Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-55-2020.pdf
PDF · 118.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudca JUDr. Lucia Bašistová v trestnej veci obžalovaného K.Í. I. pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona takto na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. februára 2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný
K. I., nar. X. X. XXXX v D., trvale bytom I.Š. Č.. XX, okres D., t.č. ÚVV Prešov,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
ako manžel A. I., s ktorou býva v spoločnej domácnosti na adrese I. XX, okres D., od presne nezisteného dňa roka 2010 do 8. 12. 2019 najmä počas víkendov v rôznych časových intervaloch, vždy pod vplyvom alkoholu vykonával s ňou pohlavný styk tým, že ju chytil za ruky, vtiahol do spálne, tam ju hodil na posteľ, A. I. sa bránila, vravela, že to nechce, snažila sa ho poškriabať, kopala doňho, no aj napriek tomu s ňou vykonal pohlavný styk, pričom jej spôsobil povrchové zranenia na rukách, a naposledy dňa 08.12.2019 ráno okolo 08.00 hod. ju chytil za ramená, popol do izby, ľahol si na ňu, vtedy mu vravela, že to nechce, snažila sa ho poškriabať, napriek tomu s ňou vykonal pohlavný styk, pričom pri následnom lekárskom ošetrení boli u A.Á.X. I.Š.U. zistené podliatiny na dolnej časti pravého predlaktia,
t e d a
násilím donútil ženu k súloži a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona
Z a t o sa o d s u d z u j e
Podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 ( sedem ) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písm. c/ Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala dňa 7.5.2020 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na obvineného K.X. I. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako manžel A. I.U., s ktorou býva v spoločnej domácnosti na adrese I. XX, okres D., od presne nezisteného dňa roka 2010 do 8. 12. 2019 najmä počas víkendov v rôznych časových intervaloch, vždy pod vplyvom alkoholu vykonával s ňou pohlavný styk tým, že ju chytil za ruky, vtiahol do spálne, tam ju hodil na posteľ, A. I. sa bránila, vravela, že to nechce, snažila sa ho poškriabať, kopala doňho, no aj napriek tomu s ňou vykonal pohlavný styk, pričom jej spôsobil povrchové zranenia na rukách, a naposledy dňa 08.12.2019 ráno okolo 08.00 hod. ju chytil za ramená, popol do izby, ľahol si na ňu, vtedy mu vravela, že to nechce, snažila sa ho poškriabať, napriek tomu s ňou vykonal pohlavný styk, pričom pri následnom lekárskom ošetrení boli u A. I. zistené podliatiny na dolnej časti pravého predlaktia.
Obžalovaný K. I. na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a na svoju obranu uviedol, že príčinou všetkého je alkohol, ktorý požívajú obaja s manželkou (ďalej len poškodená). Tá, keď si vypila, robila divadlo, bola agresívna, nedala mu pokoj, kým nevybuchol, provokovala ho. Vždy jej musel ustúpiť. On nepatrí medzi tých alkoholikov, ktorí sa ráno trasú a musia si vypiť. Nepije pravidelne, ani každý deň, stalo, sa že aj dva mesiace nepil. Niekedy, keď príde z práce, dá si pivko, keď sú oslavy vypije tri, štyri poldeci. Pod vplyvom alkoholu je veselý, nie je agresívny. Chcel sa liečiť dobrovoľne, nakoniec na liečenie nenastúpil. Od tragického úmrtia ich syna požíval alkohol vo väčšej miere, psychicky to dosť zasiahlo aj poškodenú. Čo sa týka znásilnenia, ani nevie, čo to slovo znamená, podľa neho je to, ak muž ženu zmláti, roztrhne na nej oblečenie a má s ňou sex a toto sa u neho nikdy nestalo. Uviedol, že dňa 8.12.2019 mali pomer s poškodenou, ale ako manželia, nie ako násilník. Ak by sa v ten deň niečo stalo, poškodená by to nahlásila na polícii, ale on bol zadržaný až dňa 10.12.2019, či mali aj v ten deň pohlavný styk, uviesť nevedel, nepamätá si to. Poškodená nemala dôvod podať na neho trestné oznámenie, neudrel ju, nehodil na posteľ, čuduje sa, prečo