Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-15-2017.pdf
PDF · 109.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu R. Z., bytom H.. K. XX, XXX XX H., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 8, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE- KDI2-35/2017-P zo dňa 30.3.2017, takto
rozhodol:
I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, 041 02 Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veciach správneho trestania č. KRPZ-KE-KDI2-35/2017-P zo dňa 30.3.2017, týkajúce sa žalobcu: R. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. K. XXXX/XX, H. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§§ 194-198) SSP z 10.12.2017, podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-KE-KDI2-35/2017-P zo dňa 30.3.2017 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. ORPZ-MI-ODI2-22/2017-P z 10.2.2017 vydaného v priestupkovej veci žalobcu tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol.
2. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa z 10.02.2017 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 01.11.2016 v čase okolo 15:00 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky VW Polo, evidenčného čísla H. po ulici E.. F. smerom na ulicu O.. F. v H. pričom počas vedenia vozidla používal telefónny prístroj. S vozidlom následne pokračoval po ulici O.. F. smerom k ulici S., kde sa s vozidlom otočil a sám zastavil pri policajnej hliadke. Následne pokračoval v jazde po ulici O.. F. smerom k ulici F.. X. pričom bol za pomoci svetelného a zvukového výstražného znamenia s nápisom STOP zastavený ku kontrole. Počas kontroly na výzvu policajta odmietol opakovane predložiť doklady potrebné na vedenie a prevádzku vozidla. Následne po
opakovaných výzvach predložil potrebné doklady k vedeniu a prevádzke vozidla. Týmto konaním porušil ustanovenia § 3 ods. 2 pís. c) § 4 ods. 2 písm. m) s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. i) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k), 1) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Za uvedený priestupok mu bola uložená sankcia v zmysle § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch a to pokuta vo výške 100,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiacov.
3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa odvolal žalobca. Žalovaný správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „Odvolací správny orgán začal dňa 24.03.2017 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku zo dňa 30.03.2017 v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Odvolací správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu: správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 01.11.2016, plániku a fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku, CD nosiča z miesta spáchania dopravného priestupku, evidenčnej karty vodiča zo dňa 15.01.2017 a zo dňa 10.02.2017, záznamu o podaní vysvetlenia člena hliadky zo dňa 26.12.2016, záznamu o podaní vysvetlenia člena hliadky zo 23.12.2016, záznamu o podaní vysvetlenia člena hliadky zo dňa 28.12.2016, úradného záznamu člena hliadky realizujúcej uvedený dopravný priestupok zo dňa 01.11.2016, záznamu o podaní vysvetlenia R. Z. zo dňa 13.01.2017, záznamu o podaní vysvetlenia člena hliadky zo dňa 09.02.2017, údajov o osobe R. Z. zo systému REGOB, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 10.02.2017, rozhodnutia o priestupku zo dňa 10.02.2017, odvolania R. Z. voči rozhodnutiu o priestupku a stanoviska prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu.“
4. V ďalšej časti preskúmavaného rozhodnutia žalovaný správny orgán citoval aplikovanú právnu úpravu a zovšeobecnil základné východiská pri vyvodzovaní zodpovednosti za priestupok a ukladanie sankcií a poukázal (str. 7 preskúmavaného rozhodnutia) na výpovede policajtov, ktorí boli vypočutí počas priestupkového konania. Tieto potom spolu s videozáznamom zo systému Soitron vyhodnotil tak, že s poukazom na postavenie policajta, ktorý vykonáva služobné povinnosti pod služobnou prísahou, nie je dôvod pochybovať o ich hodnovernosti. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel žalovaný správny orgán k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa majú v ňom oporu.
