Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Csp-196-2017.pdf
PDF · 126.21 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/196/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Fond na podporu vzdelávania, so sídlom Bratislava, Panenská 29, IČO: 47 245 531, zastúpeného GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1) A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. D., E. F. XXX/XX, 2) G. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom B. H., D. B. XXX/XX I. I. X) J. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom B. D., E. F. XXX/XX, v spore o zaplatenie 3308,30 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná 1) a žalovaný 2) sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 18,44 eura a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 42,36 eura, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Žalovaná 1) a žalovaná 3) sú povinné zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 72,56 eura a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 113,65 eura, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej.
Konanie o zaplatenie 4024,35 eura sa zastavuje.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej 1) a žalovanému 2) spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej 1) a žalovanej 3) spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11. 12. 2017, v spojení s jej doplneniami zo dňa 12. 7. 2018 a 7. 9. 2018, sa žalobca domáhal voči žalovanej 1) a žalovanému 2) zaplatenia istiny vo výške 894,38 eura, spolu s úrokom vo výške 4,5 % ročne zo sumy 894,38 eura od 8. 11. 2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 831,42 eura od 26. 10. 2017 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42,36 eura a poistného vo výške 6,98 eura a ďalej vo výške 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne za každý začatý rok, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a voči žalovanej 1) a žalovanej 3) zaplatenia istiny vo výške 2399,85 eura, spolu s úrokom vo výške 4,5 % ročne zo sumy 2399,85 eura od 8. 11. 2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2406,40 eura od 26. 10. 2017 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 113,65 eura a poistného vo výške 18,74 eura a ďalej vo výške 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne za každý začatý rok, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. V žalobe uviedol, že dňa 10. 10. 2011 požiadala žalovaná 1) o poskytnutie pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu pre študentov v akademickom roku 2011/2012. Dňa 15. 11. 2011 bola
so žalovanou 1) uzatvorená zmluva o pôžičke číslo 5262/2011, ktorú žalovaný 2) podpísal ako ručiteľ. Na základe uvedenej zmluvy bola žalovanej 1) poskytnutá pôžička vo výške 1327,76 eura. Dňa 30. 10. 2012 požiadala žalovaná 1) o poskytnutie pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu pre študentov v akademickom roku 2012/2013. Dňa 19. 2. 2013 bola so žalovanou 1) uzatvorená zmluva o pôžičke číslo 2669/2012, ktorú žalovaná 3) podpísala ako ručiteľ. Na základe uvedenej zmluvy bola žalovanej 1) poskytnutá pôžička vo výške 1062,40 eura. Dňa 30. 10. 2013 požiadala žalovaná 1) o poskytnutie pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu pre študentov v akademickom roku 2013/2014. Dňa 13. 1. 2014 bola so žalovanou 1) uzatvorená zmluva o pôžičke číslo 221/2013, ktorú podpísala žalovaná 3) ako ručiteľ. Na základe uvedenej zmluvy bola žalovanej 1) poskytnutá pôžička vo výške 2500 eur. Žalovaná 1) mu dňa 20. 2. 2012 oznámila ukončenie štúdia, preto jej zaslal výzvu na vrátenie neoprávnene čerpanej pôžičky. Na základe potvrdenia o štúdiu zo dňa 20. 2. 2012 uzavrel so žalovanou 1) dohodu o splátkach pôžičky, v ktorej sa žalovaná 1) zaviazala pôžičku splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 14,60 eura. Z dôvodu pokračovania v štúdiu rozhodol dňa 13. 11. 2012 o odklade splátok do septembra 2015. Dňa 23. 11. 2015 zaslal žalovanej 1) upozornenie na začiatok splatnosti pôžičky od januára 2016, s výškou mesačnej splátky 83,77 eura. Po doručení diplomu žalovanou 1), jej dňa 18. 12. 2015 zaslal upozornenie na začiatok splatnosti pôžičky, so splatnosťou prvej splátky v marci 2016. Upomienkou číslo 1 zo dňa 4. 4. 2016 vyzval žalovanú 1) na zaplatenie nedoplatku vo výške 83,77 eura. Nakoľko žalovaná 1) na túto upomienku nereagovala, dňa 2. 5. 2016 ju upomienkou číslo 2 vyzval na zaplatenie nedoplatku vo výške 167,54 eura. Uvedená upomienka bola zaslaná na vedomie aj žalovaným 2) a 3). Keďže žalovaná 1) na upomienku nereagovala, riaditeľskou upomienkou zo dňa 29. 