Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_9C-38-2023.pdf
PDF · 71.66 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/38/2023
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zast. AK F. G., s.r.o., so sídlo,m Farská č. 33, 949 01 Nitra, IČO: 55 534 619, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, o zaplatenie sumy 8.704 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Nitra dňa 25.04.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.704 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to titulom nároku na vyplatenie poistného plnenia.
2. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe žiadal, aby súd v zmysle § 62 Civilného sporového poriadku konanie zastavil, nakoľko žalobcom označená pobočka poisťovne z iného členského štátu ako organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nie je nositeľom procesnej subjektivity, pričom ide v zmysle § 161 ods.2 CSP o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky.
3. Súd sa v súlade s ustanovením § 161 ods.1 CSP začal zaoberať posúdením právnej subjektivity žalovaného, pričom z Obchodného registra SR zistil, že žalovaný, tak ako je označený v žalobnom návrhu, je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby, ktorá nemá procesnú subjektivitu. Následne však právna zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa 25.07.2023 zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Uviedla, že po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy a preto žiada priznať nárok na náhradu trov konania.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods.2 CSP, ak je žaloba vzatá späť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ"), právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "ObZ"), organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku.
12. Podľa § 21 ods. 1 ObZ, zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné.
13. Podľa § 21 ods. 2 ObZ, zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
14. Podľa § 21 ods. 3 ObZ, podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.
15. Pojem procesná spôsobilosť predstavuje spôsobilosť osoby samostatne konať pred súdom a hájiť svoje práva. Je priamo odvodená od spôsobilosti na práva a povinnosti v zmysle § 18 ods. 1 OZ. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý je potrebné konanie zastaviť.
16. Súd z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava III. mal za preukázané, že žalovaný, tak ako je označený v žalobe, je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby. Organizačná zložka podniku nie je nositeľom procesnej subjektivity. Subjektom, ktorý disponuje procesnou subjektivitou je v tomto prípade zahraničný podnik, ktorý organizačnú zložku zriadil na území SR.
17. Na základe uvedeného zistenia súd konštatuje, že neboli splnené podmienky na základe ktorých by súd mohol vo veci konať, pričom nedostatok procesnej subjektivity je v zmysle § 62 CSP dôvodom na zastavenie konania. Súčasne je dôvodom na zastavenie konania aj späťvzatie žaloby zo strany žalobcu a to v zmysle § 145 ods.1 CSP.
18. Súd poukazuje na to, že aj keď došlo k späťvzatiu žaloby, bol v zmysle § 161 ods.1 CSP povinný zaoberať sa aj námietkami žalovaného, ktorý poukázal na nedostatok procesnej subjektivity pobočky poisťovne z iného členského štátu, ktorá skutočnosť, rovnako ako späťvzatie žaloby, vedie k zastaveniu konania. Nakoľko súd mal za preukázané, že žalobca v žalobe označil ako žalovaného subjekt, ktorý nemá procesnú subjektivitu, bolo potrebné, bez ohľadu na to, či žalobca následne zobral žalobu späť, alebo nie, konanie zastaviť z tohto dôvodu, čo v danom prípade má význam z hľadiska rozhodovania o nároku na náhradu trov konania.
19. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Nakoľko v danom prípade bola žaloba nesprávne podaná voči subjektu bez právnej subjektivity, čo bol aj dôvod pre zastavenie konania podľa § 62 CSP, procesne zavinil zastavenie konania žalobca, preto nárok na náhradu trov konania by mal mať žalovaný a nie žalobca, ktorý sa nároku na náhradu trov konania domáhal. Z dôvodu, že žalobcom označený subjekt na strane žalovaného nemá procesnú
subjektivitu, súd mu nemohol priznať nárok na náhradu trov konania, pričom tomuto subjektu ani žiadne trovy konania nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
22. Na doplnenie súd udáva, že žalobcovi by nebolo možné priznať nárok na náhradu trov konania ani v prípade, keby súd zastavil konanie podľa § 145 ods.1 CSP pre späťvzatie žaloby potom, ako žalobcovi bolo poskytnuté plnenie, ktorého sa žalobou domáhal. I keď by sa mohlo javiť, že zastavenie konania zavinil svojim správaním žalovaný, ktorý poskytol žalobcovi to, čoho sa domáhal, nie je tomu tak. V danom prípade plnenie žalobcovi poskytol subjekt s právnou subjektivitou a to Generali Česká poisťovňa a.s., Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom pobočky poisťovne z iného členského štátu a nie subjekt označený žalovaným t. j. Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573. Vzhľadom na uvedené by nebolo možné konštatovať, že zastavenie konania zavinil svojim správaním žalovaný, ktorý nemá právnu subjektivitu a žalobcovi žalobou uplatnené plnenie ani neposkytol.
Poučenie:
P o u č e n i e: : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.