to urobila, asi opäť za to mohol alkohol. Pohlavný styk mali tak raz za týždeň, raz za dva mesiace. Keď už došlo k milovaniu, poškodená sa ako keby zasekla, ani sa neozvala, mohol sa k nej prihovárať. Stalo sa, že keď už bol na nej, vybehla jej slzička, asi to nechcela, odišiel a nechal ju tak. To sa stalo viackrát, keby bol násilník, tak z nej dole neodíde. Neboli pri tom žiadne násilnosti, možno ju len viac oblapil. Nenapadol ju pri pohlavnom styku. Poškodená mu nikdy nepovedala, že nechce pohlavný styk, veľa vecí si vymyslela. Sama dobrovoľne otvorí dvere do izby pred pohlavným stykom, teda nie je pravda, že by som ju mal hodiť na posteľ. Keď videl, že nechce pohlavný styk, tak odišiel preč. Poprel, aby ich dcéra B. X. videla na ruke poškodenej modriny, pretože ona ku nim nechodila. Tie modriny má od neho, stalo sa to pred pohlavným stykom, sama otvorila dvere do izby, vtedy prišiel za ňou do kuchyne, chytil ju zozadu za obe ruky a šli do spálne a zrejme jej silnejšie stisol ruky. Poškodená si prvýkrát zlomila nohu, keď šla do obchodu opitá a spadla, druhýkrát zase spadla na schodoch. Obžalovaný zároveň uviedol, nemá problémy s erekciou, pohlavný styk netrvá dlho, má už svoj vek. S manželkou spia každý vo svojej posteli. Teraz mu píše listy do ústavu, že to ľutuje, že jej chýba.
V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že poškodenej nikdy neublížil, modriny na rukách mala od toho, ako ju chytil za ruky a viedol do izby, kde mali mať pohlavný styk, k tomu ale nedošlo, lebo po tom ako ju vyzliekol a boli už v posteli, videl jej smutnú tváričku, tak vstal a odišiel. Žili v spoločnej domácnosti ešte so synom Y., preto k pohlavným stykom dochádzalo len cez víkendy, vždy keď mal chuť, poškodená nikdy nebola tá, ktorá by on neho chcela sex. Ku koncu už chuť na sex nemala vôbec. Odmieta, že pohlavný styk vykonával násilím. Nikdy mu poškodená nepovedala, že nechce pohlavný styk, vždy to u nich prebiehalo tak, že ju chytil za ruky a odviedol do izby, v podstate bola stále ticho.
Svedkyňa poškodená A. I. manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a vypovedať odmietla, súd preto zákonným postupom prečítal jej výpoveď z prípravného konania, kde
uviedla, že keď je doma sama s obžalovaným, tak ju vždy zoberie nasilu a chce od nej sex, ona ho nechce, bráni sa rukami, škriabe ho po tvári, aj mu to povie, no on si aj tak urobí svoje, lebo keď má vypité, nemá zábrany. Povie jej, že ty kurvo, te ruky ci odrežem, narába s ňou ako s handrovou bábikou. To trvá už 11 rokov. Uteká pred ním na záhradu, keď je opitý. Keď je ich syn Y. doma, tak sa s obžalovaným len hádajú, vulgárne jej nadáva, raz hodil do nej pri jednej z hádok tanier, je žiarlivý. Obžalovaný pije alkohol každý deň, už hneď ráno od nej pýta peniaze a ide do obchodu si kúpiť alkohol. Pod vplyvom alkoholu sa správa agresívne. Povedala mu, že mu donesie päť žien z bordelu, aby ho riadne vyšťavili a ona mala od neho pokoj. U nich doma nie je možné, aby mu povedala, že nechce sex, on jej vtedy povie, že : „ kedy budzem chcel ta ce pojebem ty kurvo.“ Keď kričala o pomoc, stisol jej tvár, bráni sa zakaždým, zavrie jej vtedy ústa a minule jej jednu aj „vkuril“. Stalo sa, že jej potrhal spodné prádlo. Obžalovaný sa liečil aj u psychiatra, sám ukončil liečbu. Deti stoja na jej strane, povedali jej, aby neodmietla vypovedať, že nech si posedí a príde k rozumu, lebo ju bude ďalej katovať. Čo sa týka jej zranenia kolena, tam vypovedala, že k tomu došlo pri sexe, vtedy mala na neho už také nervy, že ho „popla“, spadli obaja, obžalovaný jej priľahol nohu, nemohla ju vytiahnuť. Predtým už ale spadla dvakrát, kedy si zranila koleno, raz pred 10-12 rokmi a druhýkrát pred 2 rokmi. Pri samotnom sexe leží vedľa obžalovaného, on ju hladká „ s totym jeho“ aj dve hodiny, nepustí ju preč. Od kedy žijú v Bušovciach tak si ju takto „berie“.