3. 2017 ju vyzval na zaplatenie nedoplatku vo výške 250,16 eura. Riaditeľská upomienka bola zaslaná na vedomie aj žalovaným 2) a 3). Nakoľko žalovaná 1) bola v omeškaní s viac ako tromi mesačnými splátkami pôžičky, dňa 27. 9. 2017 ju vyzval na jednorazovú úhradu zostatku pôžičky v celkovej výške 3641,01 eura, v lehote do 25. 10. 2017. Výzva bola zaslaná na vedomie aj žalovaným 2) a 3). Žalovaná 1) a žalovaná 3) si výzvu neprevzali v odbernej lehote, žalovaný 2) výzvu prevzal 2. 10. 2017. Žalovaní boli výzvou zo dňa 23. 11. 2017, prostredníctvom právneho zástupcu, vyzvaní na úhradu dlhu. Poukázal na skutočnosť, že činnosť, ktorú vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Je verejnoprávnou inštitúciou, účelovým fondom, ktorý podstatou a povahou svojej činnosti nespĺňa pojmové znaky dodávateľa. Zmluva, ktorú uzavrel so žalovanou 1), nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ku dňu 26. 10. 2017 predstavoval dlh 3303,24 eura a pozostával z istiny vo výške 4890,16 eura, poplatkov a náhrad vo výške 311,61 eura, zmluvného úroku vo výške 328,71 eura, po odpočítaní vykonaných splátok vo výške 2227,25 eura. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú náklady za výzvu na úhradu v sume tarifnej odmeny advokáta, vrátane režijného paušálu a dane z pridanej hodnoty. Keďže za splnenie záväzku žalovanej 1) sa zaručili viacerí ručitelia na základe viacerých zmlúv, rozpočítal výšku vzájomným pomerom medzi jednotlivými pôžičkami tak, že nárok voči žalovanej 1) a žalovanému 2) predstavuje 27,15 % a nárok voči žalovanej 1) a žalovanej 3) 72,85 %.
2. V doplnení žaloby zo dňa 12. 7. 2018 žalobca uviedol, že pôžičku, poskytnutú žalovanej 1), nemožno kvalifikovať ako spotrebiteľský úver a ani vzťah zo zmluvy o pôžičke nemožno považovať za spotrebiteľský právny vzťah. Poukázal na zákonné ustanovenie § 1 ods. 3 písm. p) zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré výslovne ako na osobitný predpis odkazuje na zákon číslo 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov. Poukázal tiež na zákonné ustanovenie § 1 ods. 3 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme, pričom na poskytovanie pôžičiek sa nevyžaduje povolenie podľa osobitného zákona. Uviedol, že je neštátnym účelovým fondom, ktorého hlavným predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl a pedagógom, pričom uvedenú činnosť vykonáva vo verejnom záujme. Poukázal tiež na skutočnosť, že prostriedky fondu možno použiť len na poskytovanie pôžičiek a správu fondu, nedochádza teda k rozdeleniu zisku vo forme dividend, ako je to obvyklé pri obchodných spoločnostiach. Činnosť, ktorú vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.
3. Podaním, doručeným súdu dňa 15. 3. 2024, žalobca oznámil, že žalovaná 1) vykonala po podaní žaloby čiastkové úhrady, a to dňa 19. 2. 2020 vo výške 800 eur, 15. 5. 2020 vo výške 2400 eur a 23. 7. 2020 vo výške 824,35 eura. Uvedené úhrady boli započítané na istinu v celkovej výške 3294,23 eura, v dôsledku čoho je istina v plnom rozsahu uhradená, úroky v celkovej výške 365,24 eura, v dôsledku čoho sú úroky uhradené v celom rozsahu a poistné za roky 2017 až 2020 v celkovej výške 51,57 eura,
v dôsledku čoho je poistné uhradené v celom rozsahu. Úroky z omeškania vyčíslil na 404,31 eura, z toho úroky z omeškania vyčíslené vo vzťahu k žalovanej 1) a žalovanému 2) na 103,50 eura a úroky z omeškania vyčíslené vo vzťahu k žalovanej 1) a žalovanej 3) na 300,81 eura. Z zostávajúcej sumy úhrad žalovanej 1) vo výške 313,31 eura potom žalobca podľa pomerov započítal na úroky z omeškania uplatnené vo vzťahu k žalovanej 1) a žalovanému 2) 27,15 %, čo činí 85,06 eura a na úroky z omeškania uplatnené voči žalovanej 1) a žalovanej 3) 72,85 %, čo činí 228,25 eura. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 4024,35 eura vzal späť a navrhol, aby súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1) a žalovanému 2) úroky z omeškania v celkovej výške 18,44 eura (vo výške 5 % ročne zo sumy 831,42 eura od 26. 10. 2017 do 19. 2. 2020, t. j. 11,29 eura a zo sumy 614,22 eura od 20. 2. 2020 do 15. 2. 2020, t. j. 7,15 eura) a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 42,36 eura a žalovanej 1) a žalovanej 3) úroky z omeškania v celkovej výške 72,56 eura (vo výške 5 % ročne zo sumy 2406,40 eura od 26. 10. 2017 do 19. 2. 2020, t. j. 50,63 eura, zo sumy 1923,60 eura od 20. 2. 2020 do 15. 5. 2020, t. j. 21,23 eura a zo sumy 75,20 eura od 16. 5. 2020 do 23. 7. 2020, t. j. 0,70 eura) a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 113,65 eura.
