Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Pc-20-2020.pdf
PDF · 68.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Pc/20/2020
Uznesenie
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľky: N. N., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXX, proti povinnému: G. N., U.. XX.XX.XXXX, R. L. U. H. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje zmier účastníkov v znení:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 30.06.2009 č.k. 6P/107/2009-33 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť povinného G. N., U.. XX.XX.XXXX na navrhovateľku zo sumy 55,-€ mesačne na sumu 90,-€ mesačne s účinnosťou od 17.02.2021.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti povinnému zvýšenia vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.06.2009 č.k. 6P/107/2009-33 zo sumy 55 € mesačne na sumu 250 € mesačne z dôvodu, že je študentkou vysokoškolského štúdia a výživné jej neumožňuje uspokojovať jej potreby. (2) Pred otvorením pojednávania vo veci, dňa 17.02.2021 obaja účastníci zhodne uviedli, že navrhujú, aby súd schválil ich zmier, ktorého znenie potvrdili svojimi podpismi v zápisnici. (3) Podľa čl. 3 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (4) Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (5) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (6) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (7) Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (8) Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. (9) Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. (10) Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (11) Podľa § 148 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. (12) V posudzovanej veci ide o osobitný typ mimosporového konania - konanie o výživnom na plnoleté dieťa. Takýto typ konania môže začať len na návrh. V každom konaní sa súd má pokúsiť o zmierne riešenie veci (či už sporu alebo veci v nesporovom konaní). V konaní o vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa nie je osobitne upravená možnosť schválenia navrhnutého zmieru. Ani v inom mimosporovom konaní takáto možnosť nie je. Určitou formou zmierneho riešenia je však dohoda rodičov o vyživovacej povinnosti v zmysle § 65 ods. 1 ZR. Táto sa však týka len vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Bolo by však nelogické a v rozpore s účelom celého súdneho konania, ak by nemali účastníci v konaní o výživnom na plnoleté dieťa rovnakú možnosť dohodnúť sa o výške vyživovacej povinnosti, ako je to pri deťoch maloletých. V takom prípade má súd možnosť a povinnosť postupovať podľa ustanovenia § 148 ods. 1 a ods. 2 CSP, a to s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 CMP. Keďže CMP nemá ustanovenie o možnosti schválenia zmieru (v zásade upravuje nesporové konania, hoci niektoré z nich, respektíve niektoré časti niektorých konaní podľa tohto procesného predpisu môžu mať quasi aj sporový charakter), hoci výklad zákona o rodine, ktorý si osvojil súd, pripúšťa dohodu o vyživovacej povinnosti aj v prípade výživného na plnoleté dieťa, je potrebné aplikovať ustanovenia CSP, a to aj s poukazom na čl. 3 ods. 1 CMP, podľa ktorého v prípade, ak sa vec nedá prejednať na základe výslovného ustanovenia zákona, má sa vec posúdiť podľa iného ustanovenia CMP alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. To je v tomto prípade ustanovenie § 148 CSP. (13) Preto súd skúmal len, či dohoda, ktorú navrhli účastníci schváliť v podobe zmieru, nie je v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi a to, či táto dohoda pokrýva celý predmet súdneho konania. Medzi účastníkmi nebol žiaden spor o tom, že navrhovateľka je dieťaťom povinného. Spor nebol ani o tom, že povinný má voči nej vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá. Takisto nebolo sporu ani o tom, že došlo k zmene pomerov oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti rozsudkom tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 6P/107/2009. Účastníci sa dohodli, že zmene pomerov bude zodpovedať zvýšenie výživného zo sumy 55 € na sumu 90 €, pričom túto dohodu potvrdili aj vlastnoručnými podpismi v zápisnici z pojednávania. Preto súd dospel k záveru, že ich zmier nie je v rozpore so žiadnym ustanovením všeobecne záväzných právnych predpisov, osobitne nie je v rozpore s ustanoveniami § 62 a § 75 a § 78 zákona o rodine a zároveň pokrýva aj celý predmet konania, ktorým bolo len zvýšenie vyživovacej povinnosti na navrhovateľku. Z uvedených dôvodov súd zmier účastníkov v navrhnutom znení schválil, pričom formou rozhodnutia je uznesenie (s poukazom na § 398 CSP, ktorý hovorí o uznesení o schválení zmieru).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon odvolanie nepripúšťa. (§ 355 ods. 2 CSP)