Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/45/2020

Potvrdené rozhodnutím 4To/33/2021
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Vladimíra Buchvalda a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného L. V., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo 17.02.2021 sp. zn. 1T/45/2020, na verejnom zasadnutí konanom 24. júna 2021 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného L. V., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. februára 2021 v Malackách, takto

rozhodol:

obžalovaný L. V., narodený XX. Y. XXXX v U., trvale bydliskom ul. E. č. XXXX/XX, XXX XX F.,

sa uznáva vinným, že

od presne nezisteného času približne do 21.35 h dňa 13.04.2020 viedol osobné motorové vozidlo značky N. N evidenčného čísla MA-XXXBO, v Stupave po Hviezdoslavovej ulici, pričom bol predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ Stupava, kde bol v čase o 21.36 h podrobený dychovej skúške na alkohol meračom typu AlcoQuant 6020 plus evidenčného čísla A410120, pričom bolo zistené, že vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu s hodnotou 1,10 mg/l alkoholu v dychu pričom následným meraním mu bolo v čase o 22.20 h nameraných 1,14 mg/l alkoholu v dychu,

teda

v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchal

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ,

Za to sa mu

ukladá

podľa s poukazom na , , , s použitím , , peňažný trest vo výške 1.500,- (jedentisícpäťsto) eur.

Podľa , pre prípad, že výkon peňažného trestu bude úmyselne zmarený, sa ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa , sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 01. júna 2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu z 01. júna 2020, č. -5, na L. V., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa , , , a a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v , , , a , prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa vykonal dokazovanie len ohľadom trestu, a to oboznámením, resp. prečítaním evidenčnej karty vodiča č. l. 42 - 44, aktualizovaného odpisu registra trestov a centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo 17. februára 2021.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach , najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach ( a ) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov ( ).

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení a ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že obžalovaný L. V. viedol motorové vozidlo v čase, keď bol značne pod vplyvom alkoholu a keď musel objektívne vedieť, že má výrazne znížené schopnosti na vedenie motorového vozidla. Z hľadiska následku je treba zdôrazniť, že v prípade prejednávaného prečinu ide o ohrozovací trestný čin, ktorý je dokonaný započatím vykonávania zakázaného konania za súčasného naplnenia niektorého z alternatívnych znakov - možnosť ohrozenia života či zdravia ľudí alebo možnosť spôsobenia značnej škody na majetku. Nebezpečenstvo hroziace chráneným záujmom nemusí byť bezprostredné a konkrétne, stačí vzdialená možnosť poruchy vyplývajúca z vykonávania zakázanej činnosti, pričom z hľadiska naplnenia znakov tohto trestného činu je bezvýznamné, že páchateľ vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť zakázanú činnosť inak bez závad (napr. viedol motorové vozidlo a nespôsobil žiadnu nehodu). Zo zápisu o dychovej skúške na alkohol po dopravnej nehode vyplýva nameranie hodnoty 1,10 mg/l alkoholu v dychu (cca 2,29 ‰) a opakovanou kontrolou po zhruba trištvrte hodine hodnoty 1,14 mg/l alkoholu v dychu (2,36 ‰).

Súd teda jednoznačne ustálil, že obžalovaný L. V. viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom výška nameranej hodnoty alkoholu v dychu bola tak vysoká, že vylučovala spôsobilosť obžalovaného riadne sa venovať vedeniu vozidla a dostatočne rýchlo reagovať na situáciu v cestnej premávke.

Súd v tejto súvislosti pripomína judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej vedenie motorového vozidla vodičom, ktorý požil väčšie množstvo alkoholu, je potrebné považovať za činnosť, kde možnosť ohrozenia chránených záujmov vyplýva už z povahy vozidla, ktoré svojou váhou a motorickou silou môže spôsobiť vážne deštrukčné účinky (R I/1966). V súdnej praxi sa pritom spravidla považuje za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky taký stupeň opojenia vodiča alkoholom, ak je vodičovi v čase jazdy nameraná hladina alkoholu najmenej 1 ‰ (R 12/1985).

