Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-20-2019.pdf
PDF · 101.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4Csp/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu: nexis s.r.o., Moyzesova 1441, 022 01 Čadca, IČO: 46 657 258, zast.: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, IČO: 42 224 501, proti žalovanému: Z. Q., nar. XX.X.XXXX, XXX XX J. XXX, zast.: JUDr. Marek Belka, advokát, Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42 213 487, o zaplatenie 2 535,- € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 535,- € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 9.2.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Dňa 1.4.2019 žalobca nexis, s. r. o., Moyzesova 1441, Čadca, IČO: 46 657 258 podal žalobu proti žalovanému Z. Q. o zaplatenie 2 535,- € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 9.2.2019 do zaplatenia. Takýmto predmetom sporu podľa § 212 ods. 2, § 216 ods. 2 CSP sa súd cítil byť viazaný. Súd bol viazaný nielen predmetom sporu, rozsudočným návrhom, ale aj základom uplatneného nároku, rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Základ uplatneného nároku bol ten, že zaplatenie uvedenej sumy požaduje žalobca titulom ústnej zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pôžička bola v celkovej výške 2 535,- € poskytnutá žalovanému v splátkach 300 € dňa 30.6.2017, 250 € dňa 18.8.2017, 500 € dňa 9.10.2017, 855 € dňa 11.12.2017, 30 € dňa 15.12.2017, 600 € dňa 28.12.2017. Doba splatnosti nebola dohodnutá. V nadväznosti na § 563 Občianskeho zákonníka vyzval žalobca žalovaného výzvou zo dňa 5.2.2019, ktorú žalovanému doručil 7.2.2019 o vrátenie pôžičky dňom nasledujúcim po doručení, teda dňom 8.2.2019. Žalovaný dlh nevrátil, preto sa dostal do omeškania s platením odo dňa nasledujúceho, teda od 9.2.2019 a žalobcovi vzniklo aj právo na 5 % úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy. Svoje rozhodujúce skutkové tvrdenia preukázal listinnými dôkazmi, výzvou (čl. 6 spisu) s doručenkou, účtovnými výdavkovými pokladničnými dokladmi (čl. 9 spisu), v ktorých sú jednotlivé splátky pôžičky uvedené, je uvedený účel „pôžička“ a podpis žalovaného. V replike žalobcu (čl. 38 spisu) žalobca svoje tvrdenia doplnil tak, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že nemal finančné problémy. Žalovaný mal finančné problémy. Požiadal o pôžičku peňažný ústav, avšak pôžička mu nebola poskytnutá, preto začal požičiavať peniaze od žalobcu. Keďže žalovaný tvrdí, že podpis na účtovných dokladoch o poskytnutí jednotlivých súm za účelom pôžičky nie je jeho pravým podpisom, navrhol žalobca nariadiť znalecké dokazovanie na preukázanie pravosti podpisu žalovaného. Uviedol, že zloží preddavok na trovy dokazovania. Skutočnosť, že žalovaný podal na žalobcu trestné oznámenie týkajúce sa nezaplatenia mzdy, nemá žiaden vplyv na to, že žalovaný žalobcovi nevrátil poskytnuté pôžičky. Je pravdou, že žalobca zaplatil žalovanému mzdu oneskorene. Pravdou je však aj to, že od
júna 2018 žiadal žalobca od žalovaného vrátenie vecí prevzatých žalovaným na podklade písomného potvrdenia. Prevzaté veci nevrátil. Na preukázanie tvrdenia, že žiadal žalovaný pôžičku od UniCredit Bank predložil žalovaného žiadosť v písomnom znení na čl. 41 spisu.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.5.2019 (čl. 28 spisu) uviedol, že základ uplatneného nároku neuznáva. Neuzavrel so žalobcom ústnu zmluvu o poskytnutí pôžičky. Bol zamestnaný u žalobcu, žalobca mu vyplácal mzdu, nebol dôvod si požičiavať finančné prostriedky. Nemal žiadne finančné problémy. Žalovaný od žalobcu žiadne výdavkové pokladničné doklady neprevzal, nepodpísal. Výdavkové pokladničné doklady nepreukazujú uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke. Ide o účelový, špekulatívny postup žalobcu, pretože žalovaný na žalobcu dňa 14.1.2019 podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona. Následne doručil žalobca žalovanému výzvu na zaplatenie spornej pohľadávky - pôžičky. Ako dôkaz k svojim tvrdeniam predložil oznámenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 11.1.2019 (čl. 30 spisu). V duplike zo dňa 4.7.2019 (čl. 76 spisu) uviedol: Nie je pravdou, že mu UniCredit Bank neposkytla pôžičku. Pôžička mu bola poskytnutá na základe zmluvy o úvere zo dňa 12.12.2017 vo výške 13 500 € (zmluva s UniCredit Bank na čl. 80 spisu). Do pokladničného dokladu je iným písmom dopísaný účel: „pôžička“ a „dátum vystavenia dokladu“. Požadoval predložiť účtovný denník žalobcu za rok 2017, doklady pokladnice za mesiace jún, august, október, december 2017 na preukázanie, či uvedené doklady sú riadne zaúčtované v pokladničnej knihe. Taktiež žiadal nariadiť znalecké dokazovanie. Uviedol, že pred orgánmi činnými v trestnom konaní žalobca uviedol, že mzdu nevyplatil žalovanému z toho dôvodu, že v tom čase nemal dostatok finančných prostriedkov, preto vlastne je vylúčené, aby žalobca poskytol žalovanému pôžičku, keďže sám nemal dostatok finančných prostriedkov. Do času podania trestného oznámenia nevyzýval k vráteniu žiadnej pôžičky (pripojil listinný dôkaz - uznesenie o výsledkoch trestného stíhania zo dňa 30.1.2019 - čl. 79 spisu).
