Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cob-83-2020.pdf
PDF · 128 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/83/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: MTC consulting s.r.o., Rázusova 37, 040 01 Košice, IČO: 36 778 982, zastúpeného: KAIFER advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, IČO: 36 861 561, proti žalovanému: Forwarder s.r.o., Puškinova 9, 085 01 Bardejov, IČO: 46 391 380, zastúpenému JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 61, IČO: 42238935, o zaplatenie 28.711,60 eur s prísl., o odvolaní oboch sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4Cb/28/2015-442 z 28.5.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.
Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 28.711,60 eur istiny s 9,05 % úrokom z omeškania od 14.2.2015 do zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky. Náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.
2. Vychádzal zo zistenia, žalobca ako kupujúci a spoločnosť Slovakia Steel Mills, a.s. ako predávajúci uzavreli platnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola rebierková oceľ v celkovej hodnote 29.843,52 eur, ktorú žalobca predávajúcemu uhradil na základe faktúry č. 1311403153 zo dňa 19.12.2014. Následne účastníci tohto konania uzavreli na základe emailovej objednávky, ktorú žalovaný potvrdil, tri platné zmluvy označené ako Zmluva o vykonaní prepravy 2014, a to všetky tri dňa 18.12.2014, žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako dopravca, s miestom nakládky Slovakia Steel Mills, Priemyselná 720, Strážske a miestom vykládky IDL Sziget Depó, tereló utca 20, Budapest, Hungary, s dátumom nakládky dňa 18.12.2014 a dátumom vykládky 19.12.2014. Cena bola dohodnutá na 600,- eur plus DPH pri každej zmluve, splatnosť faktúr bola dohodnutá 10 dní po doručení. Účastníci si v každej zmluve písomne dohodli, že dopravca zodpovedá za všetky škody a iné nároky objednávateľa, ako aj akýchkoľvek tretích osôb, ktoré vzniknú v dôsledku porušenia alebo nesplnenie povinností, ktoré dopravcovi vyplývajú z tejto zmluvy, pokynov objednávateľa dopravy, prípadne z právnych predpisov, ktorými sa táto zmluva riadi. Dopravca je povinný pristaviť motorové vozidlo zodpovedajúce požiadavkám na realizáciu prepravy podľa tejto zmluvy a to v stave a výbave, ktoré určujú príslušné normy. Preprava uskutočnená na základe tejto objednávky sa spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalších právnych predpisov SR, ako aj ustanoveniami dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej
nákladnej doprave CMR. V každej zmluve bol osobitne uvedené ŠPZ nákladných cestných automobilov
- kamiónov, ktoré túto prepravu vykonajú, a to O.. Predmetom konania bola preprava rebierkovej ocele, ktorú žalobca kúpil od spoločnosti Slovakia Steel Mills, a.s. v celkovej hodnote 29.843,52 eur. Následne sa účastníci dohodli, že predmetný tovar bude na všetky tri kamióny naložený v mieste nakládky dňa 19.12.2014 a na miesto vykládky bude tovar doručený v termíne od 19.12.2014 do 22.12.2014. V danom dohodnutom termíne však tento tovar žalobcu nebol prepravený na miesto dohodnutej vykládky a nestalo sa tak do okamihu vyhlásenia tohto rozsudku. Žalobca výzvou zo dňa 30.1.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody vo výške 33.751,6 eur a určil mu na to lehotu do 10 dní od doručenia výzvy. Táto škoda podľa žalobcu spočíva v skutočnej škode vo výške 29.843,52 eur - nákupnej ceny prepravovaného tovaru a ušlého zisku vo výške 3.908,08 eur, ktorý predstavuje nákupnú cenu žalobcom a predajnú cenu tohto tovaru, ktorú mal žalobca dohodnutú s odoberateľom, ktorému mal byť tento tovar dodaný. Žalobca si oznámením zo dňa 13.2.2015 započítal svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 33.751,6 eur s inou pohľadávku žalovaného voči žalobcovi vo výške 5.040,- eur. Žalovaný prepravou tohto tovaru poveril spoločnosť JANEX TRANS s.r.o., ktorá na to použila svoje kamióny ŠPZ číslo O. vodiča T. A., ŠPZ číslo O. vodiča C. a ŠPZ číslo O. vodiča C. B.. Tovar však predmetná spoločnosť na dohodnuté miesto dodania nedodala a do dnešného dňa nebolo zistené, čo sa s daným tovarom žalobcu stalo.
3. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uzavreli tri vyššie uvedené zmluvy a dohodli si svoje práva a záväzky tak, ako to zodpovedá obsahu zmluvy. Rovnako nebolo sporné, že kamióny s tovarom žalobcu boli naložené dňa 19.12.2014, pričom na tento úkon použil žalovaný spoločnosť JANEX TRANS s.r.o. Účastníkmi nebola spochybnená ani hodnota prepravovaného tovaru a ani skutočnosť, že tovar nebol prepravený na dohodnuté miesto dodania do dnešného dňa. Súd prvej inštancie má zato, že účastníci uzavreli vzájomne 3 zasielateľské zmluvy v zmysle § 601 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorých sa žalovaný ako zasielateľ zaviazal žalobcovi ako príkazcovi že mu vo vlastnom mene a na jeho účet obstará prepravu vecí (rebierkovej ocele v celkovej hodnote 29.843,52 eur) z miesta nakládky Slovakia Steel Mills, Priemyselná 720, Strážske a miestom vykládky IDL Sziget Depó, tereló utca 20, Budapest, Hungary, ako aj s dátumom nakládky dňa 18.12.2014 a dátumom vykládky 19.12.2014. Žalobca ako príkazca sa zaviazal zaplatiť žalovanému ako zasielateľovi za to odplatu 600,- eur plus DPH pri každej zmluve. To navyše právne uzavrel odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, ktorým je súd prvej inštncoe viazaný, čo bolo bežnou praxou medzi účastníkmi konania aj v minulosti, kedy vzájomne uzavreli iných 22 zmlúv o obstaraní prepravy, pričom po každej preprave v minulosti a aj v tomto prípade žalovaný zaslal žalobcovi faktúru, na ktorej bolo jasne uvedené, že sa jedná o zmluvu o obstaranie prepravy tovaru a spolu s tým aj prílohy, a to prepravný doklad CMR, z ktorého jasne vyplývalo, že predmetné prepravy vykonáva iný subjekt a spoločnosť žalovaného pre žalobcu teda vykonávala obstaranie prepravy. Zo vzájomnej komunikácie medzi účastníkmi vyplýva, že žalobca bol informovaný o postavení žalovaného ako zasielateľa a sám si u žalovaného objednával obstaranie prepravy. Žalovaný mu túto prepravu fakturoval a žalobca nikdy za celé obdobie vzájomnej spolupráce toto nenamietal a všetky faktúry žalovanému bez výhrad uhradil. Zo žiadneho zákonného ustanovenia upravujúceho zasielateľskú zmluvu nevyplýva, že by zasielateľ v prípade, ak fakturuje služby spojené s obstaraním dopravy tovaru, vstupoval do postavenia dopravcu.
4. V konaní nebolo sporné, že tovar nebol dodaný do dohodnutého miesta dodania a stratil sa. Žalovaný ako dopravca je zbavený zodpovednosti za škodu v prípade, ak vznikla škoda na zásielke z dôvodov vyššej moci - teda z dôvodov, ktoré dopravca nemohol predvídať ani ich odvrátiť. V tomto prípade žalovaný nijako nespôsobil krádež tovaru žalobcu, a teda za škodu, ktorá takto žalobcovi vznikla nemôže zodpovedať. Žalobca bol na základe vzájomnej komunikácie so žalovaným oboznámený s postavením žalovaného ako zasielateľa a sám si u žalovaného objednal obstaranie prepravy. Žalobca teda nemôže byť úspešný so svojim nárokom z titulu náhrady škody v súvislosti so zmluvou o preprave, pretože takýto právny vzťah medzi účastníkmi konania nikdy nevznikol. Účastníci vždy uzatvárali zasielateľské zmluvy a obaja si svoje povinnosti z nich v minulosti plnili a žalovaný teda žalobcovi vždy (a aj v tomto prípade) fakturoval svoje služby na základe zasielateľských zmlúv. Argument, že žalobca zasielal spolu s objednávkou žalovanému aj formulárovo vyhotovenú zmluvu o preprave neobstojí, pretože žalovaný takéto formulárové zmluvy nikdy neakceptoval, žalobcovi vždy fakturoval obstaranie prepravy, a to žalobca de facto následne akceptoval, pretože faktúry žalovanému vždy preplatil. Nikdy jeho právne postavenie ako zasielateľa nijako relevantne nespochybnil a nenamietal. Nakoniec žalovaný nemá v predmete svojej činnosti prepravu tovaru, nevlastní dopravné prostriedky, ktoré by to mohli realizovať, a preto by prepravu tovaru samostatne ani nemohol realizovať. Je teda vylúčené, aby uzatváral s inými
subjektami (ani s žalovaným) zmluvy o preprave vecí. Námietky žalobcu, že účastníci si vzájomne dohodli zmluvy o preprave teda nie sú v tomto prípade právne relevantné. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol.