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika a duplika
5. Včas podanou správnou žalobou žalobca žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vo veci správneho trestania je nezákonné a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V správnej žalobe uvádza: „Proti rozhodnutiu o priestupku som podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom som okrem iného uviedol, že priestupkov, ktoré sa mi kládli za vinu a to, že som podľa policajta H. mal dňa 1.11.2016 v čase o 15:00 hod počas jazdy obsluhovať telefónny prístroj a počas kontroly nerešpektovať výzvy na predloženie dokladov potrebných na vedenie a premávku motorového vozidla, začo mi podľa správy o výsledku objasňovania priestupku chcel podľa neho udeliť pokutu 50€, som sa nedopustil. Vykonaným dokazovaním nebola podľa môjho názoru jednoznačne a bez pochybností dokázaná vina, čím správny orgán porušil základnú zásadu správneho konania a to zásadu materiálnej pravdy. Ďalej som uviedol, že výpovede hliadok sú protichodné a v podstatných skutočnostiach rozdielne, že správanie sa policajta H. pri zákroku nebolo v súlade so zákonom 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a v súlade s etickým kódexom policajta, nakoľko ma nepoučil o mojich právach, nazýval ma klamárom, drzým a arogantným šoférom a podobne, automaticky riešil podozrenie z priestupkov spísaním správy o výsledku objasňovania priestupku a uložením 100€ pokuty, čo je zaznamenané na videonahrávke. Text písaný na dve strany správy o výsledku objasňovania priestupku bol doplnený v mojej neprítomnosti, čiže o údajnom uložení pokuty 50€ som sa dozvedel až na dopravnom inšpektoráte. Policajt H. klamal, že mi ukladal pokutu 50€, nakoľko na mieste mi chcel udeliť 100€ pokutu. Žiadna zákonná výzva
na predloženie dokladov k vedeniu a prevádzke vozidla z jeho úst učinená nebola. Porušením týchto povinností príslušníka policajného zboru sa domnievam, že celý zákrok policajta H. bol nezákonný, nakoľko boli porušené moje práva. (...) Na podporu mojich tvrdení a na potvrdenie protiprávneho jednania H. som ochotný predložiť videonahrávku zo zákroku, kde je zreteľné počuť, ako ma H. oslovuje „majster sveta s telefónom", že som „drzý a arogantný šofér", „stále len klamete“ a ďalej uvádzal, že som mal uposlúchnuť až desiatu výzvu a ukladá mi 100€ blokovú pokutu. Ako je však hneď na zázname vidieť, doklady má policajt v ruke, čiže ako som písal vyššie, poskytol som mu vodičský preukaz, občiansky preukaz a technický preukaz okamžite po ukončení tiesňového volania a bez zákonnej výzvy policajta H.. Vo výpovedi policajta F. je jasne napísané, že podľa neho som mal uposlúchnuť opakovanú výzvu. Sám H. vo videu tvrdí, že má použiť dve výzvy. Na zázname je ďalej zreteľne počuť, že mi H. chcel udeliť 100€ pokutu, nie ako tvrdí vo „SVOP" hlásení. (...) Krajský dopravný inšpektorát uviedol, že na preukázanie mojej viny postačuje to, že členovia hliadky PZ svojimi zmyslami vnímali porušenie dopravných predpisov. Dôkaz v podobe videonahrávky, kde je jasné, že som sa týchto priestupkov nedopustil, vyhodnotil len, že je jednoznačné, ako prebiehala komunikácia medzi policajtom a mnou“
6. V závere správnej žaloby žalobca poukázal, že bol ukrátený na právach v zmysle § 3, § 4, § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku a taktiež § 8 ods. 1, 2 a § 12 ods. 1, 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Prílohou k správnej žalobe bol CD - nosič s videozáznamom, ktorý vyhotovil žalobca.
7. Listom zo dňa 4.10.2017 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán a to tak, že zopakoval priebeh konania a zotrval na svojej argumentácii v preskúmavanom rozhodnutí, pričom žiadne nové skutočnosti neuviedol.
