Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-2-2020.pdf
PDF · 140.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. strelnici XX, K., X./ R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. pri K. XXX, X./ X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. strelnici XX, K., X./ H.. X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. pri K. 3, X./ A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. pri K. XXX, všetci zast.: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, proti žalovaným: 1./ X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, X./ B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na Z. XX/XX, K., žalovaný v 1. a 2. rade zastúpení: JUDr. Martin Kanás, advokát so sídlom Školská 3, Nitra, 3./ G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na Z. XX/XX, K., 4/ B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na Z. XX/XX, K., žalovaný v 3. a 4. rade zastúpení: JUDr. Eva Hlaváčová, s.r.o., so sídlom Farská 12, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných v 1., 3., 4.rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/250/2003- 916 zo dňa 02. mája 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch, ako aj výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom v 1.až 5. rade, o trovách štátu a trovách znalca p o t v r d z u j e.
V napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 5.rade m e n í takto: Žalobcom v 1. až 5. rade priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v 2.rade v plnom rozsahu.
Žalobcom v 1. až 5. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1 Žalobcovia v l. až v 5.rade sa písomne podanou žalobou zo dňa 26.11.2003 domáhali, aby súd rozhodol, že sú podielovými spoluvlastníkmi v podiely 1/5 nehnuteľností v k.ú. J. pri K. parc.č XXX o výmere XXXX m2 zapísaná v PK vl. č. XXX zapísaná pod O v X/XXXX, pod O v podiele XX/XXXX a pod O v podiele XX/XXX, ďalej k parc.č. XXX o výmere XXXX m2 zapísanej v PK vl. č. XXX pod O v podiele X/XXX a pod O v podiele X/XX na základe dedičského rozhodnutia č. D XXX/XX zo dňa 23.4.1992. o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. úz. J. pri K.. Žalobu zdôvodnili tým, že sú dedičmi po nebohom X. B., zomrelom XX.XX.XXXX. Predmetom dedenia bola parc. č. XXX zapísaná v pozemno-knižnej vložke číslo XXX a parc. č. XXX zapísaná v pozemno-knižnej vložke číslo XXX. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v blízkosti domu X. Q., ktorá si ich v roku 2001 dala osvedčiť v domnení, že nadobudne k nim vlastníctvo. Nehnuteľnosti boli zapísané ako vlastníctvo X. Q. na LV číslo XXXX a to parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX mX a parc. č. XXX orná pôda o výmere XXX m2.
Dôvodili, že žalovaná nemohla nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti titulom vydržania, nakoľko neboli splnené podmienky vydržania, mala vedomosť o tom, že nehnuteľnosti užívali rodičia žalobcov, až pokiaľ im neboli vzaté do PD J. 1.2 Pôvodne bola stranou sporu žalovaná X. Q., r.č.XXXXXX/XXX. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu dňa 06.04.2010 podali návrh na zmenu strany sporu na strane žalovanej. Uznesením č. k. 18C/250/2003-362, zo dňa 2.6.2010 súd pripustil, aby z konania vystúpila X. Q. a do konania vstúpil X. Q., nar.:XX.XX.XXXX,Vladimír Q. nar.:XX.XX.XXXX a Q. E., nar.:XX.XX.XXXX. Ďalším uznesením č. k. 18C/250/2003-519, zo dňa 10.07.2014 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného v 3.rade tak, že do konania vstúpila na miesto Q. E. G. R.. Uznesením č. k. 18C/250/2003-540, zo dňa 9.3.2015 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpil B. Q. nar. X.X.XXXX, bytom na Z. XX/XX, K.. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že právny zástupca žalobcov podal návrh na zmenu žaloby, ktorú súd uznesením č. k. 18C/250/2003-896, zo dňa 15.1.2019 pripustil tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
2.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela registra "C" parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, orná pôda, nachádzajúceho sa v katastrálnom území J., obec J., okres K., zameraného Geometrickým plánom číslo X/XXXX na majetkoprávne usporiadanie pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX až XXX/XX, vyhotoveným znalcom Ing. Štefanom Špačkom dňa 2.10.2018, úradne overeným Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom dňa 21.11.2018 pod číslom 1793/2018, je : žalobca v 1. rade A. B., rod. B., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom V. strelnici XX, K., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku žalobca v 2. rade R. B., rod. B., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom J. pri K. XXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 3. rade X. B., rod. B., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom V. strelnici XX, K., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 4. rade H.. X. B., rod. B., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom J. pri K. 3, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 5. rade A. D., rod. B., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom J. pri K. XXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalovaný v 4. Rade, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 55/60 k celku. Podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela registra "C" parc. č. XXX/XX o výmere 441 m2, orná pôda, nachádzajúceho sa v katastrálnom území J., obec J., okres K., zameraného Geometrickým plánom číslo 9/2018 je : žalobca v 1. rade A. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/600 k celku. žalobca v 2. rade R. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/600 k celku. žalobca v 3. rade X. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/600 k celku. žalobca v 4. rade H.. X. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/600 k celku. žalobca v 5. rade A. D., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/600 k celku. žalovaný v 4. rade, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 535/600 k celku. Podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela registra "C" parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, orná pôda, nachádzajúceho sa v katastrálnom území J., obec J., okres K., zameraného Geometrickým plánom číslo 9/2018 je: žalobca v 1. rade A. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/600 k celku. žalobca v 2. rade R. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/600 k celku. žalobca v 3. rade X. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/600 k celku. žalobca v 4. rade H.. X. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/600 k celku. žalobca v 5. rade A. D., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/600 k celku. žalovaná v 3. rade, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 535/600 k celku. Podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela registra "C" parc. č. XXX/XX o výmere XX m2, orná pôda, nachádzajúceho sa v katastrálnom území J., obec J., okres K., zameraného Geometrickým plánom číslo X/XXXX je: žalobca v 1. rade A. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 2. rade R. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 3. rade X. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 4. rade H.. X. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 5. rade A. D., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalovaná v 3. rade, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 55/60 k celku.
Podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela registra "C" parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, orná pôda, nachádzajúceho sa v katastrálnom území J., obec J., okres K., zameraného Geometrickým plánom číslo X/XXXX je: žalobca v 1. rade A. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 2. rade R. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 3. rade X. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 4. rade H.. X. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 5. rade A. D., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalovaná v 3. rade, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 55/60 k celku. Podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela registra "C" parc. č. XXX/XX o výmere XX m2, orná pôda, nachádzajúceho sa v katastrálnom území J., obec J., okres K., zameraného Geometrickým plánom číslo X/XXXX je: žalobca v 1. rade A. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX k celku. žalobca v 2. rade R. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 3. rade X. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 4. rade H.. X. B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalobca v 5. rade A. D., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/60 k celku. žalovaný v 1. rade, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 55/60 k celku. Súd prvej inštancie vo výroku uviedol, že Geometrický plán zo dňa 02.10 2018 vyhotovený Ing. Štefanom Špačkom, úradne overeným Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom dňa 21.11.2018 pod číslom XXXX/XXXX tvorí nedeliteľnú súčasť rozhodnutia. Ďalším výrokom konanie voči žalovanému v 2.rade zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia v l. až v 5.rade majú voči žalovaným v l., 3., 4.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Žalovaný v 2.rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v l. až 5.rade v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v l., 3., 4.rade v rozsahu 100%. Znalec Ing. Štefan Špaček má nárok na náhradu trov znalečného vo vzťahu k žalovaným v l., 3., 4.rade.
2.2 Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 137 písm. c) CSP, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na zistený skutkový stav, v zmysle ktorého z pozemnoknižnej vložky č. XXX vyplynulo, že X. B., nar.: XX.XX.XXXX a X. B., nar.: XX.XX.XXXX ako maloletí nadobudli sporné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.1926 ako brat so sestrou a sú spolu vedení ako vlastníci v časti "B" pod 84/b, v podiele 9/1296, pod 84/c v podiele 9/1296, pod 85/c v podiele 27/1080, pod 85/d v podiele 27/1080 a pod č. 114/a v podiele 11/144, pod 114/b v podiele 11/144 (kúpna zmluva z 29.3.1947). Z pozemnoknižnej vložky č. XXX pod "B" č. XX/b, pod XX/c v podiele X/XXX vyplýva, že sa stali vlastníkmi nehnuteľností X. B. a X. B. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.1923 v podiele X/XXX a pod č.XX/a, podiel X/XX, pod XX/b podiel X/XX sa stali vlastníkmi nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.3.1947. Z dedičského rozhodnutia D 486/92 súd zistil, že predmetné spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudli žalobcovia dedením po svojom otcovi X. B., a to každý v podiele 1/5 k predmetu dedenia, t.j. každý zo žalobcov v podiele 13/600 vzhľadom k celku. Správa katastra Nitra na základe žiadosti v r.2005 zapísala pod Z6735/05-24/06 vlastníctvo na žalobcov, a to spoluvlastníctvo každého zo žalobcov v podiele 13/600, čo predstavuje 583,27m2. Zápis na LV č.XXXX je v súlade s PK vložkou. Ďalej mal súd prvej inštancie zo spisu Z 2253/2001 preukázané, že dňa 16.05.2001 bola spísaná notárska zápisnica N 144/2001, Nz127/2001, na základe ktorej sa X. Q. r. č.: XXXXXX/XXX stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v obci J. v kat. úz. J., a to okrem iného parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX mX a parc. č. XXX orná pôda o výmere XXX m2. V notárskej zápisnici je uvedené, že k predmetným pozemkom nadobudla vlastnícke právo titulom dedičstva po jej otcovi E. G., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX. Predmetné pozemky patrili jej otcovi E. G. od roku XXXX-XXXX, kedy boli združené do Jednotného roľníckeho družstva. Zároveň prehlásila, že nehnuteľnosti má v držbe od roku 1990, kedy jej ich vydalo Poľnohospodárske družstvo v Lehote, tieto užíva a obrába v dobrej viere, že je ich výlučnou vlastníčkou. Aj z oznámenia Poľnohospodárskeho družstva v Lehote vyplynulo, že X. Q. boli v roku 1991 vydané náhradné pozemky, ako domnelej vlastníčke o výmere 3010 m2, parc. č. XXX, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X v kat. úz. J..