4. Žalovanej 1) bola žaloba doručená postupom podľa zákonného ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda zverejnením oznámenia o podaní žaloby na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, keďže súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, pričom súd vykonal všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovanej. Žalovaná má v Registri obyvateľov Slovenskej republiky evidovaný trvalý pobyt v B. D., E. F. XXX/XX, od 11. 11. 1991. Obvodné oddelenie PZ Liptovský Hrádok súdu oznámilo, že zásielku sa žalovanej 1) na uvedenú adresu doručiť nepodarilo. Následne súd doručoval žalovanej 1) zásielku do Veľkej Británie, na adresu oznámenú žalovanou 3). Podľa oznámenia doručujúceho orgánu vo Veľkej Británii bola žalovanej 1) doručená zásielka jej vložením do poštovej schránky. Súdu však nebol doručený listinný dôkaz, preukazujúci doručenie žaloby do vlastných rúk žalovanej 1). Žalovaná 1) následne, dňa 5. 8. 2020, súdu oznámila, že zásielku dostala. Žalovaná 1) v priebehu ďalšieho konania na mailové správy nereagovala. Súdu sa nepodarilo zistiť adresu žalovanej 1) ani prostredníctvom Obce Liptovský Peter, ktorá oznámila, že sa v obci dlhodobo nezdržiava, ani prostredníctvom polície, ani prostredníctvom žalovanej 3). Z adresy vo Veľkej Británii sa dňa 12. 10. 2023 vrátili zásielky nedoručené, z dôvodu, že žalovaná 1) je na adrese neznáma. Žalovanej 1) boli následne, v súlade so zákonným ustanovením § 116 ods. 3 Civilného sporového poriadku, písomnosti doručované na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.
5. Žalovaní 1) až 3) nevyužili svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadrili, hoci boli na to vyzvaní uznesením zo dňa 10. 4. 2019, ktoré bolo žalovanej 1) doručené dňa 15. 11. 2023, žalovanému 2) dňa 21. 4. 2020 a žalovanej 3) dňa 2. 5. 2019. Žalovaná 1) súdu dňa 5. 8. 2020 mailom oznámila, že nevie o čo ide, nakoľko pôžičku už tento rok splatila.
6. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu a žalovaných, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Advokát žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Žalovaným 1) až 3) bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku na adresu trvalého bydliska evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Žalovaní 1) až 3) svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili včas a vážnymi dôvodmi.
7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
8. Žalovaná 1) dňa 30. 9. 2011 požiadala Študentský pôžičkový fond o poskytnutie pôžičky pre študenta študujúceho v zahraničí dennou formou vo výške 1327,76 eura. Študentský pôžičkový fond ako veriteľ, žalovaná 1) ako dlžník a žalovaný 2) ako ručiteľ uzatvorili dňa 14. 11. 2011 zmluvu číslo 5262/2011 o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu so študentom študujúcim na zahraničnej vysokej škole v akademickom roku 2011/2012, v ktorej si dojednali poskytnutie pôžičky vo výške 1327,76 eura, s výškou mesačnej splátky 14,60 eura.