5. Žalobca zároveň namietal, že ak by aj súd prvej inštancie posúdil vzájomný zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako zasielateľský, jeho nárok je takisto dôvodný, pretože žalovaný si počínal v rozpore s vynaložením odbornej starostlivosti a pri výbere vhodného a spoľahlivého dopravcu nekonal s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho zodpovedá žalobcovi za vzniknutú škodu v zmysle § 603 Obchodného zákonníka a bodu 1 a 7 zmlúv o preprave, pretože si nedostatočne preveril osobu, s ktorou dojednal prepravu a ktorej zveril vykonanie prepravy, navyše dovtedy so spoločnosťou Janex trans s.r.o. nespolupracoval a ak mu teda zveril vykonanie prepravy, nemožno považovať takéto jeho konanie za postup s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie uvádza, že táto námietka žalobcu nie je dôvodná, pretože žalovaný si vybral dopravcu rovnakým spôsobom, ako v predchádzajúcich 22 prípadoch, a to zo špedičnej databázy v príslušnom programe Raal trans, v ktorom sa zverejňujú ponuky na prepravu a odpovede na ne a v ktorom sú uvedení podnikatelia, ktorí sa v rámci svojho predmetu činnosti venujú preprave a obstaraniu prepravy, a teda prepravné spoločnosti, špedičné spoločnosti a zasielateľské spoločnosti. Žalovaný je v danom programe registrovaný od roku 2011. V tomto ohľade súd prvej inštancie poukazuje na výpoveď zamestnankyne žalovaného pani Y., ktorá poukázala na to, že spoločnosť Janex trans s.r.o. to overovala štandardne a podľa názoru súdu dostatočne. Zistila, že súhlasia údaje o spoločnosti, ako aj údaje o zodpovednej osobe, ktorá s ňou jednala. Objednávky boli riadne potvrdené a súhlasili aj údaje a listiny danej spoločnosti s údajmi uvedenými v programe Raal trans. Daný program šetrí čas, prostriedky a námahu spoločnostiam, zaoberajúcim sa špedičnou, zasielateľskou resp. prepravnou činnosťou tým, že združuje subjekty, ktoré sa jednak zaoberajú predmetnou činnosťou a zároveň spĺňajú podmienky na zápis v takomto programe, okrem iného sú dôveryhodné a v prípade porušenia pravidiel im je činnosť pozastavená, respektíve sú z takéhoto programu vyškrtnutí. Žalovaný vždy v predchádzajúcom období kontroloval údaje o prepravcovi z tohto programu, a takáto preprava bola vždy zrealizovaná k spokojnosti žalobcu. Za situácie, kedy žalobca potreboval zrealizovať prepravu v dohodnutý čas nemal žalovaný dôvod konať iným, než prevereným spôsobom. Súd prvej inštancie má za to, že registrácia v danom programe, absencia negatívnych recenzií a žiaden údaj o nespoľahlivosti spoločnosti Janex trans s.r.o. nebol dôvod pre odmietnutie poveriť prepravou práve túto spoločnosť, ktorá dovtedy spĺňala podmienky seriózneho a štandardného prepravcu. Takýto program má práve ten účel, že šetrí námahu pri zisťovaní údajov o prepravcovi, a to má svoj nezanedbateľný potenciál pri tak časovo náročnej činnosti, ako je preprava tovaru. To je potrebné realizovať bez zbytočného odkladu a zisťovanie ďalších údajov by bolo nielen neefektívne, ale mohlo by zmariť realizovanie prepravy v dohodnutý čas. Je otázne, ako inak malo prebehnúť overovanie si dôveryhodnosti spoločnosti Janex trans s.r.o., a či by to malo vôbec zmysel a dospelo by k zisteniu prípadných nedostatkov, keď hneď následne po tom, ako žalovaný oznámil svoje pochybnosti o spoločnosti Janex trans s.r.o., bola ich činnosť v danom registri pozastavená, čo svedčí o efektivite daného programu a zároveň o tom, že v čase realizácie prepravy nebola o danej spoločnosti negatívna informácia. Žalovaný teda podľa názoru súdu vzhľadom na činnosť, ktorú vykonával preveril prepravcu dostatočným spôsobom a námietka žalobcu v tomto ohľade nie je správna. Bola by namieste, ak by spoločnosť Janex trans s.r.o. nebola zapísaná v príslušnom registri prepravcov, alebo by žalovaný v danom čase mal negatívnu vedomosť o činnosti tejto spoločnosti, alebo by mal iné konkrétne pochybnosti o nej.