8. K vyjadreniu žalovaného sa formou repliky vyjadril listom dňa 31.10.2017 žalobca. Vo vyjadrení žalobca okrem iného uvádza: „Chcem preto uviesť, že od začiatku zákroku bol jeho cieľ jasný, dať mi pokutu aj napriek tomu, že policajt nemal žiadny dôkaz o tom, aby som sa porušenia zákona dopustil tak, ako to uvádza on. Ako je vidieť na videozázname z policajného auta, policajt má v čase okolo 2:50 moje dokumenty (vodičský občiansky preukaz) v ruke a ako je počuť na nahrávke, ktorú som spravil na mobilný telefón z dôvodu, že som sa cítil byt' v ohrození konaním policajta a z dôvodu, že od počiatku som mal dojem, že policajt nebude postupovať v rámci zákonov v čase 0:03 ma oslovil policajt „majster sveta s telefónom“, ďalej bez akéhokoľvek poučenia odo mňa žiadal vysvetlenie „z akého dôvodu Vy ste zastavil pri policajtovi a ste sa ho pýtal HLÚPU otázku ?“, čím na mňa vyvíjal nátlak a pred okoloidúcimi ľuďmi sa ma snažil zosmiešniť, čím znižoval moju dôstojnosť ako aj jeho vlastnú. V druhom videu z mobilného telefónu je zrejme počuť, ako v čase okolo 0:19 hovorí „na desiatu výzvu ste to urobili“, teda že som mal uposlúchnuť až jeho desiatu výzvu, čo opäť nie je pravda, ako som už dokázal. V čase približne 0:26 je zreteľne na videu počuť, ako mi ukladá 100 blokovú pokutu slovami „sto eura bloková pokuta“. Nie 50, ako je uvedené na správe o objasňovaní priestupku. Tieto veci boli doplnené nie priamo na mieste, o týchto skutočnostiach, ktoré tam doplnil policajt alebo niekto iný som nemal žiadnu vedomosť. Môj podpis na druhej strane správ objasňovania priestupku pod vyjadrením je časť, ktorá bola v mojej prítomnosti zapísaná, ostatné veci tam neboli.“
9. Na repliku žalobcu listom zo dňa 7.12.2017 (duplika) reagoval žalovaný, ktorý zotrval na svojej argumentácii, pričom zároveň poukázal na jeho správny postup pri oprave chyby v písaní.
III. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu
10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. v platnom znení (Správny súdny poriadok) o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 - § 198 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj podľa právnych kritérií obsiahnutých v ustanovení § 195 SSP, pri ktorých správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu, a to z právnych dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. e) SSP (zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci).
11. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 18.02.2021 bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 9.02.2021.
12. Podstatou namietaných skutočností voči rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu v preskúmavanej právnej veci je nedostatočne zistený skutkový stav na riadne a zákonné posúdenie veci. Žalobca tvrdil, že vykonaným dokazovaním nebola dokázaná jeho vina.
13. Správny orgán prvého stupňa objasňoval konanie žalobcu vykazujúce znaky priestupku, ktorý sa mal stať dňa 1.1.2016 a to tak, že na základe úradného záznamu policajta J.. E. H. č. ORPZ-MI- ODI1-121/2016-P zo dňa 1.11.2016, ktorým tento popísal služobný zákrok vo veci priestupku žalobcu, spísal správu o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 1.11.2016, ktorú taktiež spísal za správny orgán J.. E. H.. Po týchto právnych úkonoch boli spísané úradné záznamy o podaní vysvetlenia v zmysle § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch policajtmi X.. H. F. dňa 28.12.2016, J.. A.. Y. P. dňa 23.12.2016, J.. L. E. dňa 26.12.2016. Dňa 13.1.2017 bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch so žalobcom. Následne bola správa o výsledku objasňovania priestupku spolu s priestupkovým spisom, listom zo dňa 15.1.2017, postúpená príslušnému správnemu orgánu na rozhodnutie.
14. Príslušný správny orgán prvého stupňa začal ex offo priestupkové konanie, nakoľko mu bola predložená správa o výsledku objasňovania priestupku a dňa 20.1.2017 predvolal na ústne pojednávanie žalobcu. Dňa 9.2.2017 opäť spísal záznam podľa § 60 ods. 2 zákona priestupkoch s J.. E. H.. Následne správny orgán prvého stupňa vykonal ústne pojednávanie dňa 10.2.2017 a to v prítomnosti žalobcu, na ktorom vyhlásil rozhodnutie o priestupku.
