Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-89-2020.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/89/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: N.. T. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. U. XX, T., zastúpená JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka so sídlom Žilina, Mariánske námestie 31, IČO: 42 224 501, proti žalovanému: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XX, o zaplatenie sumy 1700 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1700 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1700 eur od 16.8.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1700 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu, že žalovanému bola dňa 14.3.2014 bankovým prevodom požičaná suma 1200 eur a dňa 10.4.2014 suma 1500 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1000 eur. Výzvou zo dňa 30.7.2019 bol žalovaný vyzvaný na vrátenie pôžičky vo výške 1700 eur a to v lehote do 15.8.2019. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal 5.8.2019 a žiadnym spôsobom nereagoval.
2. Vo veci bol vydaný v rámci upomínacieho konania platobný rozkaz sp. zn. 25Up/1213/2020 zo dňa 1.7.2020, proti ktorému podal žalovaný odpor, čím došlo k jeho zrušeniu zo zákona a vec bola postúpená na príslušný súd na prejednanie.
3. V podanom odpore žalovaný namietal, že žalovaná suma je premlčaná ale aj to, že popiera prijatie sumy 1200 eur, nakoľko si nie je vedomý, že účet, na ktorý boli poslané peňažné prostriedky je jeho. Rovnako popiera podpis na doručenke k výzve zo dňa 5.8.2019.
4. Žalobca k podanému odporu uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu o pôžičke, na podklade ktorej žalobca žalovanému na bankový účet zaslal finančné prostriedky v celkovej výške 2700 eur. Realizáciou úhrady na bankové účty žalovaného bol zavŕšený proces uzatvorenia zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu. Strany sporu si nedohodli splatnosť pôžičky. Platila preto všeobecná úprava v zmysle § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmysle ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Dňa 14. marca 2018 sa však strany sporu dohodli na lehote splatnosti prostredníctvom sms komunikácie - došlo tak ku kumulatívnej novácii pôvodnej zmluvy o pôžičke potvrdenej prostredníctvom sms správ - žalovaný navrhol žalobcovi, že časť dlžnej sumy zaplatí
budúci týždeň od 14. marca 2018, t. j. v týždni od 19. do 25. marca 2018, a zvyšok v priebehu mesiaca apríl 2018. Žalobca s návrhom žalovaného na splatnosť pohľadávky súhlasil. Kumulatívnou nováciou nedošlo k zániku záväzku, ale k dojednaniu konkrétnej splatnosti, ktorá v pôvodnej zmluve o pôžičke absentovala. Plynutie premlčacej lehoty tak možno počítať najskôr od 1. mája 2018. Pohľadávka žalobcu tak nie je premlčaná. K uvedeným záverom predkladá rozhodnutie sp. zn.: 3M Obdo 1/2008 a 17Co 751/2014. Námietka premlčania zo strany žalovaného tak nie je dôvodná. K námietke žalovaného, že mu nepatrí bankový účet, na ktorý bola zaslaná pôžička vo výške 1200 eur navrhuje, aby súd uskutočnil dopyt na VÚB, a. s. za účelom zistenia na koho meno je/bol vedený bankový účet IBAN: SK94 0200 0000 XXXX XXXX XXXX. Žalovaný si je plne vedomý, že dĺži prostriedky žalobcovi a pretože subjektívne má za to, že pohľadávka je premlčaná, si jednoducho odmieta svoju povinnosť plniť. Konanie žalovaného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a ako také nemôže požívať právnu ochranu. Vo vzťahu k doručenke uvádza, že žalobca nemá pochybnosť o správnosti doručenky, avšak táto doručenka má význam z hľadiska požiadavky žalobcu na priznanie úrokov z omeškania. Ako však vyplýva z textu vyššie, žalovaný sa dostala do omeškania už 1. mája 2018, teda žalobca bol oprávnený si uplatňovať úroky počnúc týmto dňom.
5. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu v zmysle § 180 CSP ako aj s poukazom na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 22. januára 2021 o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 9/2021 Z. z., ustanovilo v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v týchto veciach: p) konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti, keď strany s konaním pojednávania v ich neprítomnosti súhlasili podaním zo dňa 30.1.2021 (žalobca) a podaním zo dňa 16.2.2021 (žalovaný).
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpismi z účtu, výzvou na vrátenie pôžičky, platobným rozkazom, odporom, vyjadrením k odporu, sms komunikáciou, poskytnutím informácie k účtu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Žalobca požičal žalovanému dňa 14.3.2014 bankovým prevodom sumu 1200 eur a dňa 10.4.2014 sumu 1500 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1000 eur. Výzvou zo dňa 30.7.2019 bol žalovaný vyzvaný na vrátenie pôžičky vo výške 1700 eur a to v lehote do 15.8.2019. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal dňa 5.8.2019. Žalovaný zostávajúci dlh neuhradil, pričom na predžalobnú výzvu o uhradenie dlhu nereagoval.
8. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Nie je vylúčená ani predbežná dohoda o (budúcej) pôžičke (pactum de mutuo dando). Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. Právnym dôvodom vzniku pôžičky (causa debendi) je odovzdanie druhovo určenej veci (napr. peniaze). Veriteľ je zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania (§ 133 OZ). V tomto momente prechádza na dlžníka aj nebezpečenstvo škody na veci (ustanovenie § 590 OZ o kúpnej zmluve tu platí analogicky).Vznik pôžičky predpokladá a) dohodu strán a b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp.
oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky nemusí nutne dôjsť len v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdanie sa môže uskutočniť aj osobitným spôsobom. Napr. keď dlžník dostane požičané peniaze v hotovosti, ale i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka.
10. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná dôvodne, keď žalobca v konaní svoje skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe preukázal. Súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol bezhotovostne dňa 14.3.2014 žalovanému sumu 1200 eur a dňa 10.4.2014 sumu 1500 eur, celkom 2700 eur, pričom žalovaný hradil len čiastočne vo výške 1000 eur. Žalovaný na výzvu na úhradu dlhu v celkovej výške 1700 eur s prísl. nereagoval. Nakoľko žalovaný predmetný dlh nezaplatil v lehote splatnosti, do 15.8.2019, v konaní nepredložil žiadny dôkaz o úhrade predmetného dlhu, pričom žalobca preukázal dôvodnosť svojho nároku predloženými výpismi z účtu ako aj sms komunikáciou, súd považoval žalobu čo do základu i výšky za dôvodnú. K námietke premlčania súd uvádza, že v zmysle § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Predmetom zmluvy o pôžičke nebola dohoda o splatnosti dlhu, pričom splatnosť dlhu bola dohodnutá už sms komunikáciou, kde sa žalovaný zaviazal uhradiť dlžnú sumu v priebehu týždňa od 19. do 25. marca 2018, a zvyšok v priebehu mesiaca apríl 2018. Žalobca s návrhom žalovaného na splatnosť pohľadávky súhlasil. Kumulatívnou nováciou nedošlo k zániku záväzku, ale k dojednaniu konkrétnej splatnosti, ktorá v pôvodnej zmluve o pôžičke absentovala. Plynutie premlčacej lehoty tak možno počítať najskôr od 1. mája 2018, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 10.6.2020, čiže v 3-ročnej premlčacej lehote. Ak by splatnosť pôžičky nebola dohodnutá sms komunikáciou, platilo by ust. § 563 OZ, keď dlžník by bol povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ na to vyzval, t.j. v prípade predžalobnej výzvy dňa 16.8.2019, keď výzva bola doručená dňa 5.8.2019 a žalovanému bola uložená povinnosť uhradiť dlh do 15.8.2019. Z uvedeného dôvodu tak nárok na žalovanú sumu nie je premlčaný. Námietku, že podpis na doručenke k výzve na úhradu dlžnej sumy, nie je žalovaného, súd vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na vyššie uvedené, keď uvedené by malo vplyv, len na konkretizovanie začiatku obdobia, od ktorého by žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania už 1.5.2018, čiže žalobca si uplatňuje úrok z omeškania od neskoršieho dátumu, čo je v prospech žalovaného. Súd v rámci dokazovania si vyžiadal informáciu k bankovému účtu: č. IBAN: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, t.j. kto je vlastníkom tohto účtu, na ktorý boli dňa 10.4.2014 poukázané finančné prostriedky vo výške 1500 eur, keďže žalovaný vlastníctvo k účtu poprel. Z poskytnutej informácie vyplynulo, že majiteľom tohto účtu je žalovaný, pričom účet bol zrušený dňa 6.6.2014, t.j. až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Z uvedeného neobstojí ani námietka žalovaného, že nie je vlastníkom daného účtu. Súd ba základe vyššie uvedeného má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
11. Podľa § 559 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
12. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba v čase omeškania žalovaného bola 0,00% (5% + 0,00%), t.j. súd zaviazal žalovaného na úrok z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy.
14. Keďže žalovaný nesplnil svoj peňažný záväzok a dostal sa do omeškania, žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, a to z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho, keď sa žalovaný dostal do omeškania, pričom žalovaný sa do omeškania dostal už 1.5.2018, avšak žalobca si úrok z omeškania uplatnil až odo dňa 16.8.2019 a od tohto dátumu súd priznal žalobcovi príslušenstvo.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.