2.3 Zo znaleckého posudku číslo 9/2009 Ing. Antona Košíka súd prvej inštancie zistil, že parc. č. XXX/ X orná pôda o výmere XXX m2 bola vytvorená výlučne z časti parc. č. XXX zapísanej v pozemno- knižnej vložke číslo XXX ako orná pôda o celkovej výmere XXXX m2, pričom parc. č. XXX/X orná
pôda o výmere XXX m2 bola v roku 2001 zapísaná na X. Q. aj s parc. č. XXX na LV číslo XXXX. V.. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX mX, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 vznikli deľbou parcely XXX ornej pôdy o výmere XXX m2 na základe geometrického plánu č.61/2006, pričom geometrický plán bol vyhotovený na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva. Zo znaleckého posudku číslo 6/2014 Ing. Štefana Špačeka vyplynulo, že zameral nehnuteľnosti, kde pôvodne ležali na parc. č. XXX/X, o výmere XXX mX a XXX o výmere XXX m2 nachádzajúcich sa v kat. úz. J.. Zachoval pôvodné výmery týchto parciel a vyhotovil geometrický plán. Súčet výmer novovzniknutých pozemkov uvedených v predloženom novom geometrickom pláne číslo 9/2018 je v súlade so súčtom výmer a údajmi uvedenými na LV. Rešpektoval skutočnosť, že na pozemku parcelné číslo registra C parc.č. XXX/X o výmere 849 m2 bol postavený a skolaudovaný rodinný dom a vznikla nová parcela číslo XXX/X. Pozemky sú zapísané na LV číslo XXXX kat. územie J.. Na pozemku parc.č. XXX/X v priebehu súdneho konania bol postavený rodinný dom, (ktorý nie je zapísaný v katastrálnom operáte na liste vlastníctva), vytvoril pozemky parc.č. XXX/XX o výmere XXX mX a XXX/ XX o výmere XXX m2 tak, že rodinný dom postavený na pozemku parc.č. XXX/X čiastočne leží na pozemku parc.č. XXX/XX ako stavba na cudzom pozemku a druhou časťou na pozemku parc.č. XXX/ XX. Zo znaleckého posudku číslo X/XXXX Ing. Štefana Špačeka vyplynulo, že vypracoval geometrický plán, keď ho prepracoval s poukazom na oznámenia katastrálneho odboru.
2.4 Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že podľa listu vlastníctva č. XXXX je vlastníkom parc.č. XXX/X ornej pôdy o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria je Mgr. Zuzana Omelinová, v podiele 1/1. Na pozemku parc.č. XXX/X je postavený rodinný dom súpisné číslo XXX, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX na vlastníkov Q.. G. R. a H.. V. R.. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že vlastníkom parc.č. XXX/X ornej pôdy o výmere XXX mX je B. Q., nar.: XX.XX.XXXX v podiele 1/1.
2.5 Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30.06.2016) domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 Civilného sporového poriadku sa aj na konanie začaté pred účinnosťou nového procesného predpisu použije tento nový zákon. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. je teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcov. Uviedol, že v konaní žalobcovia preukázali, že podaná určovacia žaloba je spôsobilým právnym prostriedkom na konečné odstránenie sporu medzi stranami. V danej veci ide o sporné vlastníctvo k nehnuteľnostiam, a je zrejmé, že skutkový stav nesúhlasí so stavom právnym. Podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva je tak jediným možným postupom, ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, a preto majú žalobcovia naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe, a zároveň podanou žalobou sa dosiahne požadovaná ochrana práva.
2.6 Keďže žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, súd prvej inštancie sa zaoberal tým, či došlo k nadobudnutiu vlastníctva sporných nehnuteľností X. Q. na základe vydržania. V Notárskej zápisnici X. Q. uviedla, že parcely C XXX/X a C XXX má v držbe od roku 1990, kedy jej ich vydalo do užívania poľnohospodárske družstvo v J. a od ich vydania ich má ona v nerušenej držbe, riadne ich užíva a obrába v dobrej viere, že je ich výlučnou vlastníčkou. Súd poukázal predovšetkým na výpoveď X. Q., že predmetné pozemky jej boli dané do náhradného užívania družstvom. Túto skutočnosť potvrdil svedok Ing. Štefan Petrík na pojednávaní, ktorý uviedol, že predmetné pozemky boli dané v roku 1991 do náhradného užívania pani Q.. Taktiež X. Q., ako splnomocnený zástupca X. Q. (svojej manželky) uviedol, že predmetné pozemky im dalo v roku 1991 družstvo ako náhradné pozemky. Na druhej strane súd poukázal na výpoveď O. O., ktorá potvrdila, že nehnuteľnosť užívali B., nevidela na nehnuteľnosti rodinu Q.. Tieto skutočnosti potvrdil i svedok X. V., ktorý uviedol vo svojej výpovedi, že nehnuteľnosť užívali B.. Svedkovia, ktorí podpísali čestné prehlásenia predložené pri spísaní notárskej zápisnici uviedli, že prehlásenie nečítali, neboli s prehlásením oboznámení (svedkyňa V., S. Z.). Z vykonaného dokazovanie mal súd prvej inštancie za preukázané, že X. Q. od počiatku užívania predmetných parciel vedela o tom, že parcely XXX/X a XXX jej boli dané len do užívania ako náhradné pozemky za jej viaceré iné a rozdrobené pozemky v užívaní družstva, vedela, že ide o užívanie cudzích pozemkov, ktorých je družstvo nájomcom a nie ich vlastníkom. V danej veci nebola splnená prvá podmienka vydržania, teda právny titul vstupu do oprávnenej držby, t.j. takej držby, ktorá privodí vydržanie, pričom tento titul musí byť preukázaný
jednoznačne, nemôže byť pochybný. Ďalej uviedol, že nebolo v konaní nad všetky pochybnosti preukázané, že vlastníkom sporných nehnuteľností bol právny predchodca X. Q., E. G.. Tieto skutočnosti nevyplývali ani z dedičského konania D 921/83, D 922/83, a nebolo to preukázané ani inými dôkazmi. Z týchto dôvodov X. Q. nemohla nadobudnúť presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k predmetným pozemkom, teda nebola dobromyseľná v tom, že je vlastníčkou nehnuteľností, nemohla byť oprávnenou držiteľkou, ale len oprávneným detentorom, t.j. osobou, ktorá oprávnene užíva cudziu vec (podobne ako napr. nájomca alebo podnájomca). Oprávnená detencia však k vydržaniu nepostačuje. V tejto súvislosti súd dodal, že notárska zápisnica o vydržaní má len deklaratórny charakter, vlastníctvo vydržaním vzniká priamo zo zákona splnením zákonných predpokladov. Doplnil, že nebola splnená ani ďalšia podmienka na určenie vlastníckeho práva vydržaním pre X. Q., nakoľko nebol splnený predpoklad 10 ročnej doby trvania držby, keďže bola podaná v roku 2003 žaloba na súd.