Svedkyňa B. X. dcéra obžalovaného vypočutá na hlavnom pojednávaní na výpovedi z prípravného konania zotrvala a uviedla, že základným problémom je u jej rodičov alkohol, obaja požívajú alkohol, preto ich domácnosť nenavštevuje. Je jej to veľmi ľúto. Otec je výbušnejšej povahy, ale zas na druhej strane je to chlap, ktorý mal potrebu mať sex a kvôli tomu to jej mama hneď nemusela dať na znásilnenie, ale na nejaké ublíženie na zdraví, ak k niečomu došlo. Už 15 rokov nežije s rodičmi, s mamou je v telefonickom kontakte, s otcom nie je kontakte. Nejaké informácie o vzájomnom spolužití rodičov má od brata Y., ktorý žije s nimi v spoločnej domácnosti. Osobne nebola svedkom násilného konfliktu medzi rodičmi, hádať sa hádali, ale nevidela, aby by si navzájom ubližovali. Má epilepsiu, možno preto jej Y. všetko nerozpráva. Vravel jej, že rodičia už spolu nevychádzajú, že sa spolu vkuse hádajú a naposledy jej povedal, že malo dôjsť k nejakému vykĺbeniu nohy alebo ruky pri tom znásilnení, ktoré sa rieši na súde, o inom znásilnení nemá vedomosť. Mama sa je sťažovala na otca, že sa bojí okolo neho prejsť, že jej ubližuje, vtedy sa zavrie do miestnosti, kde šije. Raz spomínala nejakú bitku. Možno aj ona za to môže, že ho vyprovokuje, on je výbušná povaha a ešte k tomu príde alkohol. Svedkom toho však nebola a nebola svedkom ani fyzického útoku na matku zo strany otca. Vedela, že mamu bolela ruka aj noha a malo k tomu dôjsť pri tom znásilnení, že otec jej vykrútil ruku, to vie od mamy a brata Y.. Videla na tele mamy modriny a to na lakti a pod okom, to ale neviem či to bola modrina, mama tvrdila, že jej to urobil otec.
Zhodne s tým vypovedala svedkyňa aj v prípravnom konaní, na rozpory vo výpovediach poškodenej súd poukázal pri jej výpovedi na hlavnom pojednávaní a tieto následne postupom podľa § 264 ods.1, ods. 2 Tr. poriadku odstránil, kedy zotrvala na výpovedi z prípravného konania a teda, že bola svedkom toho, ako otec mame neslušne nadával. Rovnako zotrvala aj na svojom tvrdení z prípravného konania, že otec mamu bije, psychicky ju určite týra, že ju chcel znásilniť, že jej pri tom vykrútil nohu, toto má z počutia od mamy a brata. Tiež zotrvala na svojom vyjadrení, že otec vždy čakal, kým Y. odíde z domu, aby mohol ubližovať mame a vyžadovať si od nej sex, kde podľa jej otca mama je povinná mu ho dať.