15. Z vyššie uvedeného procesného postupu správneho orgánu prvého stupňa a z jeho rozhodnutia vyplýva, že tento pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z výpovedi policajtov a žalobcu a taktiež z fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku a CD-nosiča - videozáznam zo systému Soitron. Správny súd zastáva názor, že počas priestupkového konania, t.j. od predvolania žalobcu na ústne pojednávanie a počas ústneho pojednávania, neboli vykonané také dôkazy, ktoré by viedli k záveru o vine žalobcu. Správny orgán prvého stupňa neodstránil rozpory v tvrdení žalobcu a policajtov, hoci mohol takto postupovať na ústnom prejednaní priestupku. Fotodokumentácia z miesta spáchania priestupku a CD-nosič - videozáznam zo systému Soitron nepreukazujú tie skutočnosti, ktoré považoval správny orgán prvého stupňa za nesporné, resp. z týchto dôkazných prostriedkov nie je možné preukázať konanie žalobcu, ktoré sa mu kladie za vinu.
16. V súvislosti s právnym názorom žalovaného správneho orgánu (bod 4. rozsudku), že výpoveď policajta pod prísahou má väčšiu dôkaznú silu ako výpoveď žalobcu v danom prípade a preto nie je dôvod o nej pochybovať, správny súd konštatuje, že vo všeobecnej rovine existuje vyvrátiteľná domnienka pravdivosti svedectva policajta, ktorá sa opiera o predpoklad nezaujatosti a nestrannosti policajtov, ktorí nemajú záujem na výsledku priestupkového konania. V posudzovanom prípade, vzhľadom na okolnosti daného prípadu zachytené v administratívnom spise (vypätá situácia), možno mať pochybnosť o takejto prezumpcii. Napriek tomu, že policajt reprezentuje určitú spoločenskú autoritu, s ktorou sa spája vy- ššia miera dôvery v jeho konanie, nemožno bez ďalšieho iba z dôvodu takéhoto postavenia (keďže fun- kcia policajta je spoločenským postavením, nie charakterovou vlastnosťou), považovať jeho výpoveď za automaticky dôveryhodnú a významnejšiu ako ktorýkoľvek iný dôkaz. Skutočnosť, že svedok zastá- va funkciu policajta ešte nevylučuje, že môže svoju výpoveď subjektivizovať tak, aby zodpovedala jeho vnútornej predstave o priebehu skutkového deja a o pohnútkach obžalovaného a to napriek tomu, že takáto predstava nemusí zodpovedať objektívnej realite.
17. V priestupkovom konaní by na uznanie viny z priestupku nemala postačovať výlučne výpoveď policajta ako jediný dôkaz, ak obvinený popiera jej pravdivosť. Na preukázanie spáchania priestupku by mal byť zadovážený objektívny dôkaz v podobe fotodokumentácie alebo videozáznamu. V prípade absencie dôkazu v podobe fotodokumentácie alebo videozáznamu prichádza do úvahy aj preukázanie spáchania priestupku súhrnom takých dôkazov, ktoré tvoria logicky a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú vinu obvineného a spáchanie priestupku, a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru (tzv. požiadavka patričného dôkazného štandardu). V posudzovanom prípade však fotodokumentácia a videozáznam neboli v takej skutkovej kvalite, aby preukazovali skutok, ktorý sa kladol žalobcovi za vinu. Je úlohou policajnej hliadky zabezpečiť dostatok dôkazov v dostatočnej kvalite, ktoré by neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, že priestupok nespáchala, mohli byť vyvrátené.
18. Ďalším zásadným argumentom proti tomu, aby bol obvinený z priestupku uznaný vinným z jeho spáchania len na základe výpovede policajta ako jediného dôkazu, je zásada materiálnej pravdy ako jedna zo základných zásad správneho (priestupkového) konania. Podľa tejto zásady rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo (objektívne) zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). Táto zásada je zakotvená nielen v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Neodstránenie existujúcich pochybností o vine obvineného prostredníctvom riadneho dokazovania, nemožno považovať za dostatočné zistenie skutkového stavu. S poukazom na túto zásadu by samotná výpoveď policajta (policajtov) nemala postačovať na vyslovenie viny obvineného z dôvodu nenáležitého zistenia skutkového stavu, a priestupok by mal byť riadne zdokumentovaný a preukázaný.
