Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8C-8-2021.pdf
PDF · 88.37 KB
Case nature
Subarea
8C/8/2021
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci žalobkyne: I.. U. J., E.. XX.X.XXXX, bytom B.. Š. XXX/XX, S., proti žalovanému: ZŠ Juraja Fándlyho, so sídlom Fándlyho 763/7A, Sereď, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd odmieta návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 9.2.2021 žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnej osobe uloží, aby sa zdržala protiprávneho konania a upustila od jeho trvania, aby neobmedzovala vstup do školského zariadenie deťom žalobkyne bez platného právneho dôvodu a aby im bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si školské povinnosti. Taktiež žiada, aby súd povinnej osobe nariadil zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň jej zakáže, aby zasahovala do základných práv žalobkyne a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojeným sankcií pre jej dieťa.
2. Žalobkyňa svoj návrh skutkovo zdôvodnila tým, že dňa 8.2.2021 synovi žalobkyne A. J. a dcére C. J. nebol umožnený vstup do školského zariadenia ZŠ Juraja Fándlyho v Seredi za účelom plnenia si školských povinností a povinnej školskej dochádzky prezenčnou formou z dôvodu nepreukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie Covid 19 zákonným zástupcom, čoho priamym dôsledkom je tá skutočnosť, že ústavou garantované právo na vzdelanie ako aj školským zákonom garantované právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené a to bez platného právneho zákonného dôvodu napriek tomu, že je celá rodina v tom čase úplne zdravá, dodržiavajúc a uplatňujúc si ich a ich dieťaťa základné práva garantované ústavou SR, ako aj ďalšie právo na ochranu osobných údajov a svojej zdravotnej dokumentácie a platný právny stav na území SR. Štatutárny zástupca školy odmietol žalobkyni uviesť písomne dôvod svojho postupu, iba podotkol, že musí rešpektovať platné nariadenia vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR. Uviedla, že vzhľadom k tomu, že školu ako aj riaditeľku vopred upozornila na okamžité upustenie od protiprávneho konania, ktorého sa dopúšťali tým, že bez preukázania sa negatívneho RT-PCR/antigénového výsledku testu na ochorenie Covid 19 zákonného zástupcu dieťaťa mu neumožnili ako vstup do školského zariadenia za účelom plnenia si ústavnej a zákonom garantovanej povinnej školskej dochádzky, opierajúc sa o vyššie popísaný právny stav a presnú citáciu právnych predpisov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že Vláda Slovenskej republiky svojim Uznesením č. 77 zo dňa 5.2.2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov v bode F odporúčal hlavnému hygienikovi vydať vyhlášku, ktorou sa uloží povinnosť prevádzkovateľom a zamestnávateľom vrátane škôl a školských zariadení prijať hygienické opatrenia, a to zákazom vstupu zamestnancov alebo iných osôb na pracoviská alebo do iných priestorov zamestnávateľa a prevádzkovateľa vrátane škôl a školských zariadení, ak sa nepreukážu negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na
území Európskej únie na ochorenie Covid 19 nie starším ak ustanovuje toto uznesenie alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie Covid 19. Úrad verejného zdravotníctva SR vydal dňa 5.2.2021 vo Vestníku vlády SR, ročník 31, čiastka 19, Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ďalej len „ÚVZ SR“) č. 47, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov vrátane škôl a školských zariadení, to znamená, že prevádzkovateľ zariadenia je oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do vnútorných alebo vonkajších priestorov prevádzky predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazuje negatívny výsledok na ochorenie Covid 19. Žalobkyňa cituje § 20 ods. 1, § 144 ods. 1, § 145 ods. 1, 2, 3 a 4 školského zákona a tiež ustanovenia § 2 ods. 1,2, 3 zákona č. 365/2004 Z.z. (antidiskriminačný zákon) a uvádza, že konanie školy a jej zamestnancov prekročilo zákonnosť týchto právnych predpisov, pričom závažným spôsobom zasiahlo do základných ľudských práv, ktoré má každý občan garantované medzinárodnými dohovormi, chartami EÚ, Ústavou SR a zákonmi SR, ktoré sú svojou právnou silou nadradené uzneseniami vlády SR, resp. podzákonným aktom ÚVZ SR a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania tým, že neumožnilo dieťaťu žalobkyne účasť na vzdelávaní prezenčnou formou bez platného zákonného dôvodu, čím ohrozili mravnú výchovu jej dieťaťa nebezpečenstvu spustnutia tým, že bránili mu v povinnej školskej dochádzke. Tvrdí, že ani škola, ani policajt či ktokoľvek nemá žiadne zákonné oprávnenie požadovať predloženie výsledku testu na ochorenie Covid 19 a tým si podmieňovať právo na prístup k vzdelaniu a uvedený certifikát je osobným údajom, ktorý informuje o zdravotnom stave. Tiež má za to, že certifikát nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 86 zákona o ochrane osobných údajov. Zároveň cituje čl. 12, čl. 6 ods. 1, čl. 19 čl. 23 Ústavy SR, odkazuje na zákon č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a tvrdí, že vyhláška ÚZV SR je neúčinná a nie je všeobecne záväzná. Na záver uvádza, že z uznesenia vlády č. 77/2021 nevyplýva povinnosť zákonných zástupcov preukázať sa negatívnym testom na ochorenie Covid 19, v časti C v bode 16 je iba stanovená výnimka zo zákazu vychádzania pre cestu dieťaťa do a z materskej školy, žiada prvého stupňa základnej školy, dieťaťa alebo žiaka špeciálnej školy a do školy a školského zariadenia a cestu späť, ak jeden zákonný zástupca žijúci v spoločnej domácnosti sa preukáže negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie Covid 19 nie starším ako 7 dní alebo negatívnym výsledkom RT - PCR testu na ochorenie Covid 19 nie starším ako 7 dní. Samotná vyhláška ÚVZ SR č. 47/2021 povinnosť preukazovať sa negatívnym výsledkom na ochorenie Covid 19 zákonným zástupcom ako podmienku pre vstup dieťaťa do školy neustanovuje, dokonca táto vyhláška udelila výnimku pre žiakov od tejto povinnosti.
3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila žiadne prílohy.
4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
12. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
13. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
14. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Sporová strana, ktorá žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
17. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho kto nariadenie navrhuje ohrozené.
18. Aj z toho dôvodu zákon vyžaduje, aby súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo okrem iného aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd však má za to, že žalobkyňa predmetné skutočnosti opomenula riadne opísať. Vo svojom návrhu síce uviedla, že žalovaný neumožnil vstup jeho deťom do školského zariadenia, neuviedla však ako táto skutočnosť ovplyvňuje jej deti, ich rozvoj a vývoj. Žalobkyňa svoje argumenty formulovala veľmi všeobecne, keď uviedla, že právo na vzdelanie ako aj právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené. Súdu nie je vôbec jasné, v akom rozsahu sú práva a právom chránené záujmy žalobkyne ako aj jej detí ohrozené, a súd preto nemá možnosť posúdiť, či uvedené ohrozenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán konania (napr. z dôvodu nedostupnosti dištančného vzdelávania, preukázanie, že právo detí na vzdelanie bez diskriminácie má prednosť pred právom na život a zdravie ostatných detí a ich zákonných zástupcov atď.). Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa na podporu svojich argumentov nepredložila žiadne dôkazy. Žalobkyňa sa snažila svoj nárok oprieť o skutočnosť, že uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 77 zo dňa 5.5.2021 ako aj Vyhláška Úradu verejného
zdravotníctva č. 47 zo dňa 5.2.2021 sú vydané v rozpore so zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky a tým pádom žalovaný nemá oprávnenie vyžadovať negatívny výsledok testu na ochorenie Covid 19 zákonného zástupcu žiaka. Tunajší súd však nemá právomoc skúmať súlad vyššie uvedených právnych predpisov so zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky, keďže túto právomoc má v zmysle čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky jedine Ústavný súd Slovenskej republiky. Súd dáva žalobkyni do pozornosti, že žalovaný nie je povinný dodržiavať len ním uvedené právne predpisy, ale aj právne predpisy rozhodnutia a iné pokyny vydávané Ministerstvom školstva SR.
19. Súd po preskúmaní podania žalobkyne tiež zistil, že v podaní žalobkyne chýba jasný, zrozumiteľný a vykonateľný petit žaloby, keďže žalobkyňa len žiada, aby sa žalovaný zdržal protiprávneho konania, nešpecifikuje však o aké protiprávne konanie má ísť. Žalobkyňa tiež žiadala, aby žalovaný neobmedzoval vstup do školského zariadenia jej deťom, ktoré však neidentifikovala riadnym spôsobom, teda neuviedla ich dátum narodenia a adresu trvalého pobytu. Žalobkyňa sa ďalej domáhala, aby bolo žalovanému nariadené zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň mu zakázal, aby zasahoval do základných práv žalobkyne a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcií pre jej deti. Podľa názoru súdu ani tento výrok nespĺňa podmienku jasnosti, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti. Je totiž formulovaný príliš všeobecne a nie je z neho jasné, akým konaním žalovaný zasahuje do základných práv a slobôd žalobkyne a ktorého konania sa má žalovaný zdržať, keďže žalovaný môže zasahovať do viacerých ľudských práv a slobôd žalobkyne a jej detí, pričom nemusí ísť v každom prípade o protiprávny zásah.
20. Keďže návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako ani jasný, zrozumiteľný a vykonateľný petit, súd nemohol pokračovať v konaní a rozhodol tak, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 327 CSP odmietol. Osobitný charakter tohto procesného inštitútu odôvodňuje vylúčenie aplikácie ustanovení o odstraňovaní vád podania (129 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. d/ a § 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Z dôvodu mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii v zmysle § 8 písmeno a ) a § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. , lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní uplynutím, ktorých by došlo k premlčaniu alebo zániku práva v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021 neplynú.