Svedok Y. I. syn obžalovaného vypočutý na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s rodičmi počas celého obdobia rokov 2010-2018. Doma boli vždy hádky medzi rodičmi a alkohol. Bol svedkom týchto hádok, keď prišiel z práce domov. Na tieto hádky sa mu sťažovala obaja rodičia. Čo sa dialo medzi nimi, kým bol v práci, uviesť nevedel. Keď bol doma nevidel okrem hádok žiadne týranie, žiadnu bitku. Otec pil možno tri štyrikrát do týždňa. Niekedy aj dva týždne nevypil nič. Rovnako tak požívala alkohol aj mama, tá sa mu sťažovala na hádky s otcom.
Zhodne s tým vypovedal svedok v prípravnom konaní, rozpory v jeho výpovediach súd postupom podľa § 264 ods.1, ods. 2 Tr. poriadku odstránil, kedy svedok zotrvala na výpovedi z prípravného konania a teda, že sa mu mama sťažovala na otca, že ju týra, nadáva a znásilňuje, že pred 6 rokmi mu to povedala prvýkrát a potom vždy, keď si vypila a plakala mu. Otec pil tak, že štyri dni nepil a potom ťahala aj dva týždne vkuse.
Svedok A.. O. O. obvodný lekár poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodená mu nikdy nič také, čo sa kladie za vinu obžalovanému nespomínala pri návštevách jeho ambulancii, sťažovala sa viackrát na nezhody v rodine. O skutku, ktorý sa prejednáva, sa dozvedel až pri svojom výsluchu na polícií. Poškodená sa nikdy nesťažovala na to, aby ju manžel fyzicky týral. Mal vedomosť len o dvoch vážnejších zraneniach kolena poškodenej v roku 2008, kedy pracoval v záchrannej službe a bol privolaný k úrazu ku nej domov a druhýkrát v roku 2018, kedy k danému zraneniu došlo pri náhodnom úraze poškodenej, o iných zraneniach poškodenej vedomosť nemal. Zároveň uviedol, že poškodená má problémy s alkoholom, čo vyplynulo aj z jej zdravotnej dokumentácie, minimálne raz to aj osobne zistil, keď pri návšteve v ambulancii bola pod vplyvom alkoholu. Dvakrát jej navrhol protialkoholické liečenie, vtedy mu uviedla, že sa vie s týmto problémom vysporiadať sama bez pomoci odborných lekárov. U poškodenej sú dané poškodenia pečene, ktoré možno pripisovať aj užívaniu alkoholu. Zhodne tak vypovedal svedok aj v prípravnom konaní.
Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológia A.. B. T. - Š. zotrvala na záveroch znaleckého posudku č. 15/2020 s nasledovnými závermi: aktuálny zdravotný stav obžalovaného počas vyšetrenia bol dobrý. V anamnéze však boli pri vyšetrení prítomné abstinenčné príznaky z náhleho odňatia alkoholu, bol hospitalizovaný v nemocnici pre obvinených a odsúdených v J. a tieto ťažkosti po psychiatrickej liečbe ustúpili. V čase spáchania skutku trpel obvinený syndrómom závislosti od alkoholu. Jednalo sa o rozvinutú telesnú aj psychickú závislosť. Závislosť od alkoholu nie je psychickou poruchou v najvlastnejšom slova zmysle, avšak denný konzum alkoholu sa podpísal na jeho správaní, na jeho osobnosti, aj úsudku. Úroveň rozpoznávacích schopností u obžalovaného zmenená ani znížená nebola. Ovládacie schopnosti obžalovaného boli mierne, mierou nepodstatnou znížené. Na otázku, či obvinený trpí niektorou z foriem sexuálnej deviácie uviedla, že takúto deviáciu nezistila. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu. Obžalovaný psychickou chorobou či poruchou v najvlastnejšom slova zmysle netrpí, nie je potrebné psychiatrické liečenie, z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný. Vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu znalkyňa odporúča nariadiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Svoj názor odôvodnila tým, že ambulantná liečba by mala význam v tomto prípade u muža, vtedy keby bol k svojmu pitiu kritický, keby si uvedomoval negatívne dôsledky alkoholu na svoje správanie, pretože alkohol v jeho prípade ho robil agresívny, podráždeným a škriepnym. Alkohol mal negatívne účinky na jeho sexuálne funkcie, najmä na schopnosť dosiahnuť erekciu. Tieto problémy obvinený priznával, nebol schopný koitus - súlože, pomerne dlhú dobu pred tým než došlo ku spáchaniu skutku. Treba uviesť, že 90% mužov, ktorí v nadmernej miere požívajú alkohol majú problém s erektílnou funkciou, následkom čoho dochádza k celému komplexu správania, sprevádzané žiarlivosťou, podráždenosťou, útočnosťou. PPG vyšetrenie ukázalo na libido odpovedajúce veku vyšetrovaného a vážnu poruchu erektílnej funkcie. Obžalovaný sexuálnou deviáciou v najvlastnejšom slova zmysle netrpí. Diskrepancia medzi záujmom o sexuálny život, v jeho prípade pri zachovanom libide a následnou neschopnosťou realizovať pohlavný styk, aj pri nezáujme partnerky viedlo k nátlaku. Vzhľadom na vyššie uvedené znalkyňa navrhla, aby obvinený absolvoval ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Zároveň uviedla, že to do akej miery sa bude obžalovaný schopný zdržať konzumácie alkoholu aj v nechránených podmienkach je otázne. Keďže sa jedná o vynútenú abstinenciu, je vidieť, že keď obvinený nemá prístup k alkoholu, tak je schopný abstinovať. Subjektívny údaj obžalovaného o neprítomnosti cravingu - túžbe po alkohole je podľa znalkyne potrebné hodnotiť veľmi opatrne, práve preto dáva na zváženie súdu o tom, akú formu ochranného liečenia obžalovanému nariadi. Na otázku ako je možné vysvetliť rozpor medzi tým, čo je uvádzané v skutku, kde sa kladie obžalovanému za vinu pravidelné znásilňovanie poškodenej a záverom, ktorý sa týka erektílnej poruchy u obžalovaného, znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že erektílna disfunkcia neznamená, že muž nie je schopný pohlavného styku na 100%. Aj nie celkom dostačujúca erekcia môže viesť k pokusom o zasunutie penisu do pošvy, a nedá sa vylúčiť, že sa to občas môže aj podariť. Erekcia je však nespoľahlivá, trvá krátko a penis ochabne aj v priebehu súlože, bez výronu semena.
Súd postupom podľa § 268/2 TP prečítal znalecký posudok vypracovaný znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality Z.. W. S. Z.. psychologičkou č. posudku 18/2020, ktorá znaleckým vyšetrením poškodenej dospela k nasledovným záverom : u poškodenej je preukázaná osobnosť depravovaná so znakmi závislosti na alkohole a organicky alternovaná. Z diferenciálne diagnostického psychologického hľadiska predpokladané sú jej
psychosomatické ťažkosti, poruchy správania v stave najmä toxickej etiológie. Jej aktuálny psychický stav je narušený afektívnou poruchou-depresívna porucha stredne ťažkého stupňa, konkrétne: Z hľadiska emotivity u osobnosti je dominantnou vyššia senzitivita, je ľahko rozrušiteľná, prežíva vystupňovanú úzkosť, napätie u nej je odvádzané inadekvátnym spôsobom, dominantné je jej depresívne prežívanie ako i cirkularita nálad. Z hľadiska sociability osobnosti je skôr introvertne orientovaná, vytvára menej početné stabilné vzťahy, na ktorých je citovo závislá a zastáva v nich podriadený postoj. Má ťažkosti s kontaktom, je málo priebojná, bojazlivá, sociálne izolovaná, vykazuje znaky traumatizácie v tejto oblasti. Z hľadiska správania vykazuje sklon ku konformným až stereotypným a neefektívnym prejavom, pričom najmä v záťaži jej správanie je viac výbušné, očakávaným je jej demonštratívne, teatrálne vystupovanie alebo panické, skratové konanie skôr autoagresívne zamerané. Z hľadiska adaptability je u nej preukázaná labilita v prispôsobovaní, skôr konfliktami sprevádzaná prispôsobivosť až nútená adapatbilita. Zaujíma alibistické tendencie, u vyšetrovanej bola zistená forenzne - psychologicky významná snaha pôsobiť dobrým dojmom a reagovať sociálne žiadúco. Celková úroveň intelektových schopností osobnosti poškodenej je aktuálne v pásme hraničnom. Týmto možno potvrdiť forenzne-psychologicky závažnú deterioráciu (poškodenie, úbytok) kognitívnych funkcií na podklade organického poškodenia mozgu (čo je vysoko pravdepodobne práve dôsledkom alkoholovej závislosti pri predpokladanej priemernej premorbídnej Intelektovej úrovni a to vzhľadom k vzdelaniu, výchovnému prostrediu, hereditárnej záťaži a ostatným anamnestickým údajom). Vo všeobecnosti je osobnosť spôsobilá ešte adekvátne vnímať realitu. Preukázaná je prítomnosť organického poškodenia pamäťových funkcií, ktorých úroveň aktuálne zodpovedá až pásmu defektu. Narušená je najviac krátkodobá pamäť, narušená je i dlhodobá pamäť, preukázaná je prítomnosť klinicky významných tzv. pravých konfabulácií ako znakov závažnej poruchy pamäti. Možno predpokladať', že spoľahlivosť pamäťových funkcií osobnosti môže byt znížená navyše i na funkčnom podklade (aktuálny afektívny, psychický stav - toxická determinácia). Týmto sa vo všeobecnosti preukázala celkovo z forenzne-psychologického hľadiska nedostatočná spoľahlivosť pamäťových funkcií osobnosti. V prípade špecifickej vierohodnosti by poškodená bola ešte spôsobilá podstatnú časť prežitého reprodukovať správne a menej skreslene skôr v stave jej toxicky nenarušeného vedomia v čase prežitých skutočností.
Všeobecná vierohodnosť poškodenej je celkovo hodnotená ako významne znížená, pričom na uvedenom sa podieľa predovšetkým jej aktuálne zistená defektná pamäťová výbava a osobnostná výbava. Vo všeobecnosti je spôsobilá správne vnímať prežité skutočnosti, avšak nie je dostatočne spôsobila si ich z forenzne-psychologického hľadiska správne zapamätať ani neskreslene reprodukovať v podstatnej miere. V prospech toho, že ide u poškodenej o osobu, ktorej bolo vysoko pravdepodobne dlhodobo spôsobované ťažké psychické príkorie skutkami sexuálneho charakteru, svedčí forenzne- psychologicky prítomnosť najmä znakov patriacich parciálne k tzv. syndrómu týranej osoby. resp. obeti zo sexuálneho násilia: pasívne a submisívne správanie obeti naučená bezmocnosť, sebazničujúce reakcie (v podobe alkoholovej závislosti), prítomné stredne ťažkého stupňa. Avšak poruchy nemožno z forenzne- znaky depresívnej psychologického hľadiska jednoznačne určiť, že tento dopad u poškodenej alebo jej zmenený psychický stav je výlučným dôsledkom vyšetrovaného konania obvineného voči poškodenej ja to najmä vzhľadom k dlhoročnému zdravotnému stavu a mentálnej kondícii poškodenej. Z forenzne-psychologického hľadiska podiel samotnej poškodenej na vyšetrovanom konaní spočívajúci v jej prípadnom aktívnom provokovaní obžalovaného, plynúci z jej osobnostných dispozícií, nemožno hodnotiť ako významnejší.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní. Dôkazy následne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že nie je pravda, to čo sa mu kladie za vinu, nikdy nepožadoval od poškodenej pohlavný styk násilím, nikdy jej fyzicky neublížil, za všetko môže alkohol, ktorí požívajú obaja. Poškodená ho pod vplyvom alkoholu provokuje, až kým nevybuchne. Pohlavný styk majú dobrovoľný, nespráva sa pri ňom násilne, viackrát sa stalo, že ju nechal tak a odišiel preč, raz aj vtedy, keď jej vyšla slzička, keby bol násilník, tak z nej dole neodíde. Nikdy mu poškodená nepovedala, že sex nechce. Priznáva problém s alkoholom a priznal sa aj k tomu, že modriny na ruke poškodenej jej spôsobil on sám, ako ju viedol do izby za účelom pohlavného styku, asi ju len silnejšie chytil. V deň, kedy bol zadržaný vošli do izby, kde ju vyzliekol, ľahli si do postele, ale keď videl jej tváričku smutnú, tak odišiel, k styku nedošlo.