Alkohol je pritom vo všeobecnosti považovaný za návykovú látku, ktorá je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie ( ). Obžalovaný L. V. mal určite vedomosť o týchto účinkoch alkoholu, pretože na takéto poznanie nie je potrebné medicínske vzdelanie, ale postačí len laická vedomosť kombinovaná s vedomosťou každého vodiča, že šoférovať pod vplyvom alkoholu je zakázané a že takéto konanie môže spôsobiť vážne dopravné nehody.

Pokiaľ ide o posúdenie zavinenia obžalovaného L. V., tak súd konštatuje, že obžalovaný ako osoba, ktorá mala vodičské oprávnenie už niekoľko rokov, celkom zjavne vedel, že viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu je zakázané a ak tak aj napriek tomu urobil, musel vedieť, že porušuje vedome dopravné predpisy a môže spôsobiť následky na živote, či majetku ostatných účastníkov cestnej premávky. Ak teda následok pokladal za nutný (jazdu pod vplyvom alkoholu, keď si do motorového vozidla sadal), celkom iste ho aj chcel spôsobiť. Obžalovaný konal preto v priamom úmysle v zmysle .

Súd vyhodnotil aj osobu obžalovaného L. V. a možnosti jeho nápravy, pričom zistil, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol. Čo sa týka priestupkov, z príslušných evidencií, vrátane evidenčnej karty vodiča vyplýva, že vodičský preukaz bol obžalovanému vydaný 24. mája 2007, a odvtedy až do času odsúdenia obžalovaného okresným súdom, teda za takmer 14 rokov, sa obžalovaný nedopustil spáchania vôbec žiadneho priestupku.

Napokon súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom zistil 2 poľahčujúce okolnosti, spočívajúce vo vedení riadneho života [ ] a v priznaní sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie [ ]. Zároveň súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. U obžalovaného L. V. teda výrazne prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 2:0. V prípade ukladania trestu odňatia slobody by súd v zmysle znižoval hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom

na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t. j. z 1 roka na 8 mesiacov; takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe až 8 mesiacov.

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody. V danom prípade je výška trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovená zákonom ( ) v rozpätí až na 1 rok, s následnou úpravou tak, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku.

Stanovením rozpätia trestnej sadzby zaradil zákonodarca tento prečin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody ( argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne, a to samozrejme aj za podmienky, že páchateľ bol pod vplyvom alkoholu.

Z uvedených skutočností preto súd uzatvára, že prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom trest odňatia slobody, a už vôbec nie nepodmienečný trest odňatia slobody, a to dokonca ani za situácie, ak bola páchateľovi nameraná hodnota presahujúca 2 ‰ alkoholu v dychu. Ak by zákonodarca chcel, aby v takýchto prípadoch mohol alebo mal byť ukladaný len (nepodmienečný) trest odňatia slobody, celkom určite by to priamo v stanovil tak, aby už zo stanovenia trestných sadzieb, v prípade uloženia trestu odňatia slobody, vyplýva nemožnosť uloženia iného, než (nepodmienečného) trestu odňatia slobody. Keďže sa tak v prípade prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa nestalo, nemožno výšku hladiny alkoholu (napr. nad 2 ‰), pod vplyvom ktorého bol páchateľ pri šoférovaní motorového vozidla, považovať za okolnosť, ktorá, bez ďalšieho, obligatórne (vždy a za akýchkoľvek okolností) znamená uloženie (nepodmienečného) trestu odňatia slobody.

Súd pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému L. V. za spáchanie skutku, vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý obžalovanému navrhol uložiť prokurátor, je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadne iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.

Je však nevyhnutné poukázať na (už vyššie spomenutú) typovú závažnosť spáchaného prečinu určenú v , ktorá v spojení s poľahčujúcimi okolnosťami, s nijako nenarušenou osobou obžalovaného L. V. ako aj so správaním sa obžalovaného v období od spáchania skutku do rozhodnutia súdu, kedy nebol odsúdený za iný trestný čin, ani sankcionovaný za priestupok, neumožňuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému.

