Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-12-2020.pdf
PDF · 119.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou, v právnej veci žalobcu: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., Ž. XXXX/X, právne zastúpeného: JUDr. Lukáš Holodňák, advokát so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 8, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, tá so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.04.2020 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 03.07.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 06.07.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.04.2020 ako i rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2019 a vrátenie veci Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania.
administratívne konanie
2. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.04.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2019, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok potvrdil.
3. Správny orgán prvého stupňa žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 15.10.2019 zamietol s poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Michalovce z 15.10.2019 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 15.10.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a s poukazom na svoj zdravotný stav žiadal o opätovné
posúdenie jeho zdravotného stavu. K odvolaniu pripojil fotokópiu odvolaním napadnutého rozhodnutia, odborného posudku o invalidite a fotokópie lekárskych správ z odborných vyšetrení.
4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe žalobcom podaného odvolania, bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce dňa 12.12.2019 pričom tento odvolaniu žalobcu nevyhovel v plnom rozsahu a kompletný spisový materiál postúpil posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 19.02.2020 so záverom, že žalobca bol v máji 2019 hospitalizovaný vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) Košice, kde bolo u neho zistené dvojcievne koronárne postihnutie, bol tam operovaný a bol mu realizovaný bypas. Ide o kardiochirurgickú operáciu, ktorej cieľom je premostenie zúženého úseku koronárnej cievy srdca tepenným alebo žilovým štepom a zlepšenie zásobovania postihnutého srdcového svalu okysličenou krvou. Po operácii absolvoval kontrolné vyšetrenie ECHOKG, vyšetrenie srdca na vyššom odbornom pracovisku, ktoré dokumentuje, že po vykonaní liečebného zákroku sa srdcová funkcia obnovila, ejekčná trakcia ľavej komory je 55 %, nebolo prítomné zväčšenie dutín srdca, či poruchy kinetiky srdca. Aj kontrolné vyšetrenia (ECHOKG vyšetrenie srdca) realizované spádovým kardiológom, verifikujú toho času dobrú vypudzovaciu schopnosť ľavej komory (ejekčná frakcia ľavej komory je 58 %). Novo doložené ergonomické vyšetrenie potvrdilo dobrú výkonnosť srdca, dosiahnutých bolo 120W (norma), na EKG neboli počas a ani po záťaži zistené ischemické zmeny a vysoký tlak je dobre kompenzovaný liečbou. Ďalej uviedol, že žalobca v októbri 2018 utrpel úraz - reznú ranu v oblasti pravého zápästia, pri ktorom došlo k poškodeniu ciev, šliach a stredového nervu, následne bol operovaný a došlo k ich zošitiu. Kontrolné EMG vyšetrenie potvrdilo reinerváciu poškodeného stredového nervu pravej ruky. V decembri 2019 bol u žalobcu zistený neurinóm (útvar v oblasti zošitia nervov), ktorý bol v januári 2020 vyoperovaný. Pri prepúšťaní, neurochirurg konštatoval plne zachovanú hybnosť všetkých prstov pravej ruky a zachovanie svalovej sily. Dodal, že pri ťažkom porušení stredového nervu by nebola zachovaná plná hybnosť prstov a palca. Pokračoval, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím stav po kardiovaskulárnej operácii pre dvojcievne koronárne postihnutie, ktoré posudkový lekár zaradil do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddielu A - srdcové choroby, položky 8 - stavy po srdcových operáciách, písmena a/ - s dobrým funkčným výsledkom, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia (25% - 30%) je stanovená vzhľadom na dobrú kardiopulmunálnu výkonnosť bez potvrdenia následných ischemických zmien pri záťažovom teste. Ostatné uvedené zdravotné postihnutia, t.j. poranenie artéria radialis, nervus medianus v úrovni zápästia a ruky, podmieňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %, avšak hodnotené samostatne podľa zákona o sociálnom poistení, ani jedno z nich svojim charakterom a klinickým priebehom nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. U žalobcu vzhľadom na uvedené, invalidita nevznikla. Konštatoval, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: prepúšťacia správa z hospitalizácie na Kardiologickej klinike VÚSCH Košice od 06.05.2019 do 11.05.2019, prepúšťacia správa z hospitalizácie na Klinike srdcovej chirurgie VÚSCH Košice od 23.06.2019 do 28.06.2019, prepúšťacia správa z hospitalizácie na Kardiologickej klinike VÚSCH Košice od 29.01.2020 do 31.01.2020, kardiologické vyšetrenia, kardiologická ambulancia s.r.o. Michalovce zo dňa 04.02.2019, 26.07.2019, 26.09.2019, 08.10.2019, 28.01.2020, chirurgické vyšetrenie NsP Štefana Kukuru Michalovce zo dňa 11.10.2018, 12.10.2018, 02.11.2018, 15.02.2019, 17.07.2019, 01.08.2019, 03.08.2019, 07.08.2019, 09.08.2019, 12.08.2019, neurochirurgické vyšetrenie UNLP Košice zo dňa 04.12.2019 a bolo tiež vykonané aj vlastné vyšetrenie žalobcu posudkovým lekárom. Aj v odvolacom konaní tak bolo preukázané, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %.