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 257 CSP s tým, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný. Žalobca totiž utrpel finančnú stratu v celkovej sume 33.751,60 eur v dôsledku toho, že žalovaný poveril prepravnú spoločnosť, ktorá tovar žalobcu odcudzila a neprepravila ho do miesta určenia. Žalobca nemal úspech so svojím nárokom v dôsledku prísnych, ale zákonných ustanovení Obchodného zákonníka, pričom je však neprimerane prísne, aby mal znášať nárok na náhradu trov konania.
7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obe sporové strany.
8. Žalobca podal odvolanie vo veci samej a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
9. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Poukázal na to, že súd nesprávne posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny vzťah vyplývajúci zo zasielateľskej zmluvy alebo troch zasielateľských zmlúv podľa § 601 a nasl. Obchodného zákonníka. Nemožno súhlasiť s tým, že by bežná prax medzi stranami sporu mala osvedčovať vznik zmluvného vzťahu na základe zasielateľskej zmluvy.
11. Je nesporné, že žalobca zasielal žalovanému spolu s objednávkami aj pripravené zmluvy o preprave, pričom žalovaný objednávku, t.j. zmluvu o vykonaní prepravy žalobcovi nikdy nevrátil s odôvodnením, že by pre žalobcu nevykonával prepravu tovaru, ale obstaranie prepravy tovaru. Súd nemal zistené, že by žalovaný niekedy v priebehu obchodnej spolupráce so žalobcom vytkol žalobcovi obsah objednávky, t.j. zaslaný návrh zmluvy o vykonaní prepravy, prípadne, aby žalovaný žalobcu upozornil, že prepravu by mala vykonávať iná, teda tretia osoba, pričom vždy reagoval potvrdením objednávky a oznámením motorových vozidiel a času, kedy prídu vykonať prepravu daného materiálu.
12. Strany sporu sa dohodli na vykonanie prepravy, resp. troch prepráv, čo žalobca aj preukázal troma zmluvami o preprave z 18.12.2014 a tieto žalovaný bezvýhradne akceptoval oznámení EČV motorových vozidiel a času ich príchodu, ako aj následným samotným vykonaním prepravy tovaru žalobcu. Žalobca vždy zaslal žalovanému návrh zmluvy o preprave a žalovaný takúto prepravu aj vždy v minulosti vykonal, pričom po vykonaní prepravy pre žalobcu zaslal žalobcovi s daňovým dokladom (faktúrou) a dokladom CMR aj zmluvu o preprave. Tak sa stalo v 22 predchádzajúcich prípadoch prepráv vykonaných na základe akceptovaných zmlúv žalovaným, pričom išlo o zmluvy o preprave. Nie je preto správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný tieto formulárové zmluvy nikdy neakceptoval. Naopak, predchádzajúca prax potvrdzuje, že proces kontraktácie a zaužívané obchodné zvyklosti potvrdzujú, že zo strany žalovaného došlo ku konkludentnému akceptovaniu návrhu zmluvy o preprave, ktorú takto strany uzavreli v zmysle § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Nemôže preto obstáť zistenie súdu, že strany uzavreli zasielateľskú zmluvu.