9. Žalovaná 1) dňa 20. 10. 2012 požiadala Študentský pôžičkový fond o poskytnutie pôžičky v akademickom roku 2012/2013 vo výške 1328 eur. Študentský pôžičkový fond ako veriteľ, žalovaná 1) ako dlžník a žalovaná 3) ako ručiteľ uzatvorili dňa 15. 2. 2013 zmluvu číslo 2669/2012 o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu v akademickom roku 2012/2013, v ktorej si dojednali poskytnutie pôžičky vo výške 1062,40 eura, s výškou mesačnej splátky 12,80 eura.
10. Žalovaná 1) požiadala dňa 20. 10. 2013 žalobcu o poskytnutie pôžičky pre študentov v akademickom roku 2013/2014 vo výške 2500 eur. Žalobca ako veriteľ, žalovaná 1) ako dlžník a žalovaná 3) ako ručiteľ uzatvorili dňa 10. 1. 2014 zmluvu číslo 221/2013 o pôžičke z Fondu na podporu vzdelávania v akademickom roku 2013/2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2500 eur. Podľa zmluvy výška minulých nesplatených pôžičiek činila 1820,50 eura. Zmluvné strany si dojednali úrok 4,5 % ročne, lehotu splatnosti pôžičky 5 rokov a výšku mesačnej splátky 83,77 eura. V článku VI. ods. 18 bod 18.1. sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať jednorazové vrátenie celej pôžičky, resp. jej nesplateného zostatku, vrátane príslušenstva, v prípade omeškania so zaplatením viac ako 3 splátok, a to v lehote určenej veriteľom vo výzve. V článku VII. ods. 2 zmluvy bol dojednaný nárok dlžníka na odklad splátok, ak je študentom vysokej školy v Slovenskej republike alebo rovnocenného štúdia v zahraničí a nemá ukončené vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. V článku VI. ods. 4 bod 4.1. sa zmluvné strany dohodli, že dlžník, ktorý je študentom na 1. stupni vysokoškolského štúdia je povinný splácať pôžičku a uhradiť prvú splátku pôžičky v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po 6 mesiacoch odkladu splátok pôžičky v prípade riadneho skončenia vysokoškolského štúdia na 1. stupni, t. j. v 7. kalendárny mesiac po mesiaci, v ktorom dlžník riadne ukončil študijný program 1. stupňa. Podľa článku IX. ods. 3 zmluvy, ak dlžník ako študent uzatvoril v minulosti s veriteľom alebo s jeho právnym predchodcom Študentským pôžičkovým fondom zmluvu o pôžičke alebo viac zmlúv o pôžičke, uzatvorením zmluvy sa predchádzajúce zmluvy o pôžičke rušia a nahrádzajú sa touto zmluvou, pričom celková výška nesplatenej istiny pôžičky dlžníka sa určí ako súčet pôžičky poskytnutej podľa tejto zmluvy a nesplatených pôžičiek poskytnutých dlžníkovi v minulosti podľa zrušených zmlúv o pôžičke. Podľa článku IX. ods. 5 zmluvy sa na celkovú nesplatenú pôžičku vzťahujú úrokové sadzby uvedené v zmluve a lehota splatnosti celkovej nesplatenej pôžičky je rovnaká ako lehota splatnosti pôžičky uvedená v zmluve. Podľa článku IX. ods. 6 zmluvy, ak dlžník uzatvoril s veriteľom alebo jeho právnym predchodcom zmluvu o pôžičke alebo viac zmlúv o pôžičke, je mesačná splátka pôžičky uvedená v tejto zmluve určená ako celková výška mesačnej splátky za účelom splatenia celkovej nesplatenej pôžičky. Podľa článku IX. ods. 7 zmluvy, ručenie, ktorým bola zabezpečená pohľadávka veriteľa zo zrušených zmlúv o pôžičke, uzatvorených medzi dlžníkom a veriteľom v minulosti, zabezpečuje aj pohľadávku veriteľa podľa tejto zmluvy. Ak je však ručiteľ podľa tejto zmluvy odlišný od ručiteľa podľa zrušených zmlúv o pôžičke, trvá zabezpečenie poskytované ručiteľmi podľa zrušených zmlúv o pôžičke len v rozsahu pôvodného záväzku vyplývajúceho zo zrušených zmlúv o pôžičke.
11. Z výpisu z účtu žalobcu mal súd preukázané poukázanie súm pôžičky na účet žalovanej 1), a to dňa 18. 11. 2011 vo výške 663,88 eura, dňa 1. 2. 2012 vo výške 663,88 eura, dňa 20. 2. 2013 vo výške 1062,40 eura a dňa 30. 1. 2014 o výške 2500 eur.