V nadväznosti na uvedené súd považuje za nutné zdôrazniť, že spôsob spáchania činu nie je jediná okolnosť podstatná pre určenie druhu a výmery trestu a preto ju nemožno preceňovať a izolovane z nej vyvodzovať závery pre uloženie trestu. Nie je možné spochybňovať okolnosť, že spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma vedenie motorových vozidiel nezodpovednými vodičmi pod vplyvom alkoholu, avšak to neznamená, že súd môže rezignovať na zákonné kritériá stanovené pre určovanie druhu a výmery trestu a pri zistení výšky hladiny alkoholu nad 2 ‰ paušálne ukladať pri takýchto prečinoch nepodmienečné tresty odňatia slobody. Takýto postup možno považovať za neprijateľný a odporujúci zásade individualizácie a spravodlivosti trestu. Pri naznačenom formálnom postupe zo strany súdu by totiž trest prestal byť trestom a stal by sa len zabezpečovacím opatrením.

Po zhrnutí, posúdení a vyhodnotení okolností prípadu a osoby obžalovaného L. V. je súd toho názoru, že obžalovanému nebolo nutné ukladať najprísnejší druh trestu, ktorý upravuje , a to trest

odňatia slobody (hoci aj s podmienečným odkladom jeho výkonu), ale postačuje uloženie miernejšieho druhu trestu, a to peňažného trestu, keďže sú splnené zákonné podmienky uvedené v (obžalovaný spáchal prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného nebolo nutné ukladať trest odňatia slobody), teda na naplnenie účelu trestu postačí aj uloženie alternatívneho peňažného trestu vo výške 1.500,- eur, čo predstavuje zhruba jeho 1 a 1 priemerného čistého mesačného príjmu (ide teda o pomerne citeľnú ujmu), vrátane obligatórne ukladaného primeraného náhradného trestu odňatia slobody (3 mesiace).

Uvedený peňažný trest je vo výraznej miere ukladaný vzhľadom na výraznú prevahu významných poľahčujúcich okolností v porovnaní s absenciou priťažujúcich okolností a tiež preto, že v osobe obžalovaného L. V. nejde o tzv. dopravného recidivistu, ktorý by sa dopúšťal najmä dopravných deliktov vo forme priestupkov, či trestných činov, a už vôbec nie za prítomnosti alkoholu, príp. ktorý by svojou opakovane nezodpovednou, príp. bezohľadnou jazdou spôsoboval dopravné nehody a to prípadne aj s vážnymi následkami na zdraví iným účastníkom cestnej premávky. Súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné opätovne zdôrazniť, že u obžalovaného, s výnimkou posudzovaného prípadu, neboli nielen že od vydania vodičského oprávnenia, ale vôbec, zaznamenané žiadne porušenia zákonov v zmysle trestnej činnosti, ani len konania priestupkového charakteru, teda v jeho osobe nejde o tzv. narušeného páchateľa, ktorý by sústavne a súčasne závažným spôsobom ignoroval pravidlá spoločnosti, ale ide o vodiča, ktorý v prípade posudzovanej dopravnej nehody vybočil v podstate z inak vedeného riadneho spôsobu života. Inými slovami, súd spáchaný prečin považuje za exces v správaní obžalovaného a na základe doposiaľ zabezpečených zistení o obžalovanom nepredpokladá, že by sa v budúcnosti mohol opätovne niečoho podobného dopustiť. Okrem toho je súd toho názoru, že je potrebné brať na zreteľ aj to, že sám obžalovaný svojim nemenným postojom k spáchanému prečinu, svojim životom pred skutkom ako i po ňom, už preukázal určitú nápravu a preto uloženie peňažného trestu súd, ako potrestanie obžalovaného za dopustenie sa prejednávaného činu - jeho vôbec prvého protiprávneho konania, považuje za adekvátne.

Uloženie uvedeného trestu súd kombinoval s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože obžalovaný L. V. porušil zákon práve pri vedení motorového vozidla, ako vodič motorového vozidla porušil povinnosť vodiča stanovené zákonom o cestnej premávke, pričom ide o povinnosť, ktorej cieľom je práve predchádzanie kolíznym situáciám, aké sa v obdobných situáciách nezriedka odohrávajú. Tieto skutočnosti teda súd viedli k tomu, že uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a to pri dolnej hranici trestnej sadzby (18 mesiacov), kedy bola takisto zohľadnená najmä výška hladiny alkoholu, pod vplyvom ktorého obžalovaný viedol motorové vozidlo, a ktorá znemožňovala uloženie tohto druhu trestu na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ako aj a najmä absolútna bezúhonná minulosť obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Podľa v spojení s o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehota na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu neplynie v čase od 19. januára 2021 do 28. februára 2021.