13. Treba poukázať aj na okolnosť, že súd neprijal ako relevantnú námietku žalobcu, že ak by bol zmluvný vzťah medzi sporovými stranami posúdený ako zasielateľský, je nárok taktiež dôvodný, pretože žalovaný si počínal v rozpore s vynaložením odbornej starostlivosti a pri výbere vhodného a spoľahlivého dopravcu nekonal s touto odbornou starostlivosťou, nestačí, pokiaľ žalovaný vybral dopravcu rovnakým spôsobom ako v predchádzajúcich 22 prípadoch, teda zo špedičnej databázy v príslušnom programe RAAL TRANS.
14. Nemožno hodnotiť dôveryhodnosť vybraného dopravcu s poukazom na spôsob, ako mal vyberať žalovaný tretie osoby, ktoré použil na prepravu v predchádzajúcich 22 prípadoch, pretože žalovaný nikdy počas konania nepreukázal, ako vyberal predchádzajúcich prepravcov, ktorých použil na prepravu tovaru a ani predchádzajúci spôsob konania žalovaného nemôže konvalidovať porušenie povinnosti v danom 23 prípade. Použitie programu RAAL TRANS nemôže bez ďalšieho zakladať záver o dôveryhodnosti vybraného dopravcu. Odkaz na zaužívanú prax nemá v tomto prípade žiadne miesto, nakoľko je zákonnou povinnosťou žalovaného preverovať s odbornou starostlivosťou výber prepravcu. Súd pochybil, keď neuvedenie negatívneho údaja týkajúceho sa dopravcov v programe RAAL TRANS vyhodnotil ako záver o dôveryhodnosti prepravcu opierajúca o výpoveď svedkyne - zamestnankyne žalovaného p. Y.. Treba totiž zdôrazniť, že poskytovateľ (osoba prevádzkujúca program RAAL TRANS) nenesie zodpovednosť za obsah a správnosť dát publikovaných príjemcom. Program RAAL TRANS negarantuje teda dôveryhodnosť informácií zverejnených a publikovaných v kontaktnej databanke, a teda ani dôveryhodnosť dopravcu vykonávajúceho prepravu zásielky. Žalovaný pred súdom potvrdil, že nie je možné spravodlivo očakávať, že bude niekoľko dní overovať všetkých zamestnancov, ktorí vystupujú za dopravcu, čím potvrdil, že nekonal s odbornou starostlivosťou a že program RAAL TRANS neobsahuje dôveryhodné informácie.
15. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp.zn. 5Obo/214/2006 z 27.2.2008) vyplýva, že ak žalovaný zveril vykonanie prepravy dopravcovi, s ktorým dosiaľ nebol v žiadnom kontakte, nemožno
považovať takýto postup za postup s odbornou starostlivosťou, ak žalovaný pri plnení svojho záväzku neskúmal dôveryhodnosť, spoľahlivosť, existenciu firmy dopravcu a podobne.
16. Z ustanovenia § 603 Obchodného zákonníka taktiež vyplýva, že ak pre zanedbanie odbornej starostlivosti dôjde k výberu nevhodného dopravcu, s ktorým zasielateľ uzavrie zmluvu o preprave a v príčinnej súvislosti s tým vznikne príkazcovi škoda, zasielateľ je zodpovedný za túto škodu.
17. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s okolnosťou, že zodpovednosť za prepravovaný tovar na stane žalovaného bola nepochybne dohodnutá v zmysle bodu 1 a 7 zmluvy o preprave, pričom aj v predchádzajúcich prípadoch zmluvy žalovaný nerozporoval a po vykonaní prepravy ich pripojil k faktúre spolu s dokladom CMR. Do každej zo zmlúv boli žalovaným dopisované údaje o EČV motorových vozidiel. Z obsahu týchto zmlúv vyplýva, že žalobca a žalovaný sa vždy dohodli o rozšírení zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi v zmysle bodov 1 a 7 týchto zmlúv.
18. Žalovaný podal odvolanie len proti výroku o trovách konania.
19. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. Poukázal na to, že súd v napadnutom rozsudku uzavrel, že žalobca nemôže byť úspešný s nárokom na náhradu škody v súvislosti so zmluvou o preprave, pretože takýto právny vzťah medzi sporovými stranami nikdy nevznikol. Z toho vyplýva, že súd sa jednoznačne priklonil k právnej argumentácii žalovaného, ktorú tento uvádzal od začiatku sporu. Žalovaný už vo vyjadrení k predžalobnej výzve upriamil pozornosť na prepravcu - JANEX trans, s. r. o. a odporúčal žalobcovi, aby s nárokom na náhradu škody sa obrátil na tohto prepravcu.
21. Odôvodnenie rozsudku súdu o nepriznanie nároku na náhradu trov konania je v rozpore so samotným odôvodnením vo veci samej. Súd totiž uzavrel, že žalovaný poveril prepravou spoločnosť, ktorá tovar žalobcu odcudzila a neprepravila ho do miesta určenia. Túto okolnosť však nemožno považovať za chybu vyplývajúcu z konania žalovaného. Súd zamietol žalobu v celom rozsahu aj v dôsledku predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorý sa žiadnym spôsobom nestotožnil s námietkami a argumentáciou žalobcu.
22. Súd nebral do úvahy ekonomickú situáciu žalovaného v čase žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov za podanie odvolania proti prvotnému rozsudku, pričom žalovaný bol zaviazaný uhradiť súdny poplatok vo výške 1.488.- eur, čo pre žalovaného znamenalo vážne narušenie ekonomickej stability.
23. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sporovým stranám v zmysle § 257 CSP musí byť rozhodnutím výnimočným, čo však v prejednávanej veci so zreteľom na všetky okolnosti zistené nebolo.
24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vo veci samej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
25. Žalobca v následnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného (proti výroku o trovách konania) zotrval na svojich doterajších stanoviskách a navrhol, aby v prípade zmeny rozsudku súdu prvej inštancie bola mu priznaná plná náhrada trov konania proti žalovanému.
26. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, zatiaľ čo odvolanie žalovaného je dôvodné.
27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci samej aj správne rozhodol, pokiaľ ide o vec samú. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho
posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie (pokiaľ ide o vec samú) a nemožno súhlasiť len s jeho rozhodnutím o náhrade trov prvoinštančného konania.
28. Podľa § 261 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 601 Obchodného zákonníka zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Zasielateľ je oprávnený žiadať, aby mu bol daný písomne príkaz na obstaranie prepravy (zasielateľský príkaz), ak zmluva nemá písomnú formu.
30. Podľa § 602 Obchodného zákonníka v rámci zmluvy je zasielateľ povinný plniť pokyny príkazcu. Zasielateľ je povinný upozorniť príkazcu na zjavnú nesprávnosť jeho pokynov. Ak zasielateľ nedostane od príkazcu potrebné pokyny, je povinný požiadať príkazcu o ich doplnenie. Pri nebezpečenstve z omeškania je však povinný postupovať aj bez týchto pokynov tak, aby boli čo najviac chránené záujmy príkazcu, ktoré sú zasielateľovi známe. Ak zmluva určuje, že pred vydaním zásielky alebo dokladu umožňujúcich nakladať so zásielkou zasielateľ vyberie určitú peňažnú sumu od príjemcu alebo uskutoční iný inkasný úkon, platia primerane ustanovenia o bankovom dokumentárnom inkase (§ 697 a nasl.).
31. Podľa § 603 Obchodného zákonníka pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe. Zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Zasielateľ je povinný zásielku poistiť, len keď to určuje zmluva.
32. Podľa § 604 Obchodného zákonníka príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho povahe, ako aj o iných skutočnostiach potrebných na uzavretie zmluvy o preprave a zodpovedá za škodu, ktorá zasielateľovi vznikne porušením tejto povinnosti.
33. Podľa § 606 Obchodného zákonníka zasielateľ je povinný podať príkazcovi správu o škode, ktorá zásielke hrozí alebo ktorá na nej vznikla, len čo sa o tom dozvie, inak zodpovedá za škodu vzniknutú príkazcovi tým, že túto povinnosť nesplnil. Ak hrozí bezprostredne podstatná škoda na zásielke a ak nie je čas vyžiadať si pokyny príkazcu alebo ak váha príkazca s takými pokynmi, môže zasielateľ zásielku predať vhodným spôsobom na účet príkazcu.