2.7 Súd prvej inštancie poukázal aj na znalecký posudok č.9/2009 vyhotovený Ing. Košíkom, z ktorého je zrejmé, že sporné parcely patrili právnym predchodcom žalobcov X. B. a manž. U., rod. O. ako i na znalecký posudok Ing. Špačeka. Zdôraznil, že nakoľko X. Q. nikdy nenadobudla vlastníctvo k parcelám XXX/X a XXX a z dôvodu, že X. Q. ďalej darovacou zmluvou previedla toto vlastnícke právo (ktoré nikdy nemala) na žalovaných, tak ani žalovaní sa nemohli stať podielovými spoluvlastníkmi predmetných parciel. Keďže vlastníctvo žalobcov bolo v konaní nad všetky pochybnosti preukázané a doteraz nezaniklo, súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu s poukazom na geometrický plán vyhotovený Ing. Štefanom Špačkom, úradne overeným Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom dňa 21.11.2018 pod číslom 1793/2018, a určil, že geometrický plán tvorí nedeliteľnú súčasť rozhodnutia.
2.8 K námietke žalovaných v 3. a 4. rade ohľadom okruhu strán sporu a nevykonateľnosti rozsudku súd uviedol, že nakoľko X. Q. nikdy nenadobudla vlastníctvo k sporným parcelám, potom nezaniklo nielen vlastníctvo žalobcov, ale ani vlastníctvo iných zaknihovaných vlastníkov týchto parciel. Žalobcovia však nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva iných zaknihovaných spoluvlastníkov týchto parciel. Aj keď boli vykonané zmeny vo vlastníctve a evidencii pozemkov, ktoré sú predmetom konania, musel byť predmet určenia vlastníckeho práva určený jednoznačne t.j., tak aby zodpovedal parcelám reg. "C" XXX/X, a "C" XXX, teda k výmere pôvodnému predmetu určenia. Petit žaloby je vykonateľný s poukazom na spoluvlastnícke podiely podľa pôvodného nadobúdacieho titulu, teda dedičského rozhodnutia.
2.9 Dňa 05.10.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcov, ktorí vzali žalobu voči žalovanému v 2.rade späť, preto súd s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP konanie voči žalovanému v 2.rade zastavil. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, a zisťoval zavinenie strán na zastavení konania. Bol toho názoru, že k späťvzatiu žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2.rade došlo pre správanie sa žalobcov. Žalovaný v 2.rade nezavinil zastavenie konania, pretože zodpovednosť za správne označenie okruhu pasívne legitimovaných je na strane žalobcov, ktorý podanou žalobou spôsobujú vznik konania.
