoholu v dychu (2,25 promile alkoholu v krvi) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 02.51 h mu bola nameraná hodnota 1,09 mg/1 alkoholu v dychu (2,27 promile alkoholu v krvi).
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 30 mesiacov.
Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor (čo do výroku o treste) s tým, že toto odvolanie odôvodnil tak, že obžalovanému bola pri cestnej kontrole nameraná hodnota 1,08 mg/1 alkoholu v dychu (2,25 promile alkoholu v krvi) a opakovanou dychovou skúškou mu bola nameraná hodnota 1,09 mg/1 alkoholu vdychu (2,27 promile alkoholu v krvi), čo možno považovať za mimoriadne vysokú hladinu alkoholu v krvi. Tento stav sa v odbornej literatúre nazýva ako ťažká opitosť a spravidla sa spája s prejavmi ako blábolivá reč, neschopnosť samostatnej chôdze, psychické poruchy, výraznejšie poruchy chovania, zvracanie. Z uvedeného vyplýva, že vedenie vozidla v takomto stave predstavuje vážne ohrozenie pre okolie a vzhľadom na naplnenie individuálnej i generálnej prevencie odvolateľ nepovažuje v takomto prípade uložený podmienečný trest a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel za dostačujúci. Domnieva sa, že v takomto prípade je
potrebné pôsobiť na obžalovaného aj bez predchádzajúceho odsúdenia za iný trestný čin krátkodobým nepodmienečným trestom odňatia slobody. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje trest uložený v napadnutom rozsudku za nedostatočný a navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky vo výroku o treste a rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému so zaradením do minimálneho stupňa stráženia, spolu so zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom obhajcu tak, že je zrejmé, že prokurátor argumentuje a navodzuje skutočnosť, že obžalovaný bol v čase skutku v stave ťažkej opitosti, spojenej s prejavmi blábolivej reči, neschopnosti samostatnej chôdze, psychickej poruchy, výraznej poruchy chovania, zvracania. S týmito argumentmi sa obžalovaný v žiadnom prípade nestotožňuje, ide len o teoretické zhodnotenie prokurátora bez akéhokoľvek zistenia objektívneho stavu osoby obžalovaného v čase skutku. Zo záznamu policajnej hliadky, ktorá obžalovaného v uvedený deň, čas a na uvedenom mieste zastavila nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorou argumentuje prokurátor vo svojom odvolaní. V prípade, že by tak bolo, určite by to policajná hliadka zaznamenala v príslušnom úradnom zázname. Obžalovaný nepopiera, že bol pod vplyvom alkoholu, avšak žiadny s popísaných prejavov sa u neho neprejavil, na ktorom základe je napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa plne v súlade so zákonom a odvolanie prokurátora je nedôvodné v celom rozsahu.
Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 04.11.2020.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 18.02.2021 prokurátorka krajskej prokuratúry poukázala na okolnosti daného prípadu, ako aj na osobu obžalovaného, avšak samotné rozhodnutie o podanom odvolaní ponechala na rozhodnutie krajského súdu.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržal všetkých predchádzajúcich ústnych aj písomných prednesov v doterajšom konaní a navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť s tým, že zvlášť zdôraznil, že v danom prípade išlo o ojedinelý exces obžalovaného vzhľadom na doterajšie jeho správanie a život.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí poukázal na prednes svojho obhajcu s tým, že je mu ľúto toho, čo sa stalo, bola to chyba a dúfa, že túto chybu už nezopakuje.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.
Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán (prokurátorky, obhajcu a obžalovaného) na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním prokurátorom a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol odvolaním napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len odvolaním napadnutý výrok o uvedenom treste, pričom odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že procesným stranám bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov a strany trestného konania boli následne aj riadne predvolané, resp. upovedomené o termíne nariadeného hlavného pojednávania.
Hlavné pojednávanie na prvostupňovom súde bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku - po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom a náležitom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchanie skutku podľa obžaloby. Následne sa obžalovaný kladne vyjadril k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a súd po kladnom stanovisku prokurátora prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného a vyhlásil, že vykoná dokazovanie ohľadom výroku o treste, pričom následne boli oboznámená príslušná časť listinného materiálu, majúca vzťah priamo k osobe obžalovaného.
Odvolací súd k postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v prípravnom konaní a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky vyššie uvedeného trestného činu a dopustil sa ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným z ich spáchania.
K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti:
Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.
Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).
Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Trestného zákona).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona).
Obžalovaný sa stotožnil s uloženým trestom, avšak prokurátor ako odvolateľ žiadal v odvolaní uloženie krátkodobého nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňa stráženia spolu so zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel.
Odvolací súd má po posúdení celej veci za to, že druh trestu a jeho výmera podľa prvostupňového súdu v prejednávanej veci je v súlade so zákonom, zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom a je aj spravodlivým trestom, čo je odôvodnené nasledujúcimi skutočnosťami.
Obžalovaný N. Valla podľa zistených informácií vedie riadny život, dopustil sa žalovanej trestnej činnosti bez toho, že by mal predchádzajúcu skúsenosť s trestným stíhaním alebo dokonca odsúdením. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že doposiaľ súdne trestný nebol. Je síce pravdou, že menovaný má 6 záznamov v evidenčnej karte vodiča, avšak jedná sa o priestupky nepatrného významu, bez konštatácie spôsobenia ublíženia na zdraví formou dopravnej nehody, resp. bez postihu za vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, k čomu odvolací súd dodáva, že prvostupňový súd správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, že uznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona (obžalovaný viedol riadny život a doznal a oľutoval spáchanie trestnej činnosti) a súčasne správne postupoval, pokiaľ nezistil priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. S ohľadom na charakter trestnej činnosti a najmä s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho bezúhonný
spôsob života, u ktorého spáchanie žalovaného trestného činu celkom zrejme predstavuje len ojedinelý exces v rámci vedenia bežného a riadneho života pracujúceho človeka, tak trest, ako bol uložený súdom prvého stupňa (t. j. trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a so súčasným uložením i trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 30 mesiacov), zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 Trestného zákona v každom smere. Takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a takto uložený trest s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti nie je možné považovať za neprimeraný a nadmieru mierny, preto v tomto ohľade boli námietky odvolateľa vyhodnotené ako neakceptovateľné. Naopak uloženie navrhovaného mierneho nepodmienečného trestu odňatia slobody v danom prípade (pri nespôsobení dopravnej nehody, ako aj pri absencii výrazného ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky), by podľa názoru odvolacieho súdu bolo neprimerané a nadmieru represívne opatrenie s ohľadom na všetky okolnosti prípadu i na osobné pomery obžalovaného a jeho doterajší život.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd nezistil relevantný dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.