34. Podľa § 607 Obchodného zákonníka zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku. Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi primeraný preddavok na náklady spojené s plnením záväzku zasielateľa, a to skôr, než zasielateľ začne s jeho plnením. Príkazca je povinný zaplatiť zasielateľovi odplatu a vzniknuté náklady bez zbytočného odkladu po tom, čo zasielateľ zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných zmlúv s dopravcami, prípadne medzizasielateľmi a podal o tom správu príkazcovi.
35. V prejednávanej veci bolo právne posúdenie obchodnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami definované už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 1Cob/8/2017-305 z 27.2.2018), v ktorom odvolací súd upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na posúdenie vzťahu sporových strán ako vzťahu vyplývajúceho zo zasielateľskej zmluvy. Na tomto právnom posúdení nič nezmenilo ani dokazovanie a zistenia vykonané súdom prvej inštancie po zrušení pôvodného rozhodnutia, t.j. rozsudku č.k. 4Cb/28/2015-239 zo 16.5.2016 uvedeným uznesením odvolacieho súdu.
36. Zmluvy, ktoré sú pripojené v spise (č.l. 48, 49, 50) nemožno posúdiť ako zmluvy o preprave, nakoľko neobsahujú riadnu špecifikáciu práv a povinností zmluvných strán smerujúcich skutočne k vykonaniu prepravy, ale ide o formulárové zmluvy, ktoré obsahujú len úpravu základných práv a povinností zmluvných strán týkajúcu sa fakturácie, pristavenia a kvality motorového vozidla, predloženia tzv. CMR
a započítania nárokov, avšak bez uvedenia konkrétnych a špecifických podmienok daného obchodného prípadu a konkrétnosti prepravy tovaru. Okolnosť, že ide len o formulárové zmluvy potvrdzuje predovšetkým zmluvné konštatovanie, že zmluva sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, avšak bez uvedenia čo aj len jedného zákonného ustanovenia. Za týchto okolností ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že treba vychádzať z praxe, ktorá medzi sporovými stranami prebiehala v minulosti (pred uzavretím predmetných troch zmlúv z 18.12.2014), ktorá potvrdzuje, že prepravu zabezpečovala v skutočnosti vždy iná firma a žalovaný, hoci bol formálne v zmluvách uvedený ako dopravca, túto v skutočnosti len zabezpečoval a reálne ju vykonávala iná obchodná spoločnosť.
37. Za týchto okolností je zodpovednosť za škodu na prepravovanom tovare na spoločnosti, ktorá túto prepravu vykonávala (v danom prípade išlo o spoločnosť JANEX trans, s. r. o.). Zodpovednosť žalovaného za škodu na prepravovanom tovare nemožno vyvodiť ani z obsahu predmetných zmlúv označených ako zmluvy o preprave a akceptovať odvolaciu argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že strany si dohodli (aj pri eventuálnej akceptácii posúdenia ich právneho vzťahu ako vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy zasielateľskej) širšiu zodpovednosť žalovaného za škodu na prepravovanom tovare. Takúto zodpovednosť žalovaného z ustanovení týchto zmlúv nemožno vyvodiť so zreteľom na všeobecnosť a nekonkrétnosť ustanovení týchto zmlúv, ktoré sa týkajú len (v zmysle vyššie uvedeného) fakturácie, predloženia CMR, započítania, prípadne pristavenia a kvality motorového vozidla, avšak pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného, tá by mohla prichádzať len v dôsledku porušenia alebo nesplnenia povinností uvedených v týchto zmluvách v zmysle bodu 1 zmlúv. Žiaden z týchto bodov zmlúv sa však netýka zodpovednosti za stratu alebo poškodenie tovaru.
38. Za daných okolností by zodpovednosť za poškodenie alebo stratu prepravovaného tovaru mohla byť vo vzťahu k žalovanému vyvodená len v dôsledku preukázania, že prepravu obstarával v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorú by mal dodržať ako zasielateľ v zmysle § 603 ods. 1 Obchodného zákonníka.