2.10 Vzhľadom k úspechu žalobcov v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ďalej poukázal súd na to, že úprava v Civilnom súdnom poriadku nepozná inštitút trov štátu a v nadväznosti na to neupravuje mechanizmus rozhodovania o ich náhrade, ako sú nároky na svedočné, znalečné, edičné a pod. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhodol súd podľa výsledku konania podľa § 255 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o samotnom nároku rozhodol sudca a o výške rozhodne súdny úradník. Zároveň súd s poukazom na výsledok sporu určil žalovaných, ktorí majú trovy znalcovi zaplatiť, nakoľko trovy dôkazu ( podanie znaleckého posudku) neboli v plnej výške kryté preddavkom.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia, a to vo vzťahu k výroku, ktorým súd rozhodol, že žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 5. rade v rozsahu 100 %. Napadnutý výrok je nesprávny z dôvodu, že sa prieči zásade procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania , ktorá je upravená v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. V predmetnom spore bola v čase začatia konania pasívne vecne legitimovanou JL. ktorá bola v evidencií katastra nehnuteľností vedená ako vlastnícka pozemkov pare. č. XXX a XXX. Následne došlo titulom darovacej zmluvy z 11.12.2006 k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu z X. Q. na X. Q., B. Q. a Q. E.. Žalovaný v 2.rade tak nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, o vlastníctvo ktorých sa viedol spor a stal sa tak pasívne vecne legitimovaným. Žalovaní následne v priebehu konania uskutočnili nasledovné úkony: dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní a dve darovacie zmluvy. V dôsledku týchto úkonov došlo k zmene hraníc a výmer pozemkov, ktoré tvorili predmet sporu, ako aj k zmenám vo vlastníckej štruktúre týchto pozemkov. Z geometrického plánu Ing. Špačeka vyplynulo, že predmet určenia vlastníckeho práva zodpovedá podľa geometrického plánu parcelám XXX/X, XXX/X a XXX/X. Žiadnu z uvedených parciel nevlastní žalovaný v 2. Rade. Táto o skutočnosť je dôsledkom toho, že žalovaní ako účastníci Dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní V 3165/12 rozdelili parcely tvoriace predmet sporu a zrušili a vyporiadali podielové spoluvlastníctvo tak, že vlastníctvo žalovaného v 2. rade k predmetu určenia vlastníckeho práva zaniklo. Na základe uvedeného žalovaný v 2.rade prestal byť pasívne vecne legitimovaným v súdnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že záver súdu o tom, že žalobcovia zavlnili zastavenie konania voči žalovanému v 2. rade je nesprávny. Čiastočným spätvzatím žalobcovia reagovali na konanie žalovaného v 2. rade, ktorý svojím konaním stratil pasívnu vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto navrhujú, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že žalobcovia v 1. až 5. rade majú voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie aj žalovaní v 3. a 4.rade namietajúc, že počas celého konania poukazovali na tú skutočnosť, že účastníci tohto sporového konania podľa zápisov vo verejných listinách, disponujú rôznymi podielmi a to: - k novovytvorenej parc.č. XXX/XX podiel XX/ XX, teda celok, k výmere XXX m2, - k novovytvorenej parc.č. XXX/XX podiel XXX/XXX, teda celok, k výmere XXX m2, k novovytvorenej parc. č. XXX/XX podiel XX/XXX, teda 25,99 m2 - k výmere 200 m2, k novovytvorenej parc.č. XXX/XX podiel 6/60, teda 3,66 m2 - k výmere 36 m2, k novovytvorenej parc.č. XXX/XX podiel 6/60, teda 11,70 m2 - k výmere 117 m2, k novovytvorenej parc.č. XXX/XX podiel 18/60, teda 20,7 m2 - k výmere 69 m2,teda mimo tohto sporového konania sa nachádzajú podiely k niektorým parcelám, ktoré majú svojho vlastníka a títo vlastníci nie sú účastníkmi súdneho konania, ktorá skutočnosť vyplýva aj z predmetného geometrického plánu. Uviedli, že pokiaľ sa reálne vyčleňuje nehnuteľný majetok a z tohto majetku sa stáva samostatná parcela s riadnym označením parcelného čísla, tak sa určuje vlastníctvo k celej tejto parcele. Je nevyhnutné, aby účastníkmi sporového konania o určenie vyznačenej parcely boli všetky osoby, ktoré sú vlastnícky dotknuté takýmto rozsudkom. Inak je takýto rozsudok problémový z toho dôvodu, že ho nebude možné zapísať do verejných listín na katastri. Ďalej dôvodili, že ak žalobcovia sú dedičia, prečo vec neriešili bežným zápisom do katastra nehnuteľností, z tohto pohľadu sa môže javiť žaloba, resp. toto konanie ako nadbytočné, nakoľko užívací stav svedčí v prospech vlastníctva žalobcov. Uviedli tiež, že dobrá viera či dobromyseľnosť svedčí práve v prospech žalovaných, ktorí disponujú notárskou zápisnicou o nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a tým sa mohli dôvodne domnievať, že im vlastníctvo patrí. V odvolaní tiež vytkli určenie spoluvlastníckych podielov stranám sporu vo výroku rozsudku, čo sa týka parcely č. XXX/ XX orná pôda o výmere 200 m2 ( 600/600), č. XXX/XX orná pôda o výmere 36 m2 ( 60/60), č. XXX/XX o výmere 117 m2 ( 60/60) , č. XXX/XX o výmere 69 m2 ( 60/60), keď v zmysle vypracovaného GP Ing. Špačka sú spoluvlastnícke podiely určené rozdielne, a to vo vzťahu k uvedeným parcelám: č. XXX/ XX orná pôda o výmere 200 m2 ( 78/600), č. XXX/XX orná pôda o výmere 36 m2 ( 6/60), č. XXX/XX o výmere 117 m2 ( 6/60) , č. XXX/XX o výmere 69 m2 ( 18/60). Podľa ich názoru, rozsudok trpí vadami, a to nielen v označení subjektov, ale aj v podieloch. S poukazom na uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný v 1.rade podal odvolanie v zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie s tým, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Namietal, že žalobcovia na základe rozsudku nadobudnú spoluvlastnícke vlastnícke právo k predmetu sporu -pozemkom na základe neplatnosti právneho úkonu vydržania obsiahnutého v notárskej zápisnici o vydržaní právneho predchodcu žalovaných a určenia vlastníckeho práva na základe rozhodnutia súdu a žalovaným zostane zachované ich vlastnícke právo, zmenené na spoluvlastnícke právo, odvodené od ich právneho predchodcu, ktoré nadobudol na základe tej istej notárskej zápisnice, len v inom spoluvlastníckom podiele. Dôvodil, že žalobcovia v konaní o určenie vlastníckeho práva nepreukázali naliehavý právny záujem, nakoľko svoje vlastnícke právo odvodzujú na základe dedičského rozhodnutia D 486/92 zo dňa 23.04.1992. Právny predchodca žalovaných nadobudol vlastnícke právo až v roku 2001. V súdnom spise sa nenachádza dôkaz o tom, že
kataster nehnuteľností odmietol vykonať zápis vlastníckeho práva na základe uvedeného osvedčenia o dedičstve, resp. že nastal stav zdvojeného vlastníctva. Žalobcovia podľa mali podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu vydržania obsiahnutého v notárskej zápisnici. Súd v konaní neskúmal dobromyseľnosť žalovaných, ktorí vlastnícke pravo nadobudli v dobrej viere od svojich právnych predchodcov.
