Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/16/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Orange Slovensko a.s. so sídlom Metodova 8, Bratislava IČO : 35697270 zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGATE s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A IČO : 35846909 proti žalovaným 1. B. J. X.. XX.X.XXXX L. V. XX, F. 2. E. P. X.. XX.X.XXXX L. V. XX, F. obaja zastúpení advokátom JUDr. Romanom Frnčom, so sídlom Uralská 11, Košice v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci Okresného súdu Košice I sp.zn.

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 17. septembra 2020 č.k. -52 a konanie z a s t a v u j e.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 17. septembra 2020 č.k. -52 vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovaným povinnosť strpieť výkon práva žalobcu zo zákonného vecného bremena vzťahujúceho sa k nehnuteľnostiam žalovaných zapísaných na liste vlastníctva č. 4703 katastrálneho územia Severné mesto, obec Košice-Sever spočívajúceho v povinnosti žalovaných umožniť žalobcovi napojenie základňovej stanice nachádzajúcej sa na parcele č. 6025/2 na optickú sieť podľa podmienok určených stavebným úradom v Oznámení k ohláseniu drobnej stavby č. MK/A/2019/22190-04/I/GAN zo dňa 23.12.2019. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že na nehnuteľnosti parc. č. 6025/2 v podielovom spoluvlastníctve žalovaných je umiestnená základňová stanica žalobcu „Telekomunikačná stavba New-3-0379Ko“ na stožiari lanovej dráhy a na liste vlastníctve je zapísané v prospech žalobcu vecné bremeno spočívajúce v oprávnení zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia, ktoré vecné bremeno má povahu zákonného vecného bremena zriadeného o elektronických komunikáciách. Žalobca ako telekomunikačný podnik v súvislosti s plnením úloh vo verejnom záujme dňa 18.10.2019 podal na príslušný stavebný úrad Ohlásenie drobnej stavby podľa Stavebného zákona, ktorá spočíva v napojení existujúcej základňovej stanice nachádzajúcej sa na nehnuteľnosti žalovaných na optickú sieť o dĺžke 50 metrov. Predmetom stavby je uloženie jednej HDPE rúry s priemerom 40 milimetrov v trase už existujúcej elektrickej prípojky vedúcej cez nehnuteľnosť s tým, že do tejto HDPE rúry bude následne zafúknutý 12 vláknový optický kábel už bez opätovnej rozkopávky terénu. Stavebný úrad dňa 23.12.2019 vydal Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby č. MK/A/2019/22190- 04/I/GAN o tom, že nemá námietky proti jej uskutočneniu a žalobca 20.3.2020 žalovaným oznámil začatie vykonávania prác odo dňa 14.4.2020. Potvrdením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach zo dňa 12.5.2020 o podanom oznámení súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaní neumožnili žalobcovi vstup na nehnuteľnosti

na vykonanie prác. Vzal pritom na zreteľ, že stavebný úrad vo vyjadrení zo dňa 9.6.2020 odmietol sťažnosť žalovaných, ktorou sa domáhali vydania zamietavého stanoviska k ohlásenej drobnej stavbe. Vychádzajúc z listinných dôkazov uzavrel, že žalovaní bránia žalobcovi realizovať jeho práva vyplývajúce z legálneho vecného bremena a žalobca osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy a škody, keď môže byť vážne ohrozená riadna prevádzka sietí a poskytovanie elektronických komunikačných služieb obyvateľstvu a dochádza k meškaniu postupu stavebných prác a k ohrozeniu termínu určenom stavebným úradom pre najneskoršie uskutočnenie stavebných prác v oznámení zo dňa 23.12.2019.