39. Porušenie odbornej starostlivosti pri zabezpečovaní prepravy predmetného tovaru na strane žalovaného však preukázané nebolo. Žalovaný postupoval tak, ako v iných obchodných prípadoch vo vzťahu k žalobcovi a vybral dopravcu ( v danom prípade spoločnosť JANEX trans, s.r.o.) z programu RAAL TRANS. V tejto súvislosti možno vychádzať z výpovede svedkyne Martiny Fuksovej, ktorá potvrdila jednak charakter činnosti žalovaného ako obchodnej spoločnosti, kde poukázala na to, že ide o špedičnú činnosť a v tejto súvislosti svedkyňa potvrdila, že overenie spoľahlivosti tohto dopravcu prebehlo štandardným spôsobom na základe informácií, ktoré daný program poskytuje. Takto boli overené: výpis z obchodného registra, koncesia tohto dopravcu, ako aj uzavretie príslušných poistných zmlúv. Boli overené čísla motorových vozidiel, návesov a tiež ich platnosť. Žiadne okolnosti vzbudzujúce pochybnosti o spoľahlivosti tohto dopravcu zistené neboli, pričom aj odvolací súd súhlasí s tým, že ťažko očakávať nejaké ďalšie získavanie informácií a preverovanie dopravcu v rámci plnenia si povinnosti vykonať zasielateľskú službu s odbornou starostlivosťou.
40. Judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú žalobca vo svojom odvolaní poukazuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/214/2006 z 27.2.2008) nie je v prejednávanej veci aplikovateľná, nakoľko v tomto konaní sa najvyšší súd zaoberal len príslušenstvom pohľadávky k pôvodne uplatňovanej istine 321.751,- Sk a nezaoberal sa takto z hľadiska veci samej konkrétnou aplikáciou § 603 ods. 1 Obchodného zákonníka (o povinnosti zasielateľa vykonať dojednanie spôsobu a podmienky prepravy s odbornou starostlivosťou), pretože v tomto rozhodnutí, pokiaľ ide o porušenie tejto povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, len prevzal závery súdu prvej inštancie ( a nemal ani možnosť so zreteľom na rozsah odvolania ). Najvyšší súd sa však touto analýzou eventuálneho porušenia ustanovenia § 603 ods. 1 Obchodného zákonníka zasielateľom nezaoberal. Naviac v zmysle vyššie uvedeného treba konštatovať, že v prejednávanej veci takéto porušenie zo strany žalovaného zistené nebolo.
41. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vo veci samej vyhovel a postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.
42. Pochybil však súd prvej inštancie vo výroku o trovách konania, pokiaľ uviedol, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné nepriznanie náhrady trov konania sporovým stranám v zmysle § 257 CSP. V tejto súvislosti poukázal na finančnú stratu žalobcu v celkovej sume 33.751,60 eur a okolnosť, že žalovaný poveril prepravou spoločnosť, ktorá tovar odcudzila.
43. Tieto okolnosti však nie sú dôvodom pre aplikáciu § 257 CSP v otázke náhrady trov konania v prejednávanej veci, pričom treba vychádzať z toho, že žalovaný bol v konaní úspešný, nároky uplatňované žalobcom proti žalovanému v tomto konaní sa ukázali ako nedôvodné a žalovaný nenesie zodpovednosť za finančnú stratu, ktorú žalobca utrpel. Napokon nie je zrejmé, aký vplyv na rozhodnutie o trovách konania by mala mať okolnosť uvádzaná súdom prvej inštancie, že žalovaný poveril prepravou spoločnosť, ktorá tovar žalobcu odcudzila, pokiaľ zároveň súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaný svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou neporušil.
44. Právna doktrína (pozri bližšie Marek Števček, Svetlana Ficová, Jana Baricová, Soňa Mesiarkinová, Jana Bajánková, Marek Tomašovič a kolektív: Civilný sporový poriadok, komentár, nakladatelství C.H.BECK, Praha, 2016, str. 942) v tejto súvislosti zhŕňa dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP v otázke náhrady trov konania tak, že týmito dôvodmi môže byť neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu a nízky príjem. Žiaden z týchto dôvodov súd prvej inštancie bližším spôsobom pri aplikácii § 257 CSP v otázke náhrady trov konania neuvádza a neaplikuje konkrétne v prejednávanej veci, pričom odvolací súd konštatuje, že žiaden z týchto dôvodov zistený nebol. Preto je potrebné pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania vychádzať z § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého má žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v tomto štádiu konania plný úspech, nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v danom štádiu vo veci úspech nemal.
45. Preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania a určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).