Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-147-2020.pdf
PDF · 72.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/147/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: S. J., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom T..H..J. Č..X, XXX XX D. D., toho času Ú., N. - XX, so sídlom D. X, XXX XX J. - Š., proti žalovanému: ÚVTOS, PS - 28, so sídlom Budovateľská 1, 040 15 Košice - Šaca, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2336446-5-DT, takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 22.06.2020, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2020 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2336446-5-DT, ktorým mu bol uložený disciplinárny trest. Vo svojom podaní žalobca uviedol, že napriek opakovanej žiadosti o doručenie rozhodnutia č. 2336446-5- DT mu orgán ÚVTOS odmietol predmetné rozhodnutie vydať. Z toho dôvodu ani nevie prečo a za čo bol vlastne potrestaný, čo považuje za rozporné s právami zaručenými zákonom. Vychádzajúc z obsahu podania, správny súd za účelom získania napadnutého rozhodnutia požiadal výzvou zo dňa 28.01.2021 ÚVTOS, PS-28, Košice- Šaca o predloženie administratívneho spisu tykajúceho sa prejednávanej veci.
2. Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého bolo aj napadnuté rozhodnutie, správny súd zistil, že žalobca bol uznaným za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia, pretože porušil povinnosť plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru podľa § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „o VTOS“), za čo mu bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. f) o VTOS, a to celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 10 dní.
3. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
4. Podľa § 7 písm. h) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmavanie vylučuje osobitný predpis.
5. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť.
6. Podľa § 52 ods. 2 o VTOS disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku
odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré ma znaky priestupku podľa osobitného predpisu.
7. Podľa § 97a ods. 2 o VTOS všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konanie o disciplinárnom previnení.
8. Podľa § 97n ods. 1 o VTOS rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. „o priestupkoch“( ďalej len „ZoP“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto zákone alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
10. Po preštudovaní pripojeného administratívneho spisu a taktiež v súlade s vyššie uvedenými a citovanými zákonnými ustanoveniami musí správny súd konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nepodlieha prieskumnej právomoci správneho súdu. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca a za ktoré mu bol uložený disciplinárny trest, nenapĺňa znaky priestupku tak, ako to vyžaduje zákon. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku sa vyžaduje, aby boli obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku (t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka), zavineným konaním musí dôjsť k ohrozeniu a porušeniu záujmu spoločnosti a zavinené konanie musí byť ako priestupok vyslovene označené v zákone. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca sa ako osoba vo výkone trestu odňatia slobody, t.j. odsúdený dopustil len disciplinárneho previnenia, ktorým porušil povinnosť uloženú mu zákonom o výkone trestu odňatia slobody. Správne uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení, že žalobca opomenul, že vo vzťahu k preskúmaniu rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu je osobitným zákonom stanovený iný postup, ktorý umožňuje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu, nie prostredníctvom súdu, ale prokurátora. Práve prokurátor je tou osobou, ktorá vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vo výkone trestu odňatia slobody. Záverom správny súd konštatuje, že nedostatok prieskumnej právomoci spôsobuje takú vadu konania, ktorú súd nemôže s využitím existujúcich procesných možností odstrániť a preto musí žalobu ako neprípustnú odmietnuť.
11. Podľa § 98 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
12. S ohľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Košiciach odmietol žalobu na základe § 98 ods. 1 písm. g) SSP, keďže žaloba je neprípustná.
13. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.