3. Proti rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia podali žalovaní včas odvolanie dôvodiac absenciou zákonných podmienok, pretože žalobca nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy právnych pomerov, a rozhodnutie súdu predstavuje neprimeraný zásah do práva žalovaných, lebo žalobca zneužíva svoje práva z vecného bremena. Zastávali názor, že zvýšenie prenosovej kapacity siete žalobcu napojením na optickú sieť, bolo možné riešiť aj iným spôsobom (prekládkou resp. používaním existujúcej infraštruktúry iného prevádzkovateľa siete) a nebolo nevyhnutné ani vo verejnom záujme, pretože základňová stanica bola funkčná. Zdôraznili, že na oznámenie žalobcu zo dňa 20.3.2020 reagovali žiadosťou o zmenu termínu, na čo žalobca nereagoval, z potvrdenia o oznámení zo dňa 12.5.2020 vyplýva len to, že bolo žalobcom urobené, no nebolo preukázané znemožnenie vstupu na ich pozemok, osobitne ak sa tam v rozhodnom čase nenachádzali, a nemali vedomosť o príchode zamestnancov žalobcu na pozemok ani v iných dňoch. Po nariadení neodkladného opatrenia sa snažili o kontakt so žalobcom a mimosúdne riešenie sporu, na čo žalobca nereagoval.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu odkázal na stanovisko Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. -44 zo dňa 24.3.2020, v ktorom úrad potvrdil, že nerešpektovaním práv telekomunikačného podniku môže dôjsť k ohrozeniu prevádzky sietí, uvádzajúc, že vybudovanie optickej prípojky pre základňovú stanicu na pozemku žalovaných je legitímnou požiadavkou žalobcu na účely riadnej a bezpečnej prevádzky siete vo verejnom záujme. Nedostatok súčinnosti žalovaných považoval za preukázaný aj tým, že do času podania návrhu na neodkladnú úpravu právnych pomerov sa mu nepodarilo zrealizovať práce na pozemku žalovaných, ktorí výstavbu optickej siete odmietli, o čom svedčila ich sťažnosť na stavebný úrad aj zápis zo stretnutia so zamestnancami žalobcu zo dňa 4.5.2020.

5. Žalovaní zotrvali na stanovisku, že skutočným dôvodom zavedenia optickej siete je ekonomický benefit žalobcu, nie nevyhnutnosť riešenia problému, a pokiaľ aj vyjadrili nesúhlas s postupom žalobcu, nebol dohodnutý konkrétny dátum vykonania prác, v ktorom by neumožnili žalobcovi vstup na nehnuteľnosti, pričom v súčasnosti sú už práce na ich pozemku žalobcom zrealizované.

6. S prihliadnutím na to, že v priebehu odvolacieho konania boli vykonané potrebné úpravy na pozemku žalovaných pri realizácií oprávnení žalobcu zo zákonného vecného bremena, žalobca vzal späť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a uplatnil si náhradu vzniknutých trov, pretože žalovaní splnili svoje povinnosti až po začatí súdneho konania.

7. Žalovaní vyjadrili so späťvzatím nesúhlas uvádzajúc, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, a skutočnosť, že nemali inú možnosť ako ho rešpektovať im nemôže byť na ujmu a privodiť im na náhradu trov konania.

8. Na späťvzatie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia sa v súlade s ČL. 4 Základných princípov , vzťahujú ustanovenia upravujúce späťvzatie žaloby.

9. Podľa , , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

10. Žalobca vzal žalobu späť v zákonom vymedzenej lehote, t.j. do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Späťvzatie žaloby je prejavom autonómnej vôle žalobcu, ktorý má postavenie tzv. pána sporu, jeho vôľa dosiahnuť zastavenie konania má však limity vyjadrené súhlasom druhej procesnej

strany a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré nemožno konanie zastaviť. Dôkazné bremeno o existencii vážnych dôvodov pri vyjadrení nesúhlasu so späťvzatím, nesie v konaní žalovaný. Posudzovanie závažnosti dôvodov, pre ktoré konanie nemožno zastaviť právna úprava nevymedzuje a ponecháva to na rozhodnutí súdu. Súd pri posudzovaní existencie dôvodov, ktoré majú brániť zastaveniu konania, zohľadňuje predovšetkým okolnosti prejednávaného sporu i závažnosť následkov vyplývajúcich z prípadného zastavenia konania pre žalovaného.

11. Žalovaní neuviedli žiadne vážne dôvody, ktoré by odôvodňovali nepripustenie späťvzatia, a ktoré by mali vplyv na ich právne postavenie dané úpravou práv a povinností vyplývajúcich z hmotnoprávneho vzťahu zo zákonného vecného bremena. Ich námietky vzťahujúce sa k prípadnej procesnej zodpovednosti za vzniknuté trovy konania nepredstavujú dôvody brániace zastaveniu konania v merite veci, ku ktorému predmetu sporu sa musia vzťahovať aj prípadné dôvody brániace zastaveniu konania. Rozhodnutie súdu o zastavení konania v danej veci nemá žiadny vplyv na existenciu a rozsah vecného bremena viaznuceho na nehnuteľnosti žalobcov, ani na podmienky jeho uplatňovania, teda negatívne neovplyvní právne postavenie žalobcov.