12. Podľa diplomu, vydaného Vysokou školou ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave dňa 25. 8. 2015, ukončila žalovaná 1) vysokoškolské štúdium v bakalárskom študijnom programe verejná správa.
13. Dňa 23. 11. 2015 upozornil žalobca žalovanú 1), že splatnosť pôžičky nastáva v mesiaci január 2016, s výškou splátky 89,77 eura. Dňa 18. 12. 2015 upozornil žalobca žalovanú 1), že mesiacom marec 2016 začína splatnosť pôžičky, s výškou splátky 83,77 eura mesačne.
14. Upomienkou číslo 1 zo dňa 4. 4. 2016 žalobca vyzval žalovanú 1) na úhradu nezaplatenej splátky vo výške 83,77 eura, v lehote 10 dní od doručenia upomienky. Upomienkou číslo 2 zo dňa 2. 5. 2016 žalobca vyzval žalovanú 1) na úhradu nedoplatku v celkovej výške 167,54 eura, v lehote 10 dní od doručenia upomienky. Uvedená upomienka bola doručovaná na vedomie aj žalovanému 2) a žalovanej 3). Riaditeľskou upomienkou z 29. 3. 2014 vyzval žalobca žalovanú 1) na úhradu nedoplatku v celkovej výške 250,16 eura, v lehote do 25. 4. 2017, a súčasne ju upozornil na možnosť predčasného jednorazového zosplatnenia zostatku dlhu v prípade omeškania so splácaním pôžičky o viac ako 3 splátky. Uvedená upomienka bola doručovaná na vedomie aj žalovanému 2) a žalovanej 3).
15. Dňa 27. 9. 2017 vyzval žalobca žalovanú 1) na jednorazovú úhradu celého zostatku dlhu, vrátane príslušenstva, v celkovej sume 3641,01 eura, v lehote do 25. 10. 2017. Uvedenú výzvu zaslal na vedomie aj žalovanému 2) a žalovanej 3). Žalovanej 1) a žalovanej 3) zásielka nebola doručená a bola vrátená žalobcovi s poznámkou, že si ju adresát neprevzal v odbernej lehote. Zásielky boli uložené na pošte dňa 29. 9. 2017. Žalovaný 2) zásielku prevzal dňa 2. 10. 2017.
16. Výzvou zo dňa 23. 11. 2017 vyzval žalobca žalovaných 1) až 3), prostredníctvom svojho advokáta, na úhradu dlhu, a to žalovanú 1) vo výške 3308,30 eura, žalovaného 2) vo výške 898,20 eura a žalovanú 3) vo výške 2410,09 eura.
17. Z výpisov z účtov žalobcu mal súd preukázané, že na účet žalobcu pod variabilným symbolom, ktorým bolo rodné číslo žalovanej 1), bolo po podaní žaloby zaplatené dňa 19. 2. 2020 800 eur, dňa 23. 7. 2020 824,35 eura a dňa 15. 5. 2020 2400 eur.
18. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
19. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
20. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
21. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 4024,35 eura zastavil, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Súd nezisťoval stanovisko žalovaných k čiastočnému späťvzatiu žaloby, nakoľko k nemu došlo pred otvorením pojednávania, preto by aj ich prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.
22. Podľa § 1 ods. 1 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov, zriaďuje sa Fond na podporu vzdelávania (ďalej len "fond") ako neštátny účelový fond.
23. Podľa § 1 ods. 4 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov, fond vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Na poskytovanie finančných prostriedkov podľa tohto zákona sa nevyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 11 ods. 1 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov, fond poskytne pôžičku študentovi na základe žiadosti o pôžičku, ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.
25. Podľa § 13 ods. 3 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov, dlžník fondu podľa § 12 ods. 5 má nárok na odklad splátok a) ak je študentom študijného programu na vysokej škole v Slovenskej republike alebo rovnocenného štúdia v zahraničí a neskončil vysokoškolské štúdium druhého stupňa; odklad splátok je možný celkovo na sedem rokov, b) počas šiestich mesiacov od riadneho skončenia vysokoškolského vzdelávania v prvom stupni.
26. Podľa § 23 ods. 2 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov, právnym nástupcom Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov je od 1. januára 2013 fond.