6.1 Žalobcovia sa písomne vyjadrili k odvolaniu žalovaných v 3. a 4.rade a odvolaniu žalovaného v 1.rade. Uviedli, že tvrdenie, že vlastnícke právo k oddelenej (samostatnej) parcele sa určuje vždy k celej takejto je správne a žalobcovia sa aj skutočne žalobou domáhajú určenia (spolu)vlastníckeho práva k celým parcelám, a to k pozemkom pare. č. XXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX, oddeleným geometrickým plánom č. 9/2018. Námietka žalovaných v 3. a 4. rade je tak zjavne nedôvodná, keďže predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k celým parcelám. K ďalšej námietke žalovaných poukázali na to, že ) účastníkmi konania sú žalobcovia, ktorí o sebe v konaní tvrdia, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov parc. č. XXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX, ako aj žalovaní ako osoby, ktoré sú podľa katastra nehnuteľností evidované ako vlastníci týchto pozemkov. Účastníkmi konania sú tak všetky osoby, ktoré sú v konaní aktívne i pasívne legitimované. Dodali, že žalobcovia nemajú žiadny právny záujem na určení spoluvlastníckeho práva iných (tretích) osôb, dotknutých vydržaním, v dôsledku ktorého „stratili“ spoluvlastníctvo nielen žalobcovia, ale aj ostatní podieloví spoluvlastníci.
6.2 Žalobcovia k ďalšej námietke uviedli, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu sa neurčuje podľa geometrického plánu, ale podľa nadobúdacieho titulu. Geometrický plán záväzne určuje parcely, ktoré sú predmetom konania. Je pravdou, že v geometrickom pláne je v časti „Nový stav“, stĺpec Vlastník (iná opráv, osoba) adresa (sídlo)“ niekoľko krát uvedený nesprávny spoluvlastnícky podiel. Tento údaj však nie je záväzný a nemé žiadny vplyv na to, aké spoluvlastnícke podiely žalobcovia titulom dedenia nadobudli. Chyby v písaní, ktorých sa znalec pri vyhotovení geometrického plánu dopustil, sa však nijako netýkajú samotných parciel, ktoré sú týmto geometrickým plánom oddelené (čo preukazuje skutočnosť, že geometrický plán bol riadne overený príslušným katastrálnym odborom okresného úradu), ale len nezáväzných (informatívnych) údajov. Zdôraznili, že z verejnej listiny, ktorou je dedičské rozhodnutie D486/292, vyplývajú práve také spoluvlastnícke podiely žalobcov, ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia. Žalovaný v 3. a 4. rade zjavne vychádzali z informatívnych údajov predmetného geometrického plánu, keď (napriek zjavnej chybe v písaní) jednoducho sčítali podiely uvedené v časti Nový stav“, stĺpec „Vlastník, adresa. Uvedená chyba v písaní však nemá nijaký vplyv na použiteľnosť geometrického plánu v katastrálnom konaní, ani na vykonateľnosť napádaného rozhodnutia.
6.3 K námietke žalovaných, že určenie vlastníckeho práva je nadbytočné, poukázali na to, že rozpor medzi skutočným stavom (t.j. že sú spoluvlastníkmi pozemkov titulom dedenia) a zapísaným stavom v katastri nehnuteľností (kde zapísaní ako vlastníci žalovaní), je možné riešiť jedine a výlučne určovacou žalobou. K tvrdeniu žalovaných, že nadobudli vlastnícke právo k pozemkom v dobrej viere, žalobcovia uviedli, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkom v čase, kedy boli tieto pozemky predmetom tohto súdneho konania , pričom ich nadobudli od vtedajších účastníkov tohto súdneho konania ako od svojich blízkych osôb. Je nemysliteľné, aby účastníci jednotlivých právnych úkonov, v rámci ktorých dochádzalo k prevodu vlastníctva, a to medzi blízkymi osobami mohli byť v „dobrej viere“ pri ich nadobudnutí, že im pozemky nespochybniteľne patria. Navyše žalovaní tvrdenie o svojej údajnej dobromyseľnosti uviedli po prvý krát až v rámci svojho odvolania proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho na toto tvrdenie nie je vôbec možné prihliadať, keďže ide o novoty v odvolacom konaní.