12. Žalobca vzal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť v celom rozsahu po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, neexistujú vážne dôvody nesúhlasu žalovaných so späťvzatím, preto odvolací súd v súlade s vyššie citovanou zákonnou úpravou pripustil späťvzatie návrhu, zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

13. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Výrok rozhodnutia o trovách konania vyplýva z podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované ustanovenie predstavuje v danom spore odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania ( ). Žalovaní splnili povinnosť, uloženia ktorej sa žalobca domáhal návrhom, až po začatí súdneho konania, preto z procesného hľadiska nesú zodpovednosť za zastavenie konania. Odvolací súd však považoval vzhľadom na okolnosti sporu prisúdenie náhrady trov žalobcovi proti žalovaným za neprimerane tvrdé a vyžadujúce si zásah súdu v podobe aplikácie . Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti podmieňujúce uplatnenie zákon bližšie nešpecifikuje, a výklad týchto podmienok prenecháva súdnej praxi, ktorá môže zohľadniť zákonom nepredvídané osobitosti riešenia sporov a životných situácii. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tieto spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávanej veci.

14. Sporové konanie sa týkalo obmedzenia vlastníckych práv žalovaných titulom zákonného vecného bremena prevádzkovateľa telekomunikačných služieb, pri ktorom zásahu do vlastníckych práv je nevyhnutné rešpektovať primeranosť tohto zásahu (len v nevyhnutnom rozsahu), ako aj jeho podmienenosť existenciou preukázateľného verejného záujmu ( ). Povinnostiam žalovaných z vecného bremena zodpovedá záväzok žalobcu ako oprávneného, na rešpektovanie vlastníckeho práva žalovaných, čo sa odráža nielen v primeranosti samotného fyzického zásahu do predmetu vlastníctva, ale aj v podmienkach uplatnenia práva z vecného bremena, ku ktorým patrí presvedčivá existencia verejného záujmu na požadovanom zásahu, včasná komunikácia o spôsobe a čase realizácie oprávnení zodpovedajúcich vecnému bremenu, navrátenie veci do pôvodného stavu, či náhrada prípadnej škody výkonom vecného bremena spôsobená. Pokiaľ má subjekt, zo zákonného vecného bremena povinný, oprávnené pochybnosti o existencii dôvodov pre zásah do jeho práv, nemožno mu pričítať na ťarchu, ak využije dostupné prostriedky právnej ochrany podaním sťažností, či žiadostí na príslušné orgány verejnej moci. Niet sporu, že nehnuteľnosť žalovaných je zaťažená takým zákonným vecným bremenom, z ktorého vyplýva žalobcovi oprávnenie na zriaďovanie a prevádzkovanie verejných sietí, no súčasne platí, že žalobca môže toto oprávnenie uplatňovať len v nevyhnutom rozsahu a vo verejnom záujme. Ak žalovaní žiadali, či už od žalobcu alebo od správnych úradov vyjadrenie k týmto okolnostiam resp. preukázanie ich existencie, realizovali len v primeranej miere oprávnenia vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Potom, čo boli žalovaní v apríli 2020 upovedomení žalobcom o jeho zámere uskutočniť práce na ich nehnuteľnosti, vyjadrili nesúhlas s takým zásahom dôvodiac absenciou verejného záujmu i existenciou iného riešenia technických zámerov žalobcu, z ktorého dôvodu podali tiež sťažnosť na stavebný úrad. Ich sťažnosť bola zamietnutá v mesiaci jún 2020. Následne do času podania návrhu na neodkladnú úpravu práv v auguste 2020, nebolo preukázané, aby žalovaní úmyselne zmarili realizáciu oprávnenia žalobcu z vecného bremena.

Pre uspokojivé riešenie zásahov do vlastníckeho práva sa teda vyžadovala náležitá súčinnosť oboch dotknutých subjektov, keď žalobca sa nemôže spoliehať na svoje bezvýhradné oprávnenie zasahovať do vlastníckych práv iných, len z titulu existencie zákonného vecného bremena, a žalovaní sú povinní rešpektovať realizáciu oprávnení žalobcu so zákonného bremena a vyvarovať sa svojvôle. Pretože postup žalovaných v okolnostiach prípadu nesvedčil pre zjavné zneužitie práv žalovaných ako vlastníkov, a bolo dôvodné očakávať od žalobcu dohodu so žalovanými na novom termíne uskutočnenia prác, súd považoval za zodpovedajúce zásadám spravodlivého usporiadania pomerov, neuložiť žalovaným povinnosť k náhrade trov konania žalobcovi.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).