5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v odvolacom konaní žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok, a preto odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol.
súdne konanie
6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.
7. V správnej žalobe žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé z akého dôvodu bolo v rámci lekárskej správy zo dňa 15.10.2019 vyhotovenej (MUDr. F. N.) posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatované, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 % predstavuje strednú hranicu z percentuálneho rozpätia 25 % až 35 %, pričom sa jedná o dolnú hranicu tohto daného percentuálneho rozpätia a strednú hranicu predstavuje rozsah 30 %, prípadne 31 %. Žalobca sa tiež nestotožnil s tým, že ostatné jeho ochorenia odôvodňovali navýšenie precentuálnej miery poklesu jeho schopnosti zárobkovej činnosti výlučne o 5 %, nakoľko sa domnieva, že sa jedná o také ochorenia a sťaženia možnosti výkonu zárobkovej činnosti, ktoré odôvodňujú navýšenie tejto percentuálnej miery poklesu o 10 %, a teda v najvyššej prípustnej miere. Žalobca ďalej poukázal na to, že lekárska správa zo dňa 15.10.2019 (vyhotovená MUDr. F. N.) ako aj posudok zdravotného stavu zo dňa 19.02.2020 boli vyhotovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia, u ktorých možno pochybovať o ich nezaujatosti vo vzťahu k žalobcovi, ako aj vo vzťahu k správnemu orgánu prvého stupňa. Rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i druhého stupňa sú založené výlučne na subjektívnych posudkoch poverených zamestnancov žalovaného resp. Sociálnej poisťovne, ústredie. Miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť nevyplývajú zo žiadnych iných objektívnych dôkazov, napadnuté rozhodnutia sú založené výlučne na subjektívnych posudkoch vyhotovených poverenými zamestnancami žalovaného resp. Sociálnej poisťovne, ústredie, a preto podľa názoru žalobcu postupom týchto orgánov nedošlo k spoľahlivému zisteniu skutočného stavu veci, ktorý je nevyhnutne potrebný pre vydanie rozhodnutia. Žalobca ďalej konštatoval, že jeho momentálny zdravotný stav mu nedovoľuje byť evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny na základe čoho bol žalobca ako uchádzač o zamestnanie vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože na základe posudku č.s.: 2019/17400 zo dňa 22.11.2019 nie je schopný si plniť povinnosti uchádzača o zamestnanie, avšak zároveň mu nebol priznaný ani stav čiastočnej invalidity a nárok na invalidný dôchodok, čo žalobca považuje za nezákonný stav zasahujúci do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov.
8. Z dôvodu zistenia skutočnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a za účelom objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobcu, žiada žalobca aby bolo doplnené dokazovanie správneho orgánu vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie.
9. V závere dodal, že je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý bol následne nesprávne právne posúdený, pričom pri ich vydávaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej.
10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zotrváva na svojom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu a to na základe vyšetrenia žalobcu z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Ďalej uviedol, že v odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobcu opakovane posúdený posudkovými lekármi organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, pričom nebolo zistené, žeby došlo k zmene v posudkových záveroch. Žalovaný poukázal v súvislosti so spochybnením objektívnosti posudkových lekárov žalovaného na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1So/109/2003, podľa ktorého „akékoľvek spochybňovanie odbornej spôsobilosti a nezaujatosti posudkových lekárov by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým stavom, rovnakú právnu hodnotu, ako posudok znalecký, vypracovaný súdnym znalcom.“ Žalovaný dodal, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobcu v budúcnosti nie je vylúčená možnosť opakovaného posúdenia jeho zdravotného stavu, nového určenia miery poklesu, a tým prehodnotenia podmienok pre priznanie invalidného dôchodku. Pochybnosti žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený a že rozhodnutie žalovaného je nesprávne, sú nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo ale nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navyše žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval inému rozsahu
zdravotného poškodenia, ako bol v čase posudzovania jeho zdravotného stavu a rozhodovania ustálený žalovaným. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé, úplné a zodpovedajú kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Posudkový lekár môže percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť najviac o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v prípade, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V danej veci posudkový lekár prihliadol na iné ochorenia žalobcu, ktoré ovplyvňujú pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a sú splnené podmienky len na zvýšenie o 5 %. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
11. V replike žalobca poukázal na to, že nespochybňuje odbornosť posudkových lekárov, spochybňuje však ich zaujatosť. Opätovne zdôraznil, že zdravotný stav žalobcu má byť taký, že tento síce nespĺňa podmienky na priznanie invalidného dôchodku, avšak zároveň nespĺňa ani podmienky, aby bol žalobca evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Tieto závery vytvárajú podľa názoru žalobcu stav právneho vákua v jeho neprospech. Rozhodnutia správnych orgánov podľa jeho názoru nevychádzajú z presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a boli vydané bez toho, aby boli obstarané potrebné podklady na rozhodnutie. V závere dodal, že zotrváva na všetkých skutočnostiach uvedených v žalobe a ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov nemá.