7. Žalovaní v 3. a 4.rade vo svojom vyjadrení k podaniu žalobcov zotrvali na svojich dôvodoch uvedených v odvolaní.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalovaných v 1., 3. a 4.rade nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanými v 1., 3. A 4.rade, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho v napadnutých vyhovujúcich výrokoch, ako aj výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom v 1.až 5. rade, o trovách štátu a trovách znalca podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj podrobne a v dostatočnej miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil. S rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.
12. Odvolací súd sa však nestotožnil s napadnutým výrokom o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1 až 5.rade, a ktorý výrok napadli odvolaním žalobcovia. S poukazom na § 388 CSP ho zmenil, tak, že žalobcom v 1 až 5. rade priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v 2.rade v plnom rozsahu.
13. Žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva pôvodne k parcelám registra C parcela č. XXX/ X a č. XXX. Bolo preukázané, že žalobcovia mali nadobudnúť svoje vlastníctvo k parcele C XXX/X (pôvodne ako časť parcely E XXX), každý v podiele XX/XXX k celku a k parcele C XXX (pôvodne ako časť parciel E XXX, E XXX, E XXX), každý v podiele 1/60 k celku na základe dedenia po svojom otcovi X. B. (titulom dedičského rozhodnutia D 486/92), ), žalovaní mali nadobudnúť svoje vlastníctvo na základe darovacej zmluvy od ich predchodkyne X. Q. (titulom V 7796/06), ktorá ho mala nadobudnúť vydržaním. Vydržanie vlastníckeho práva X. Q. bolo osvedčené Notárskou zápisnicou N 144/2001 NZ 127/2001. Keďže v priebehu konania došlo medzi žalovanými k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ktorou zrušili a vyporiadali podielové spoluvlastníctvo k uvedeným pozemkom tak, že vznikli nové parcely registra C: - parc. č. XXX/X o výmere 463 m2, parc. č. XXX/X o výmere 849 m2, parc. č. XXX/X o výmere 849 m2 a parcela č. XXX/X o výmere 849 m2. Následne došlo aj k prevodom vlastníctva sporných nehnuteľností darovacími zmluvami medzi pôvodne a aktuálne žalovanými a tiež k ďalšiemu parcelovaniu.
14. Rozsah odvolacích námietok žalovaného v 1.rade a žalovaných v 3.a 4.rade bol pomerne zhodný, preto odvolací súd sa vyjadruje k jednotlivým podstatným odvolacím námietkam všetkých žalovaných. Žalovaní v podanom odvolaní, ale i v konaní namietali naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení vlastníckeho práva, keďže im svedčí vlastnícke právo titulom dedenia. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou správne vysporiadal, keď uviedol, že podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva je jediným možným postupom, ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, a preto majú žalobcovia naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe. Odvolací súd uvádza, že z dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobcovia nadobudli vlastníctvo od svojich právnych predchodcov titulom dedenia, avšak v katastri nehnuteľností sú ako vlastníci zapísaní žalovaní, ktorých právna predchodkyňa získala sporné nehnuteľnosti titulom vydržania.
15. Všeobecné východiska o preukazovaní naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe (§ 80 písm. c/ OSP, rovnako § 137 písm. c/ CSP) uviedol súd prvej inštancie správne. Odvolací súd v tomto smere dopĺňa, že „ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy“ (M. Števček a kol., Občiansky súdny poriadok, komentár, nakladateľstvo C.H.Beck, 2. vydanie, komentár k § 80). Podobne „Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu je preto v týchto prípadoch bezproblémové ... Určovacia
žaloba môže byť v tomto prípade prostriedkom ochrany porušeného (nielen ohrozeného) práva“ (M. Števček a spol., Civilný sporový poriadok, komentár, nakladateľstvo C.H.Beck, , rok 2016, komentár k § 137).
16. Odvolaciu námietku spočívajúcu v tom, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k pozemkom v dobrej viere, keďže disponujú notárskou zápisnicou o nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Súd prvej inštancie v bodoch 52, 53 odôvodnenia rozsudku podrobne uviedol, prečo nemožno právnu predchodkyňu žalovaných - JL., (ktorá nadobudla vlastníctvo k sporným pozemkom na základe vydržania ) považovať za dobromyseľnú v otázke vydržania. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu prvej inštancie plne stotožňuje, a preto naň iba poukazuje.
17. Žalovaní ďalej namietali rozhodnutie súdu prvej inštancie v tom smere, že pokiaľ sa reálne vyčleňuje nehnuteľný majetok a z tohto majetku sa stáva samostatná parcela s riadnym označením parcelného čísla, tak sa určuje vlastníctvo k celej tejto parcele. Odvolací súd uvádza, že aj táto námietka je neopodstatnená, pretože z výroku rozsudku nepochybne vyplýva, že bolo určené vlastnícke právo k celým parcelám registra C č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, a to vo vzťahu k žalobcom, ktorí nadobudli jednotlivé spoluvlastnícke podiely, ako aj vo vzťahu k žalovaným v 1., 3., 4. rade, ktorí sú podľa katastra nehnuteľností evidovaní ako vlastníci týchto pozemkov. S uvedeným súvisí aj námietka žalovaných, že geometrický plán určuje spoluvlastnícke podiely strán sporu inak, ako sú uvedené vo výroku napádaného rozhodnutia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že spoluvlastnícke podiely boli určené v súlade s pôvodným nadobúdacím titulom, dedičským rozhodnutím D 486/92. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že je nesporné, že v ostatnom geometrickom pláne č. 9/2018 zo dňa 2.10.2018 vo výkaze výmer - Nový stav, Vlastník, sú pri parcelách č. XXX/XX - vlastník Z. R. ( podiel XX/XXX), parcele č. XXX/XX - vlastník Z. R. ( podiel X/XX), parcele č. XXX/XX - vlastník Z. R. ( podiel X/XX) a parcele č. XXX/XX - vlastník J. Q. ( podiel X/XX) nesprávne uvedené spoluvlastnícke podiely týchto žalovaných. Zároveň však je zrejmé, že vo výroku rozsudku sú predmetné podiely žalovaných uvedené správne, teda tak, že všetky spoluvlastnícke podiely strán sporu pri tej ktorej parcele tvoria celok. Odvolací súd súhlasí s vyjadrením žalobcov, že geometrický plán záväzne určuje parcely, ktoré sú predmetom konania, a to tak v grafickom znázornení, ako aj vo výkaze výmer. Je nepochybné, že ide o chyby v písaní, ktorých sa znalec pri vyhotovení geometrického plánu dopustil, avšak tieto sa nedotýkajú zakreslenia samotných parciel, keďže označenie spoluvlastníckeho podielu je len nezáväzný údaj. V opačnom prípade by predmetný geometrický plán nemohol byť riadne overený príslušným katastrálnym odborom okresného úradu. Tak ako už bolo uvedené, z nadobúdacieho titulu, ktorým je dedičské rozhodnutie D 486/292, vyplývajú práve také spoluvlastnícke podiely žalobcov, ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia.
18. Námietka žalovaných, že stranami sporu o určenie vyznačenej parcely musia byť všetky osoby, ktoré sú vlastnícky dotknuté takýmto rozsudkom je správna, avšak v danom prípade k takémuto pochybeniu nedošlo. Ako už bolo uvedené vyššie, stranami sporu sú všetky osoby, ktoré sú v konaní aktívne i pasívne legitimované. Žalobcovia správne argumentovali, že nemajú naliehavý právny záujem na určení spoluvlastníckeho práva iných (tretích) osôb, dotknutých vydržaním, v dôsledku ktorého „stratili“ spoluvlastníctvo nielen žalobcovia, ale aj ostatní podieloví spoluvlastníci. Ak sa teda podielový spoluvlastník domáha určenia svojho spoluvlastníctva, aktívne legitimovaným je zásadne len tento spoluvlastník a pasívne legitimovaným je ten, kto je zapísaný v katastri nehnuteľností.
19. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch o určení vlastníckeho práva, ako aj v súvisiacich výrokoch o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom v 1.až 5. rade, o trovách štátu a trovách znalca potvrdil s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
20. Odvolací súd sa zaoberal aj odvolaním žalobcov, ktorí napadli výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v 2. rade voči žalobcom v 1. až 5. rade v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie zastal názor, že k späťvzatiu žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2.rade došlo pre správanie sa žalobcov. Dodal, že žalovaný v 2.rade nezavinil zastavenie konania, pretože zodpovednosť za správne označenie okruhu pasívne legitimovaných je na strane žalobcov.
21. V prípade zastavenia konania je nárok na náhradu trov konania upravený v ust. § 256 CSP, v ktorom je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je to inštitút procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné § 146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existovali dve výnimky, ktoré sa do ustanovenia § 256 ods. 1 CSP premietli ako pravidlo.
22. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcov dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne nesprávne. Vzhľadom k zastaveniu konania musí súd pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa § 256 CSP ( trovy zastaveného konania) a vychádzať zo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že k späťvzatiu žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2.rade došlo pre správanie sa žalobcov. Z konania vyplynulo, že pôvodne bola pasívne vecne legitimovaná X. Q., ktorá následne darovala predmetné nehnuteľnosti X. Q., B.ovi Q. a Q. E., došlo k teda zmene okruhu na strane žalovaných. Žalovaný v 2.rade - Vladimír Q. sa tak stal pasívne vecne legitimovaným v spore. Žalovaní následne v priebehu konania uskutočnili ďalšie právne úkony, a to dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní a tiež uzavreli dve darovacie zmluvy. Je zrejmé, že týmito úkonmi došlo k zmene hraníc a výmer pozemkov, ktoré tvorili predmet sporu, ako aj k zmenám na strane vlastníkov, čoho výsledkom bolo, že žalovaný v 2.rade už nevlastnil žiadnu zo sporných parciel. Ako správne uviedli žalobcovia, na základe uvedeného konania žalovaný v 2.rade prestal byť pasívne vecne legitimovaným v súdnom konaní. S poukazom na tieto skutočnosti je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že žalobcovia zavinili zastavenie konania vo vzťahu k žalovanému v 2.rade. Bolo to práve konanie žalovaného v 2.rade, ktorým spôsobil, že stratil pasívnu vecnú legitimáciu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 5.rade zmenil s poukazom na § 388 CSP tak, že žalobcom v 1. až 5. rade priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v 2.rade v plnom rozsahu.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom v 1. až 5. rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade v plnom rozsahu.
24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).