Súd obrane obžalovaného neuveril, pretože jeho tvrdenia boli vyvrátené predovšetkým výpoveďou svedkyne poškodenej A. I., ktorá v prípravnom konaní podrobne opísala správanie sa obžalovaného, keď sa dožadoval pohlavného styku, tento prebiehal zakaždým po celú dobu, ako žijú v I. násilným spôsobom, kedy proti svojej vôli sa mu musela podrobiť, aj napriek tomu, že sa bránila, či už kričaním, alebo škriabaním obžalovaného po tvári. K tomu dochádzalo počas týždňa, keď bol ich syn v práci. Obžalovaný jej aj vulgárne nadával, žiarlil, denne vo veľkom množstve požíval alkohol.
V súlade s výpoveďou poškodenej vyzneli aj výpovede svedkov a to B. X. a Y. I., detí obžalovaného, ktorí sa o daných skutočnostiach dozvedeli od svojej matky, resp. B. X. od svojho brata Y. I., ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti. Pri tzv. latentnej trestnej činnosti ako je znásilnenie je pochopiteľné, že jej svedkami sú v drvivej väčšine prípadov samotní aktéri pohlavného styku, tobôž keď sa odohráva v domácom prostredí medzi manželmi, ako to bolo aj v danom prípade, navyše keď k tomu dochádzalo stále v izbe rodinného domu a v čase, keď bol ich syn Zdenko v práci, ako to zhodne obaja uvádzali vo výpovediach. Títo svedkovia svojimi výpoveďami vyvrátili aj obranu obžalovaného, že poškodenej nikdy fyzicky neublížil.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Z.. W. S. súd nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedkyne poškodenej A. I.. Znalkyňa konštatovala, že v prípade špecifickej vierohodnosti by poškodená ešte bola spôsobilá podstatnú časť prežitého reprodukovať správne a menej skreslene skôr v stave jej toxicky nenarušeného vedomia v čase prežitých skutočností. V prospech toho, že ide u poškodenej o osobu, ktorej bolo vysoko pravdepodobne dlhodobo spôsobované ťažké psychické príkorie skutkami sexuálneho charakteru, svedčí forenzne- psychologicky prítomnosť najmä znakov patriacich parciálne k tzv. syndrómu týranej osoby. resp. obeti zo sexuálneho násilia: pasívne a submisívne správanie obeti naučená bezmocnosť, sebazničujúce reakcie (v podobe alkoholovej závislosti), prítomné stredne ťažkého stupňa. V súlade s tvrdením poškodenej (...aj dva hodziny ležim pri nemu, co me nepusci proste, žeby som ležela, len hladká s totym, kým še mu zdvihne...) vyzneli aj závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou A.. B. T.-Š., psychiatričkou a sexuologičkou, ktorá znaleckým vyšetrením dospela k záveru, že obžalovaný trpí erektílnou disfunkciou, čo ale ako uviedla znalkyňa pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní neznamená, že muž nie je schopný pohlavného styku na 100% . Aj nie celkom dostačujúca erekcia môže viesť k pokusom o zasunutie penisu do pošvy a nedá sa vylúčiť, že sa to aj podarí. V danom súd poukazuje aj na samotné vyjadrenia obžalovaného tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, kedy vypovedal, že pohlavný styk vykonával s poškodenou viac menej pravidelne, pričom neuvádzal akékoľvek problémy s erekciou, ktoré by mu bránili samotný styk vykonať, vyjadril sa len k tomu, že pohlavný styk netrvá dlho, má svoj vek.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že výpoveď poškodenej možno vyhodnotiť ako dôveryhodná, konzistentnú zodpovedajúcu jej mentálnej úrovni ako aj aktuálnemu zdravotnému stavu, táto je v súlade aj s obsahom ňou podaného trestného oznámenia, výpoveďami vyššie uvedených svedkov a záverov znaleckých posudkov a na strane druhej výpoveď obžalovaného ako tendenčnú, v snahe zbaviť sa zodpovednosti sa spáchaný skutok.
Súd sa zaoberal aj listinnými dôkazmi predloženými obžalovanými a to korešpondenciou zasielanou do ústavu na výkon väzby poškodenou, kde síce poškodená píše, že jej obžalovaný chýba, že jej je smutno, že ľutuje, čo urobila, no zároveň uvádza, že to takto ďalej už nešlo, už by to nezniesla, že on má chybu, nech si to prizná, keby to neurobila, tak nevie, ako by to bolo dopadlo. Súd poukazuje v danom na nie veľmi priaznivú rodinnú situáciu, dalo by sa povedať až na ťaživú, z čoho pramenili aj pocity poškodenej uvádzané v jej listoch, na čo mohlo mať vplyv aj tá skutočnosť, že starostlivosť o domácnosť po ekonomickej stránke nezvládala a v neposlednom rade k týmto pocitom poškodenej prispelo samotné odlúčenie, kedy poškodená už nebola vystavovaná denným atakom na svoju osobu, či už v podobe hádok, vulgárnych nadávok a predovšetkým sexuálnemu násiliu, resp. strachu, že obžalovaný sa bude opäť násilím dožadovať pohlavného styku.
Zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného
násilia donúti ženu k ženu k súloži, alebo kto na taký trestný čin zneužije jej bezbrannosť a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania po dlhší čas a na chránenej - blízkej osobe.
Blízkou osobou sa v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel. Iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Zločin znásilnenia je úmyselný trestný čin. Podľa § 15 Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovaného súd postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že ako manžel A. I.Č., s ktorou býva v spoločnej domácnosti na adrese I. XX, okres D., od presne nezisteného dňa roka 2010 do 8. 12. 2019 najmä počas víkendov v rôznych časových intervaloch, vždy pod vplyvom alkoholu vykonával s ňou pohlavný styk tým, že ju chytil za ruky, vtiahol do spálne, tam ju hodil na posteľ, A. I. sa bránila, vravela, že to nechce, snažila sa ho poškriabať, kopala doňho, no aj napriek tomu s ňou vykonal pohlavný styk, pričom jej spôsobil povrchové zranenia na rukách, a naposledy dňa 08.12.2019 ráno okolo 08.00 hod. ju chytil za ramená, popol do izby, ľahol si na ňu, vtedy mu vravela, že to nechce, snažila sa ho poškriabať, napriek tomu s ňou vykonal pohlavný styk, pričom pri následnom lekárskom ošetrení boli u A.X. I. zistené podliatiny na dolnej časti pravého predlaktia.
Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne s poznatkom o holdovaní alkoholu spoločne s manželkou. V evidencii priestupkov má jeden záznam z roku 2017 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil voči svojej manželke A. I.. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný ešte v roku 2002, na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.
Súd potom zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť ani priťažujúca okolnosť. Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona.
Zákonom ustanovená trestná sadzba pri zločine znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona je sedem až pätnásť rokov. Súd mal za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačí uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, keďže obžalovaný nebol v posledných rokoch vo výkone trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku z odvetvia Psychiatria, Sexuológia súd v súlade s § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a rovnako tak aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Súd v danom poukazuje na odborný záver znalkyne A.. B. T.-Š. v znaleckom posudku. násilím donútil ženu k súloži a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe - blízkej osobe
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.