12. Žalovanému bola replika doručené dňa 27.10.2020, no žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky.
názor správneho súdu
13. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
14. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 28.10.2019 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietla žalobcovu žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 15.10.2019, a to vzhľadom na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Michalovce. Z pripojených administratívnych spisov je zrejme, že výrokom odborného posudku o invalidite zo dňa 15.10.2019 žalobca nebol uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola u žalobcu stanovená na hodnote 30 %. Na základe žalobcom podaného odvolania proti tomuto rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobcu opätovne posudzovaný dňa 12.12.2019 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, ktorý po oboznámení sa s pôvodnými ako i novozaloženými lekárskymi nálezmi odvolaniu nevyhovel a zotrval na svojom pôvodnom posudku zo dňa 15.10.2019. Následne bol kompletný spisový materiál postúpený posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach, ktorý po vyšetrení žalobcu a vychádzajúc z jeho celej zdravotnej dokumentácie odborným lekárskym posudkom zo dňa 19.02.2020 zhodnotil rovnako s predchádzajúcimi posudkami, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola u žalobcu stanovená na hodnote 30 %.
15. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.04.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2019, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok potvrdil.
16. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
17. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
18. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
19. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
21. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.
22. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
23. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
24. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
25. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
26. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
27. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
28. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
29. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
30. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal uznania za invalidného, teda konštatovania miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
31. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných lekárskych posudkoch zo dňa 15.10.2019, 12.12.2019 a 19.2.2020 zhodne, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určili v súlade s Prílohou č. 4 zákona o sociálnom poistení: choroby obehovej sústavy - kapitola IX, srdcové choroby - oddiel A, stavy po srdcových operáciách - položka 8, s dobrým funkčným výsledkom - písm. a/ (t.j. s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti od 25 % do 35 %), za čo žalobcovi určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a za iné zdravotné postihnutie spočívajúce v poranení artéria radialis, nervus medianus v úrovni zápästia a ruky, bola zvýšená miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Posudkový lekár v posudku zo dňa 19.02.2020 pred vydaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že po vykonaní liečebného zákroku sa srdcová funkcia obnovila, ejekčná trakcia ľavej komory je 55 %, nebolo prítomné zväčšenie dutín srdca, či poruchy kinetiky srdca a aj kontrolné vyšetrenia (ECHOKG vyšetrenie srdca) realizované spádovým kardiológom, verifikujú toho času dobrú vypudzovaciu schopnosť ľavej komory (ejekčná frakcia ľavej komory je 58 %). Ďalej konštatoval, že novo doložené ergonomické vyšetrenie potvrdilo dobrú výkonnosť srdca, dosiahnutých bolo 120 W (norma), na EKG neboli počas a ani po záťaži zistené ischemické zmeny a vysoký tlak je dobre kompenzovaný liečbou. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu posudzovaného na jeho schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Dolná hranica percentuálneho rozpätia (25 %) bola stanovená vzhľadom na dobrú kardiopulmunálnu výkonnosť bez potvrdenia následných ischemických zmien pri záťažovom teste. Iné zdravotné postihnutia podmieňujúce navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na ich následky konštatované v posudku zvýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %.
32. Posudkoví lekári pobočky ako i ústredia Sociálnej poisťovne vo svojich odborných lekárskych posudkoch podľa názoru súdu zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom zhodne vyhodnotili, že ani pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie ako ani pre iné pridružené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nedosahuje viac ako 40 %, v dôsledku čoho žalobca nie je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný.
33. Súd dodáva, že žalobca bol osobne prítomný na vyšetreniach vykonávaných posudkovými lekármi dňa 15.10.2019 a 19.2.2020, kde sa vyjadril, že iné lekárske odborné nálezy nemá.
34. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správnych rozhodnutí a postupu správnych orgánov posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.
35. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Preto pokiaľ žalobca hodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
36. Navyše pokiaľ žalobca sám nepredloží dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov ako i závery odborných vyšetrení (kardiologické, traumatologické, neurochirurgické či chirurgické), ktoré boli podkladom pre posudzovanie jeho invalidity, súd tiež nemôže považovať za dôvodnú jeho žalobnú námietku o možnej zaujatosti posudkových lekárov.
37. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
38. Súd preto ani nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhované doplnenie dokazovania spočívajúce v objektívnom posúdení zdravotného stavu žalobcu a zistenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, pretože nespokojnosť žalobcu so závermi posudkových lekárov, nie je bez preukázania iných relevantných okolností dôvodom pre vyslovenie záveru o nesprávnosti posudkov posudkových lekárov.
39. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sú povolaní na výkon posudzovania invalidity priamo zákonom o sociálnom poistení, a preto namietať ich zaujatosť len z dôvodu, že sú v pracovnoprávnom vzťahu so Sociálnou poisťovňou podľa názoru súdu neobstojí.
40. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci.
41. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.