19. V preskúmavanom prípade bolo evidentné, že došlo ku konfliktu medzi žalobcom a policajtom. V týchto okolnostiach existenciu motivácie na výsledku priestupkového konania pripustil aj Najvyšší správny súd Českej republiky, ktorý spochybnil pravdivosť výpovede policajtov, nakoľko z konania policajtov vyvodil, že nemožno vylúčiť, že kontrola vodiča bola motivovaná, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu záujmom na výsledku konania. Podľa názoru súdu možno policajta považovať za nestranného svedka len vtedy, keď nie je žiadnym spôsobom motivovaný, či už negatívne alebo pozitívne, aby jeho svedectvo viedlo k určitému výsledku daného konania. To napríklad znamená, že pochybnosť o nestrannosti policajta ako svedka môže vzniknúť v prípade, ak je policajt hodnotený, a to priamo alebo nepriamo, skryto či oficiálne, podľa toho, s akou úspešnosťou sa mu darí dosahovať postih jednotlivcov za priestupky alebo iné protiprávne konania. Motivačné dôvody môžu viesť v niektorých prípadoch k nie nestrannému konaniu a v iných prípadoch môžu v policajtovi vyvolať subjektívne presvedčenie, že určité skutočnosti videl, napriek tomu, že sa nestali, alebo naopak nevidel, napriek tomu, že sa stali (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, č.k. 7 As 83/2010 zo 17. júna 2011). Právne v týchto okolnostiach správny súd vidí nedostatočne vykonané dokazovanie, pretože správny orgán, ktorý prejednal priestupok si nezabezpečil dôkazy v potrebnej kvalite na to, aby mohol rozhodnúť zákonným spôsobom.
20. Správny súd poznamenáva, že žalobná námietka ohľadom opravy chýb v písaní pri vydávaní žalovaného rozhodnutia nebola relevantná a preto na ňu nebude reagovať, nakoľko správny orgán zákonným spôsobom postupoval pri jej odstraňovaní a táto nemala dosah na žalobcove hmotné práva.
21. Správny súd v danej právnej veci napriek právnej úprave obsiahnutej v Správnom súdnom poriadku, dotýkajúcej sa prejudiciality (§ 132 SSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť),poukazuje aj na existenciu právnej hranice medzi rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy a preskúmavacím súdnym konaním vykonávaným správnym súdom. Všetky zásadné právne otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci samej je povinný vyriešiť správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a správny súd nie je oprávnený vstupovať do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, okrem zákonom vymedzených prípadov. Napriek tomu, že správny súd v danom právnom režime konania o žalobe vo veciach správneho trestania, má oprávnenie v režime tzv. plnej jurisdikcie využívať svoje procesné oprávnenia, v danej veci právny záber plnej jurisdikcie
správneho súdu v nadväznosti na vznesené žalobné námietky nie je daný (ide len o nedostatočne zistený skutkový stav).
22. Za daného skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z obsahu administratívneho konania, žalobných námietok a vyjadrenia žalovaného, správny súd uvádza, že bude povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní sa podrobnejším spôsobom vysporiadať s námietkami žalobcu uvádzanými v priebehu administratívneho konania (rozpor výpovedí a tvrdeného skutkového stavu), ako aj v obsahu žaloby. Predmetom ďalšieho priestupkového konania bude vyhodnocovanie dôkazu, ktorý predložil žalobca v tomto súdnom konaní (videozáznam na CD-nosiči) a taktiež nazhromaždených dôkazov, ktoré zabezpečil počas doterajšieho konania správny orgán a posúdenie všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti.
23. Podľa § 191 ods. 6, prvá veta Správneho súdneho poriadku právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Požiadavka na doplnenie obsahu argumentácie žalovaného správneho orgánu v danej právnej veci (v novom rozhodnutí žalovaného) smerujúca ku komplexnému obsahu argumentácie reagujúcemu na všetky námietky vznesené účastníkom v konaní súvisí aj s právom na spravodlivé súdne konanie. Iba presvedčivé rozhodnutie reagujúce na všetky prednesy a námietky účastníka priestupkového konania je podľa názoru správneho súdu rozhodnutím zodpovedajúcim základnej požiadavke uvedenej v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
24. Vzhľadom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. e) SSP a zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci
rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci