Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_48Sa-18-2020.pdf
PDF · 89.74 KB
No categories available
48Sa/18/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne : Sylvia Skokánková, s miesto podnikania Jesenského 1459, 908 41 Šastín-Stráže, IČO : 40 202 160, právne zastúpená : URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO : 47 244 895, proti žalovanému : Colný úrad Trnava, pobočka Skalica, so sídlom Mallého 56, 919 01 Skalica, o žalobe proti inému zásahu žalovaného, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku žaloby z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26.10.2020, doručenou správnemu súdu elektronicky dňa 26.10.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby správny súd postupom podľa § 262 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zakázal žalovanému ďalej pokračovať v porušovaní práv a právom chránených záujmov spočívajúcom v nezákonnom a neodôvodnenom uchovávaní, oboznamovaní sa, používaní, nakladaní a šírení informácií, listín, dokumentov, dát, vecí a fotografií, získaných, zadovážených a zabezpečených žalovaným v priestoroch prevádzky žalobkyne v reštaurácii Tropic, Gazárka 1484, 908 41 Šaštín-Stráže počas vykonaných nákupov v dňoch 05.08.2020, 26.08.2020, 04.09.2020, 17.09.2020 a 23.09.2020 a počas žalovaným vykonaného miestneho zisťovania dňa 23.09.2020 v čase od 13:45 hod. do 17.15 hod., ktorého priebeh je zachytený v Zápisnici o miestnom zisťovaní a zabezpečení veci č. 439941/2020 zo dňa 23.09.2020, a ktorej prílohu tvorí dátový nosič, pričom žalobkyňa tieto veci presne konkretizovala, ako aj so všetkými a akýmikoľvek dokumentmi, podkladmi, listinami, informáciami a vecami, tak v origináloch, ako aj v akýchkoľvek fotokópiách v listinnej podobe či elektronickej forme či v akejkoľvek inej podobe či forme, ktoré žalovaný vyhotovil z vyššie uvedených nosičov, či získal, zadovážil a zabezpečil v priestoroch prevádzky v reštaurácii Tropic, Gazárka 1484, 908 41 Šaštín-Stráže počas vykonaných nákupov v dňoch 05.08.2020, 26.08.2020, 04.09.2020, 17.09.2020 a 23.09.2020 a počas žalovaným vykonaného miestneho zisťovania dňa 23.09.2020 v čase od 13:45 hod. do 17:15 hod., ktorého priebeh je zachytený v Zápisnici o miestnom zisťovaní a zabezpečení veci č. 439941/2020 zo dňa 23.09.2020, a ktorej prílohu tvorí dátový nosič, ako aj so zápismi z procesu vykonania akejkoľvek technickej expertízy vyššie uvedených zariadení, a to najmä zariadení označených žalovaným v súhrne ako On-line registračná pokladnica č. 1 a On-line registračná pokladnica č. 2, ktoré žalovaný zabezpečil žalobkyni rozhodnutím zo dňa 25.09.2020, č. 443414/2020 a súčasne sa domáhala, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred týmto protiprávnym zásahom vykonaným žalovaným, ďalej sa domáhala, aby správny súd prikázal žalovanému, aby sa žalovaný zdržal v akejkoľvek forme a v akejkoľvek podobe akéhokoľvek ďalšieho nakladania ako aj akéhokoľvek ďalšieho používania všetkých dokumentov, podkladov, listín informácií a dát, ďalej, aby správny súd prikázal žalovanému, aby žalovaný zničil všetky a akékoľvek dokumenty, podklady, listiny, informácie a dáta a tiež, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni veci zabezpečené žalovaným rozhodnutím zo dňa 25.09.2020 č. 443414/2020, ktoré zabezpečil žalovaný v priestoroch prevádzky žalobkyne. Súčasne žalobkyňa žiadala
správny súd, aby žalovanému uložil povinnosť doručiť Krajskému súdu v Trnave v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu, ďalej povinnosť vrátiť zabezpečené veci žalobkyni, povinnosť zničiť veci a že obnovil stav pred zásahom, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Súčasne si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa podanou žalobou súčasne požiadala správny súd aj o priznanie odkladného účinku žaloby a to s poukazom na ustanovenie § 258 SSP, o ktorom rozhodol správny súd uznesením č.k. 48Sa/18/2020-96 zo dňa 07.01.2021 tak, že návrh na priznanie odkladného účinku žaloby zamietol. V odôvodnení uznesenia správny súd poukázal na to, že žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku žaloby, okrem tvrdení týkajúcich sa merita veci, odôvodnila aj tým, že samotným priznaním odkladného účinku, sa zabráni vzniku a existencii hrozby závažnej (majetkovej ako aj nemajetkovej) ujmy na jej subjektívnych právach a to najmä, pokiaľ ide o poškodenie jej reputácie, jej dobrého mena a dobrej povesti v očiach jej dodávateľov a odberateľov, bánk či jej zákazníkov, a súčasne sa zamedzí vzniku začatia nezákonných daňových kontrol (na DPH, daň z príjmov, či spotrebnú daň, či iné) zo strany žalovaného na podklade nezákonných dôkazov, pričom k uvedenému správny súd skonštatoval, že samotné vykonanie technickej expertízy on-line registračnej pokladnice sa nezverejňuje vo verejných registroch, čo znamená, že o jej vykonaní sa nemajú ako dozvedieť vyššie uvedené subjekty. Vo vzťahu k tvrdeniu o začatí daňových kontrol správny súd uviedol, že správca dane je oprávnený za zákonom stanovených podmienok vykonať jednotlivé daňové kontroly, a to bez ohľadu na vykonávanie technickej expertízy on-line pokladníc, ktorých zákonnosť bude následne posudzovaná v rámci iného daňového konania. S poukazom na uvedené správny súd v predchádzajúcom rozhodnutí o návrhu na priznanie odkladného účinku uzavrel, že tvrdenia, ktorými žalobkyňa mala preukázať hrozbu závažnej ujmy, nemôžu obstáť. Správny súd rovnako upozornil žalobkyňu, že svoj návrh nepodložila tvrdením vzniku konkrétnej majetkovej ujmy a preto správnemu súdu nebolo zrejmé, v čom má samotná majetková ujem žalobkyne spočívať.
3. Dňa 19.januára 2021 žalobkyňa elektronicky zaslala správnemu súdu opätovne návrh na priznanie odkladného účinku žaloby podľa § 258 Správneho súdneho poriadku. V návrhu poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 27Sa/11/2018 zo dňa 28.11.2018, v ktorom správny súd skonštatoval, že vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), ak po rozhodnutí o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku nastane zmena rozhodujúcich okolností.
4. Vo vzťahu k zmene rozhodujúcich skutočností oproti situácii v čase podania pôvodného návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby dňa 26.10.2020 žalobkyňa uviedla, že situácia (okolnosti) sa zmenili v tom, že uznesením Vlády Slovenskej republiky publikovanom v Zbierke zákonov pod č. 427/2020 platným a účinným od 29.12.2020 bol schválený návrh na predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov na obdobie 40 dní na postihnutom území Slovenskej republiky, ktorým je územie celej Slovenskej republiky.
5. Za ďalšiu zmenu okolností žalobkyňa označila skutočnosť, že na základe Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí, publikovanou vo vestníku Vlády Slovenskej republiky č. 2/2021 a účinnou od 11.01.2021, došlo k uzatvoreniu všetkých maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby, pričom do tejto kategórie spadá aj reštaurácia, ktorú prevádzkuje. Poukázala na to, že tieto obmedzenia majú za následok zhoršenie a prehĺbenie jej negatívnej ekonomickej situácie spôsobenej šírením vírusu COVID-19, pričom bola nútená z vlastných prostriedkov dotovať svoje podnikanie, aby predišla prepúšťaniu zamestnancov a ukončeniu svojho podnikania. S poukazom na priložené ekonomické a účtovné doklady dôvodila, že podniká už od roku 2002, teda takmer 19 rokov, hlavným predmetom jej činnosti je prevádzkovanie reštaurácie Tropic v rekreačnej
oblasti Gazárka, zamestnáva 17 zamestnancov na pracovnú zmluvu, z ktorých je 14 živiteľov rodiny, rovnako zamestnáva ďalších 45 zamestnancov na základe dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o vykonaní práce, z ktorých je 5 živiteľom rodiny. Poukázala na to, že jej priemerné mesačné náklady, ktoré musí vynaložiť na chod svojej reštaurácie predstavujú sumu 24 000 eur a preto vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu a prijaté oparenia, v dôsledku ktorých bola nútená uzatvoriť svoju prevádzku, by bolo uloženie pokuty v sadzbe 2 000 eur až 10 000 eur, ktoré jej bezprostredne hrozí, vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, likvidačným faktorom, keďže nedisponuje voľnou hotovosťou na úhradu pokuty a nemôže si dovoliť prehlbovať straty z podnikania.
6. Ďalej tvrdila, že v situácii, v ktorej sa nachádza, môže mať ďalšie používanie nezákonných dôkazných prostriedkov a dôkazov, ktoré si žalovaný zabezpečil počas nezákonných kontrolných nákupov a nezákonného miestneho zisťovania, zásadne nepriaznivé následky či už vo forme vysoko pravdepodobného uloženia sankcií alebo vo forme vedenia daňových kontrol, ktoré sú takisto zásahom do základných práv a slobôd a najmä v ukladaní sankcií, ku ktorému iniciatívne konanie žalovaného priamo smeruje. Dôvodila ďalej, že uloženie pokuty zo strany žalovaného či iného daňového orgánu by malo za následok prepúšťanie zamestnancov, ktorí si v tejto situácii nebudú môcť nájsť v gastro- priemysle nové zamestnanie, pričom bude nútená ukončiť svoje podnikanie, ktorému sa venuje takmer 19 rokov, a to v dôsledku nezákonného zásahu, ktorý je predmetom podanej žaloby.
7. Zastala názor, že v danom prípade je naplnená aj druhá kumulatívna podmienka pre priznanie odkladného účinku žaloby a to, že samotné priznanie odkladného účinku do rozhodnutia správneho súdu vo veci samej nebude v rozpore s verejným záujmom a nebude zmarená účinnosť prešetrovania žalovaným, práve naopak, podaným návrhom na priznanie odkladného účinku sa verejný záujem sleduje, keď chce zabrániť prepúšťaniu svojich zamestnancov. Považovala za nutné opakovane podotknúť, že v prípade, ak by konajúci správny súd vyhovel žalobe v zmysle navrhovaného žalobného petitu, nezákonné dôkazy získané žalovaným počas miestneho zisťovania, ako aj počas kontrolných nákupov, by žalovaný nemohol brať v daňovom konaní do úvahy a nemohol by naň prihliadať, nakoľko nezákonnosť dôkazu, o ktorý sa správny orgán opiera, má totiž automaticky za následok nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej.
8. Žalobkyňa poukazujúc na zásadu zákonnosti daňového konania a to aj s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/79/2013 a sp. zn. 3Sžfk/64/2017 zo dňa 24.10.2018 uzavrela, že priznanie odkladného účinku žaloby nebude v rozpore s verejným záujmom, nakoľko má len predbežný a dočasný charakter a výnosy z daní nemôžu byť dosahované na úkor zásady zákonnosti správy daní. Mala za to, že priznaním odkladného účinku budú len dočasne „zmrazené“ právne následky žalobou namietaného postupu (zásahu) žalovaného, avšak reálne nebude ohrozený záujem štátu na riadnom výbere daní, nakoľko ak by súd žalobu zamietol, tak žalovaný bude môcť ďalej riadne pokračovať vo svojom postupe spôsobom, ktorý prezentoval vo svojom vyjadrení k podanej žalobe a bude môcť následne učiniť všetky úkony za účelom riadneho výberu daní.
9. S poukazom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok.
10. Podľa § 258 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.
11. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
12. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
13. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
14. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
15. Odkladný účinok žaloby proti inému zásahu má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam, podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov prebiehajúceho alebo opakovane hroziaceho iného zásahu orgánu verejnej správy.
16. Dôvodom pre priznanie odkladného účinku negatórnej zásahovej žalobe je hrozba závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, čo znamená, že hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Závažnosť možno pritom posudzovať nielen v rámci objektívneho chápania, ale i subjektívne, zohľadňujúc sociálne, finančné, profesijné, prípadne aj iné okolnosti na strane žalobcu. „Hrozba závažnej ujmy“ ako neurčitý právny pojem má zabezpečiť, aby pod tento dôvod na priznanie odkladného účinku bolo možné subsumovať čo najviac žalobcom namietaných stavov alebo situácií s tým, že stotožnenie sa s týmto dôvodom zo strany správneho súdu bude vždy závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Samotné naplnenie uvedeného dôvodu však pre priznanie odkladného účinku negatórnej zásahovej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Logicky musí pritom ísť o verejný záujem, ktorý je spojený s účinkami preskúmavaného iného zásahu orgánu verejnej správy. Správny súd musí v tomto smere vykonať pomerovanie medzi záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu a príslušným verejným záujmom (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1824 s., str. 1246).
