Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/3/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného S. M., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 09.10.2020 č.k. - 40, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.2.2021 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného S. M., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa s poukazom na , Tr. zák. tak, že žiadosť odsúdeného S. M., nar. XX.XX.XXXX, t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 05.10.2018, sp. zn. zamietol. 2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 18.11.2020. Vo svojej sťažnosti uvádza, že je občan Litvy a dostatočne neovláda cudzí jazyk. Častokrát kvôli jazykovej bariére nevedel komunikovať s príslušníkmi ZVJS, z čoho vznikali aj nedorozumenia. Zároveň poukazuje na to, že má trest vyhostenia a má ešte trestné stíhanie v Litve. Žiada súd, aby vzal do úvahy, že cudzí trest nie je možné započítať v inom členskom štáte, tak sa mu tento trest nezapočíta do trestu v Litve. Poukazuje na to, že v Litve má plné zázemie, v budúcnosti tak môžu byť splnené podmienky na to, aby mohol viesť riadny život. Jeho rodina sa o neho môže postarať, bude mať zabezpečené bývanie aj prácu. Pre vydaný zatýkací rozkaz bude vo výkone trestu pokračovať v Litve. 3. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa psím. c) nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. 5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. 6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu podmienku, nespĺňa materiálne podmienky na podmienečné prepustenie. Prvostupňový súd v tejto súvislosti konštatuje, že jeho správanie nie je na požadovanej úrovni, na pracovisku

dosahuje priemerné výsledky, len čiastočne plní ciele stanovené programom zaobchádzania, nevytvoril si podmienky na získanie disciplinárnej odmeny. V prípade odsúdeného je podľa názoru súdu s prihliadnutím k jeho trestnej minulosti riziko recidívy veľké. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplynulo, že resocializačná prognóza je hodnotená ako nepriaznivá na základe rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti, závislosti na návykovej látke, neschopnosti zabezpečiť si trvalý pracovný pomer. Odsúdený tiež podľa hodnotenia ústavu plní stanovený program zaobchádzania len čiastočne. Odsúdený nenaplnil prognózu, že bude viesť riadny život. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol pôvodne uložený ako podmienečný a v skúšobnej dobe ktorého sa neosvedčil, keď v krátkej dobe po podmienečnom odsúdený sa dopustil ďalšej trestnej činnosti rovnakého charakteru (majetková trestná činnosť) a teda je zrejmé, že podmienečné odsúdenie neviedlo k jeho náprave a prevýchove. Z uvedeného potom vyplýva, že hoci odsúdenému už bola daná šanca viesť riadny život v podobe podmienečného odsúdenia, tento sa i napriek tomu dopustil trestnej činnosti, z čoho potom súd vyvodzuje taký záver, že predchádzajúce odsúdenie na osobu odsúdeného nemalo očakávaný účinok, a preto jeho náprava môže byť zaručená len úplným výkonom trestu odňatia slobody, ktorý odsúdený aktuálne vykonáva. 7. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. 8. Na základe hodnotenia ústavu na výkon trestu a trestnej minulosti odsúdeného dospel prvostupňový súd k správnemu záveru o nesplnení materiálnych podmienok. Úvaha prvostupňového súdu pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností. 9. Sťažnostný súd zistil, že správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej úrovni, nebola mu udelená ani jedna disciplinárna odmena a príkazy a nariadenia príslušníkov nie vždy rešpektuje. Plnenie si základných povinností vo výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie, tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody. U odsúdeného, vzhľadom na hodnotenie ústavu, nedošlo ani len k plneniu základných povinností alebo dobrému správaniu vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nebol schopný vytvoriť si lepšie podmienky tým, že by sa jeho správanie a vystupovanie dalo ohodnotiť disciplinárnou odmenou alebo prejaviť zvýšenú snahu po náprave zodpovedným dodržiavaním svojich povinností v rámci ustanoveného režimu ústavu na výkon trestu. Súd teda nevzhliadal progres, polepšenie v správaní odsúdeného. 10. Nemožno teda urobiť záver, že odsúdený plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, a preto na naplnenie účelu trestu v zmysle bude potrebné na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostrediami počas výkonu celého trestu. 11. Sťažnostný súd zdôrazňuje že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti ako aj resocializačnú prognózu odsúdeného. 12. V prípade odsúdeného je resocializačná prognóza nepriaznivá a je možné zhodnotiť, že výkon trestu na odsúdeného nepôsobí doposiaľ takým výchovným vplyvom, aby bol odsúdený schopný viesť na slobode riadny život. Sťažnostný súd, rovnako ako prvostupňový súd taktiež poukazuje na trestnú minulosť odsúdeného. V minulosti mu daná možnosť preukázať polepšenie a nápravu prostredníctvom inštitútu podmienečného odsúdenia, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil a opätovne sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. Uvedené svedčí o tom, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol riadny život. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Niet prečo sa rozumne domnievať, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splní svoj zákonom sledovaný účel. Trestná minulosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. 13. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. 14. Skutočnosti uvádzané odsúdeným v sťažnosti neodôvodňujú zrušenie napadnutého uznesenia a vyhovenie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie. Vzhľadom na trestnú minulosť

odsúdeného, nebola uvedená žiadna skutočnosť spôsobilá zmeniť rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu odsúdeného. 15. Odsúdený v prvom rade vo svojej sťažnosti poukazuje na to, že ako cudzinec neovláda v dostatočnom rozsahu slovenský jazyk a táto jazyková bariéra spôsobuje nedorozumenia s príslušníkom ZVJS. Súd berie na vedomie možnú jazykovú bariéru, avšak touto skutočnosťou nemožno ospravedlňovať nevhodné správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. Sťažnostný súd v tejto súvislosti navyše poukazuje na konanie o podmienečnom prepustení pred súdom prvého stupňa, kde odsúdený nežiadal prítomnosť tlmočníka a sťažnosť napísanú v slovenskom jazyku. Z uvedeného je možné sa domnievať, že odsúdený má osvojené základy slovenského jazyka postačujúce na komunikáciu s príslušníkmi ZVJS. 16. Na námietku odsúdeného, že v budúcnosti môžu byť splnené podmienky na to, aby mohol viesť riadny život, vzhľadom na zázemie vytvorené v Litve, sťažnostný súd neprihliadol, vzhľadom na to, že odsúdený do konania sťažnostného súdu o týchto skutočnostiach nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce uvedené tvrdenie odsúdeného, napríklad v podobe potvrdenia o zabezpečenom bývaní alebo zabezpečenej práce po podmienečnom prepustení. 17. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu garantuje zákon. 18. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.