Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-73-2020.pdf
PDF · 84.23 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/73/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: MEDIA MARKET TRNAVA, s. r. o., Juraja Fándlyho 8154/2, Trnava, IČO: 36 235 083, zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava, proti žalovanej: V. Š.Á., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., Š. XXX/XX, o zaplatenie 1.430 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.430 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,05 ‰ denne zo sumy 1.430 Eur od 08. 04. 2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu vo výške 1.430 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,05 ‰ denne zo sumy 1.430 Eur od 08. 04. 2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca bol na základe zmluvy o podnájme a zmluvy o ubytovaní zo dňa 23. 10. 2014 a na základe zmluvy o spolupráci pri obsadzovaní a prenájme ubytovacích jednotiek zo dňa 23. 10. 2014 užívateľom bytu č. X na X. podlaží bytového domu súpisné č. XXX na ulici V. XX v obci G., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G. (ďalej len „byt“). V zmysle predmetných zmlúv bol oprávnený prenechať byt do podnájmu. Na základe zmluvy o podnájme bytu zo dňa 04. 03. 2016 odovzdal žalobca byt do dočasného užívania (v období od 04. 03. 2016 do 31. 12. 2016) a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za užívanie bytu nájomné vo výške 260 Eur mesačne. Žalovaná byt opustila 16. 02. 2018. Žalovaná riadne neplatila nájomné za mesiace október 2016, november 2016, november 2017, december 2017, január 2018, časť za február 2018). Dlh žalovanej na nájomnom tak za uvedené obdobie predstavuje 1.430 Eur (5 mesiacov x 260 Eur a 130 Eur/mesiac).
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19. 05. 2020 platobný rozkaz, sp. zn. 11Up/825/2020, na sumu 1.430 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,05 ‰ denne zo sumy 1.430 Eur od 08. 04. 2020 do zaplatenia.
4. Žalovanej sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil, či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle § 10 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrh na pokračovanie v konaní zrušil a súd postúpil žalobu na tunajší súd dňa 14. 12. 2020.
5. Žalovaná sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba jej bola doručená v zmysle § 116 Civilného sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia nepoprela, dôkazy neoznačila.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, keď pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Zo zmluvy o spolupráci pri obsadzovaní a prenájme ubytovacích jednotiek uzavretej medzi V. W., s. r. o., a žalobcom dňa 23. 10. 2014 a zo zmluvy o podnájme a zmluvy o ubytovaní uzavretej medzi V. W., s. r. o., a žalobcom dňa 23. 10. 2014 vyplýva, že žalobca je oprávneným užívateľom bytu č. X nachádzajúceho sa na X. podlaží bytového domu súpisné č. XXX na ulici V. XX, obec G., zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Trnava, odbor katastrálny, pre katastrálne územie G..
8. Zo zmluvy o podnájme bytu zo dňa 04. 03. 2016 vyplýva, že ňou žalobca ako nájomca prenajal žalovanej ako podnájomcovi predmetný byt, pričom nájom bol dojednaný na dobu určitú od 04. 03. 2016 do 31. 12. 2016. Cena za podnájom bola dojednaná vo výške 260 Eur mesačne. Žalovaná nezaplatila cenu za podnájom za mesiace október 2016, november 2016, november 2017, december 2017, január 2018 a časť za február 2018, kedy byt opustila dňa 16. 02. 2018, čo predstavuje 5 mesiacov x 260 Eur (1.300 Eur) + pomerná časť za február 2018 vo výške 130 Eur, t. j. spolu sumu 1.430 Eur (1.300 Eur + 130 Eur).
9. Žalobca vyzval žalovanú predžalobnou výzvou zo dňa 27. 03. 2020 na úhradu dlžnej sumy v lehote do 07. 04. 2020.
10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby. Žalobca bol ako nájomca bytov oprávnený tieto byty dať ďalej do podnájmu, čo uskutočnil aj v prípade žalovanej. So žalovanou uzatvoril zmluvu o podnájme, žalovaná byt užívala a platila spočiatku riadne dohodnuté nájomné, v neskoršom období sa jej platobná disciplína zhoršila a nájomné prestala platiť riadne. Ku dňu uvedenému v žalobe žalovaná byt odovzdala a vypratala, pričom ku dňu skončenia užívania nájmu bytu mala dlh na nájomnom v žalovanej sume. Keďže žalovaná nereagovala a jej pobyt nie je úplne známy, zásielky sa jej nepodarili doručiť, žalobca sa obrátil so žalobou na súd.
11. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
14. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
15. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
16. Podľa § 719 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.
17. Podľa § 719 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež uplynutím tejto doby.
18. Podľa § 719 ods. 4 Občianskeho zákonníka po skončení podnájmu podnájomník nemá právo na náhradný podnájom.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 Eur za každý i začatý mesiac omeškania.
21. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré zo stranami označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.
22. Na základe vykonaného dokazovania má súd za nesporné, že žalovaná na základe zmluvy o podnájme bytu užívala byt, pričom za jeho užívanie neplatila dohodnuté nájomné tak, ako je špecifikované v bode 8. odôvodnenia. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by spochybnila, resp. vyvrátila tvrdenia žalobcu, preto ich súd považuje za preukázané. Žalovaná sa nezaplatením nájomného za užívanie bytu dostala do omeškania, a preto súd viazaný žalobou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť i poplatok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, nakoľko si ho žalobca uplatnil v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
23. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania súd rozhodol vo výroku II. rozsudku v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.