Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-30-2017.pdf
PDF · 68.6 KB
Case nature
Subarea
21C/30/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: F. B., Z.. XX.XX.XXXX, A. XX, Ž. proti žalovanému: Groupama poisťovňa, a.s., Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47236060, pobočka poisťovne z iného členského štátu, zast. JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská 37, Bratislava, o zaplatenie 485,46 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na súd dňa 05.06.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu istinu 485,46 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy súdneho konania, titulom náhrady poistného plnenia.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka č. XXXX/B súd zistil, že žalobcom v žalobe označený žalovaný Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, F.H. XX, B., D.: XX XXX XXX je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa § 7 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.
Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 2 veta prvá C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky. Jednou z podmienok konania je procesná subjektivita, ktorú má len ten subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti, prípadne ten, ktorému ju zákon priznáva. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú v zásade fyzické a právnické osoby. Žalobcom v návrhu označený žalovaný Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, F. XX, B., D.H.: XX XXX XXX nie je ani fyzickou, ale ani právnickou osobou. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, umiestnená na území Slovenskej republiky, je zapísaná do príslušného obchodného registra, neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilou stranou. Procesnú subjektivitu (§ 61 C.s.p.) má iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu a nenadobúda ju ani zápisom do obchodného registra. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku právnickej osoby (podnikateľa) sa používa obchodné meno zahraničnej osoby (podnikateľa) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku v zmysle § 7 Obchodného zákonníka, pričom subjektom právnych vzťahov vznikajúcich pri prevádzkovaní a činnosti organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby zostáva naďalej podnikateľ vlastniaci podnik, ku ktorému organizačná zložka patrí. Organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby nie je preto možné považovať za osobu spôsobilú byť účastníkom občianskoprávneho konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X H. XX/XXXX).
Zo znenia žaloby zo dňa 05.06.2017, mal súd za preukázané, že žalobcom uvedené označenie žalovaného je v súlade s § 132 a nasl. C.s.p., keďže obsahuje jeho názov (resp. obchodné meno), sídlo a identifikačné číslo - znamená to, že na základe takto žalobcom uvedenej identifikácie žalovaného v predmetnej žalobe je jednoznačné a nespochybniteľné, proti komu žaloba smeruje, pričom uvedená skutočnosť zároveň vyplýva aj zo samotného odôvodnenia žaloby. Znamená to, že procesný postup súdu v zmysle § 127 a § 129 C.s.p. spočívajúci v oprave, resp. doplnení označenia strany sporu na strane žalovaného nie je v danom prípade opodstatnený.
Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR, č. k. X C., nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Tento nedostatok nemožno odstrániť podľa § 43 O.s.p. /129 C.s.p./, preto že nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti.
Súd ďalej uvádza, že ak je žalovaný v žalobe označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne, nie je vadou tohto podania skutočnosť, že nemá spôsobilosť byť sporovou stranou, a ide teda o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť.
Ak v žalobe označená strana nemá právnu subjektivitu, nemôže súd pripustiť aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou (J. XX/XXXX). Do takéhoto konania nemožno pristupovať, resp. zamieňať jeho účastníkov (NS SR, sp. zn. X Q. XX/XXXX).
V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, keď sa v danom prípade jedná o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, súd konanie podľa § 161 ods. 2 veta prvá C.s.p. zastavil.
Žalobca procesne zavinil, že sa konanie proti žalovanému ako osobe, ktorá nemá spôsobilosť na práva a povinnosti zastavilo. Nakoľko sa C. s. p. riadi zásadou procesného úspechu v konaní, mal by žalovaný podľa § 256 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalobcom označený žalovaný nemá procesnú subjektivitu, teda ako strana sporu neexistuje, nie je medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Výrok o nároku na náhradu trov konania je potom nadbytočný. Z tohto dôvodu rozhodnutie súdu neobsahuje výrok o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1, ods. 2 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).