17. V rámci rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby správny súd neposudzuje dôvodnosť uplatnených žalobných bodov, inak povedané, neposudzuje dôvodnosť podanej žaloby, ale vyhodnocuje tvrdenia, ktoré by mali byť podložené aj konkrétnymi dôkazmi, teda či skutočne napádaným iným zásahom hrozí žalobcovi závažná ujma a súčasne, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
18. V pôvodnom návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby žalobkyňa, okrem tvrdení týkajúcich sa merita veci, dôvodila tým, že samotným priznaním odkladného účinku, sa zabráni vzniku a existencii hrozby závažnej (majetkovej ako aj nemajetkovej) ujmy na jej subjektívnych právach a to najmä, pokiaľ ide o poškodenie jej reputácie, jej dobrého mena a dobrej povesti v očiach jej dodávateľov a odberateľov, bánk či jej zákazníkov, a súčasne sa zamedzí vzniku začatia nezákonných daňových kontrol (na DPH, daň z príjmov, či spotrebnú daň, či iné) zo strany žalovaného na podklade nezákonných dôkazov.
19. Vo svojom opätovnom návrhu žalobkyňa poukázala na zmenu skutkových okolností, v porovnaní s pôvodným návrhom, ktoré majú spočívať v predĺžení núdzového stavu a s tým spojeným zatvorením reštaurácie, ktorú prevádzkuje. V tejto súvislosti poukázala na to, že zamestnáva 17 zamestnancov na pracovnú zmluvu a 45 zamestnancov na základe dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o vykonaní práce, priemerné náklady na chod reštaurácie predstavujú približne sumu 24 000 eur, pričom uloženie pokuty v sadzbe 2 000 eur až 10 000 eur, ktorá jej bezprostredne hrozí, môže byť pre jej podnikanie likvidačné.
20. Správny súd vyhodnotil opätovný návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku žaloby a to v rozsahu jej tvrdení, ktoré majú predstavovať zmenu skutkového stavu v porovnaní s predchádzajúcim návrhom, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa svojimi argumentmi opätovne nepreukázala naplnenie jednej z kumulatívnych podmienok na priznanie odkladného účinku žaloby a to hrozbu závažnej ujmy na jej subjektívnych právach. Predovšetkým je potrebné upriamiť pozornosť žalobkyne, že v danom konaní sa nerozhoduje o uložení sankcie, ani o vyrubení dane, čo znamená, že žalobkyni žiadna hrozba finančnej ujmy v danom konaní nehrozí. Táto bude hroziť až v prípade vydania rozhodnutia o uložení sankcie alebo rozhodnutia o určení rozdielu dane, pričom žalobkyňa, za predpokladu podania správnej žaloby, bude môcť práve v danom správnom súdnom konaní, navrhnúť správnemu súdu priznanie odkladného účinku správnej žaloby a dôvodiť nepriaznivou finančnou situáciou, ako aj možným prepúšťaním svojich zamestnancov.
21. Rovnako na účely rozhodovania o odkladnom účinku je irelevantné tvrdenie, že v prípade vyhovenia žalobe, a označenia zásahu žalovaného ako nezákonného, budú mať dôkazy získané konaním žalovaného nezákonnú povahu, čo má vplyv na samotnú zákonnosť následne vydaných rozhodnutí, nakoľko na túto skutočnosť bude správny súd prihliadať v rozsahu uplatnených žalobných bodov v konaní, v ktorom bude preskúmavaná zákonnosť následne vydaných rozhodnutí, pričom žalobkyňa, pochopiteľne za predpokladu vyhovenia žalobe a označenia zásahu ako nezákonného, bude môcť argumentovať práve povahou dôkazov, získaných na základe „nezákonného zásahu.“
22. S poukazom na uvedené, ani doplnené tvrdenia žalobkyne, ktorými mala preukázať hrozbu závažnej ujmy, nemôžu na priznanie odkladného účinku žaloby obstáť.
23. Z dôvodu, že správny súd nepriznal relevanciu tvrdeniam žalobkyne, ktorými odôvodňovala hrozbu závažnej ujmy na jej subjektívnych právach, správny súd už nemusel následne pomerovať túto hrozbu s verejným záujmom, ktorý v danom prípade predstavuje záujem štátu na riadnom výbere daní.
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku žaloby opätovne ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).