27. Podľa § 23 ods. 3 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov, práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré uzatvorili Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov podľa doterajších predpisov vrátane tých práv a povinností, záväzkov a pohľadávok, ktoré vyplývajú zo zmlúv o pôžičke alebo vznikli na základe týchto zmlúv, prechádzajú na fond podľa tohto zákona k 1. januáru 2013.
28. Podľa § 23 ods. 15 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov, ak má študent s fondom uzavretú zmluvu alebo viac zmlúv o pôžičke podľa doterajších predpisov a fond študentovi poskytne pôžičku pre študentov podľa tohto zákona, uzavrie s ním novú zmluvu podľa tohto zákona, ktorou sa zrušia predchádzajúce zmluvy o pôžičke.
29. Podľa § 1 ods. 1 zákona číslo 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov, zriaďuje sa Študentský pôžičkový fond (ďalej len "fond") ako neštátny účelový fond na poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl.
30. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
31. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
32. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
33. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba K. L. A. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
37. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
38. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
39. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v zostávajúcej časti (po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby) v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo už len zaplatenie časti úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmlúv o pôžičkách zo Študentského pôžičkového fondu a Fondu na podporu vzdelávania, uzavretých so žalovanou 1) ako dlžníkom a žalovanými 2) a 3) ako ručiteľmi. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že, na základe žiadostí žalovanej 1) o poskytnutie pôžičiek, boli postupne uzavreté tri zmluvy o pôžičkách, a to dve zmluvy so Študentským pôžičkovým fondom ako veriteľom a jedna zmluva so žalobcom ako veriteľom. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné reálne poskytnutie pôžičiek na základe uvedených zmlúv žalovanej 1), ktoré žalobca preukázal aj výpisom zo svojho účtu. Nebola sporná ani skutočnosť, že záväzky z uvedených zmlúv sa stali splatnými a výška žalovanej sumy. Pokiaľ aj žalovaná 1) v mailovej správe zo dňa 5. 8. 2020 uvádzala, že pôžičky sú splatené, bola to nepochybne reakcia na úhrady vykonané po podaní žaloby, v čase pred zaslaním mailu.
40. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom, mal súd preukázané, že zmluvou o pôžičke číslo 221/2013 zo dňa 10. 1. 2014 došlo k zrušeniu dvoch predchádzajúcich zmlúv o pôžičkách, pričom
žalovaná 1) sa zaviazala záväzky zo všetkých uvedených zmlúv splácať v splátkach vo výške 83,77 eura mesačne. Počas doby trvania vysokoškolského štúdia si zmluvné strany dojednali odklad splácania splátok, pričom povinnosť splácať splátky nastala po uplynutí 6 mesiacov od ukončenia vysokoškolského štúdia v 1. stupni. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná 1) ukončila vysokoškolské štúdium na 1. stupni dňa 25. 8. 2015, v dôsledku čoho ku splatnosti prvej splátky pôžičky došlo v mesiaci marec 2016. Medzi stranami sporu tiež nebolo sporné, že žalovaná 1) si povinnosť splácať dojednané splátky neplnila, čo mal súd preukázané aj z opakovaných upomienok zaslaných žalovanej 1) žalobcom. V dôsledku uvedenej skutočnosti žalobca dňa 27. 9. 2017 využil svoje oprávnenie dojednané v zmluve o pôžičke číslo 221/2013 vyhlásiť predčasnú splatnosť pôžičky. Žalovanému 2) bola výzva na jednorazové splatenie pôžičky doručená dňa 2. 10. 2017, žalovanej 1) a žalovanej 3) bola uložená na pošte dňa 29. 9. 2017, kedy sa uvedený právny úkon, v zmysle zákonného ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustálenou judikatúrou, dostal do sféry ich dispozície.
41. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, preto na vznik záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Vznik pôžičky predpokladá dohodu účastníkov zmluvy o podstatných náležitostiach zmluvy, teda dohodu o záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi dočasne druhovo určenú vec a o záväzku dlžníka vrátiť vec rovnakého druhu. Samotná pôžička však vzniká až reálnym úkonom, a to odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Zmluva o pôžičke nemusí byť uzavretá v písomnej forme. V prípade uplatnenia nároku na vrátenie pôžičky je preto žalobca povinný preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke, poskytnutie pôžičky a nevrátenie pôžičky riadne a včas. Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmlúv o pôžičkách, reálne poskytnutie pôžičiek žalovanej 1) a skutočnosť, že žalovaná 1) pôžičky, spolu s dojednaným úrokom, nevrátila žalobcovi v plnom rozsahu. Už len okrajom súd uvádza, že na zmluvy o pôžičkách, uzavreté medzi stranami sporu, nie je možné aplikovať ustanovenia zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko ustanovenie § 1 ods. 3 písm. p) uvedeného zákona výslovne určuje, že spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu. Ako osobitný predpis zákon v poznámke po čiarou uvádza aj zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov. Medzi stranami sporu nevznikol ani spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca, resp. jeho právny predchodca Študentský pôžičkový fond nespĺňajú znaky dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.). Študentský pôžičkový fond aj žalobca boli zriadení ako neštátne účelové fondy. Žalobca vykonáva zo zákona svoju činnosť vo verejnom záujme. Zákon presne určuje, aké sú zdroje žalobcu a ako s nimi môže nakladať. Žalobca nespĺňa znaky podnikateľa v zmysle zákonného ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. najmä nevykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku.
42. Žalovaná 1) si povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku, zaplatiť dojednaný úrok ako aj poistné a ostatné príslušenstvo pohľadávky, nárok na ktoré vznikol žalobcovi z dôvodu omeškania s plnením (úroky z omeškania, náklady spojené s uplatnením pohľadávky) nesplnila. Po podaní žaloby žalovaná 1) uhradila žalobcovi celkovo 4024,35 eura, ktoré žalobca započítal na nezaplatenú istinu a úroky, ako aj na časť nezaplatených úrokov z omeškania. Nezaplatená zostala časť úrokov z omeškania, a to vo vzťahu k úrokom z omeškania uplatneným voči žalovanej 1) a žalovanému 2) vo výške 18,44 eura a vo vzťahu k úrokom z omeškania uplatneným voči žalovanej 1) a žalovanej 3) vo výške 72,56 eura. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania v dôsledku omeškania žalovanej 1) so splácaním dlhu. Súd preto žalobcovi uplatnený nárok na úroky z omeškania, po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby, v celom rozsahu priznal. Súčasne priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pozostávajúcich z tarifnej odmeny, prislúchajúceho režijného paušálu a dane z pridanej hodnoty za zaslanie výzvy na úhradu zo dňa 23. 11. 2017, a to vo vzťahu k žalovanej 1) a žalovanému 2) vo výške 42,36 eura a vo vzťahu k žalovanej 1) a žalovanej 3) vo výške 113,65 eura. Súd považoval uvedený úkon právnej služby za účelný, vzhľadom na skutočnosť, že vo výzve na jednorazové splatenie dlhu zo dňa 27. 9. 2017, ktorá bola doručená aj žalovaným 2) a 3), nebola vyčíslená pohľadávka vo
vzťahu k jednotlivým žalovaným, ale len celková výška dlžnej sumy. Vo výzvach na úhradu zo dňa 23. 11. 2017 už bola vyčíslená výška dlhu vo vzťahu ku každému zo žalovaných osobitne. Žalovaní výšku žalobcom uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nerozporovali. Žalovaní nerozporovali ani žalobcom vykonané percentuálne určenie podielu na jednotlivých uplatnených nárokoch, a to podľa výšky poskytnutých pôžičiek a v nadväznosti na to ani výšku započítania vykonaných úhrad na úroky z omeškania.
43. Nakoľko žalovaný 2) a žalovaná 3) ako ručitelia prevzali záväzok zaplatiť dlh v prípade, ak tak neučiní žalovaná 1), súd uložil povinnosť zaplatiť priznané plnenie žalovanej 1) so žalovaným 2) a žalovanej 1) so žalovanou 3) tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca žalovanú 1) na splnenie dlhu písomne vyzval, v nadväznosti na čo, v súlade so zákonným ustanovením § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznikla povinnosť uhradiť dlh žalovanému 2) a žalovanej 3) ako ručiteľom.
44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Nakoľko v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, vznikol mu voči žalovaným nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ aj bolo konanie v časti zastavené, zastavenie konania z procesného hľadiska zvinili žalovaní, resp. žalovaná 1), keďže časť žalovanej pohľadávky zaplatila po podaní žaloby. Preto aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, bol úspešný žalobca. Súd preto priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to spoločne a nerozdielne voči žalovanej 1) a žalovanému 2) a spoločne a nerozdielne voči žalovanej 1) a žalovanej 3). V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.