3. § 657 Občianskeho zákonníka: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
4. Vychádzajúc z hypotézy právnej normy podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať platný právny úkon zmluvy o pôžičke, reálne vypožičanie, poskytnutie sumy. Povinnosťou tvrdenia a dôkazným bremenom žalovaného bolo preukázať opak, v prípade, že nepreukáže opak (neplatnosť alebo neexistenciu zmluvy o pôžičke, neodovzdanie požičanej sumy) má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť preukázať, že vrátil požičanú sumu v dohodnutej lehote, resp. ihneď na výzvu.
5. § 132 ods. 1 CSP: V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. § 132 ods. 2 CSP: Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. § 132 ods. 3 CSP: Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou v nadväznosti na § 132 ods. 1, 2, 3 CSP bolo, aby strany konania uniesli svoje dôkazné bremeno v takom rozsahu, ako súd uvádza v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. V nadväznosti na uvedené, dôkazy a tvrdenia sú priame, resp. nepriame. Priame dôkazy majú z hľadiska predmetu sporu vyššiu dôkaznú silu ako nepriame tvrdenia a dôkazy. Nepriame dôkazy nemôžu vyvrátiť dôkaznú silu priamych dôkazov bez ďalších okolností, dôkazov.
6. Žalobca v nadväznosti na hypotézu právnej normy § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka produkoval tvrdenia a priame dôkazy v nadväznosti na § 132 ods. 1, 2, 3 CSP. Takýmto priamym dôkazom o preukazovaní ústnej zmluvy o pôžičke sú objektívne listinné pokladničné doklady zo dňa 30.6.2017 na sumu 300 €, zo dňa 18.8.2017 na sumu 250 €, zo dňa 9.10.2017 na sumu 500 €, zo dňa 11.12.2017 na sumu 855 €, zo dňa 15.12.2017 na sumu 30 €, zo dňa 28.12.2017 na sumu 600 €. Tieto objektívne listinné dôkazy - výdavkové pokladničné doklady sa nachádzajú na čl. 9 líc a rub spisu. Z výdavkových pokladničných dokladov vyplýva dátum odovzdania a prevzatia uvedených súm, čím žalobca preukázal reálne plnenie pôžičky. Z výdavkových pokladničných dokladov vyplýva
aj účel poskytnutia súm „pôžička“. Z výdavkového pokladničného dokladu vyplýva, že sumu poskytol žalobca a sumu poskytol žalovanému, ktorý prevzatie konkrétnych súm, s konkrétnym účelom, potvrdil vlastnoručným podpisom. Tým preukázal platný právny úkon ústnej zmluvy o pôžičke podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, ako aj reálne plnenie, reálne poskytnutie pôžičky. Nepreukázal dohodnutú dobu plnenia. Preukázal však splnenie podmienky podľa § 563 Občianskeho zákonníka, teda výzvu zo dňa 5.2.2019 na čl. 6 spisu, doručenie tejto výzvy do hmotnoprávnej dispozície žalovaného dňa 7.2.2019, čím preukázal, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi pôžičku na základe výzvy ihneď po doručení. Keďže ju nevrátil, preukázal žalobca tým aj tú skutočnosť, že sa dostal do omeškania s plnením od 8.2.2019. Úrok z omeškania nebol dohodnutý, ani úrok - odmena za poskytnutú pôžičku, preto žalobca žiada úrok z omeškania v zákonnej úrokovej miery vo výške 5 % ročne od 9.2.2019 do zaplatenia. Súd mal za to, že uniesol dôkazné bremeno žalobca na preukázanie svojich tvrdením o uzavretí platného právneho úkonu pôžičky o reálnom poskytnutí požičanej sumy žalovanému, o tom, že žalovaný v stanovenej lehote dlh nevrátil, a teda žalobcovi vzniklo právo aj na zákonný úrok z omeškania. Z toho dôvodu súd zaviazal v nadväznosti na § 657, § 658 Občianskeho zákonníka žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2 535, - € titulom poskytnutej pôžičky s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 9.2.2019 do zaplatenia.
7. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že priamy dôkaz - výdavkový pokladničný doklad (čl. 9 spisu) nie je objektívnym listinným dôkazom potvrdzujúcim uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke. Jeho tvrdenie, že podpis žalovaného na výdavkových pokladničných dokladoch nie je pravým podpisom žalovaného, bolo vyvrátené znaleckým dokazovaním - znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Bratislava (čl. 274 spisu), kde na čl. 291 spisu je uvedené „sporné podpisy, nami ozn. SM 1 - 6/113-20, na vyššie špecifikovaných pokladničných dokladoch sú pravými podpismi Z. Q., od ktorého nám bol predložený porovnávací materiál“. Tým mal súd preukázané reálne plnenie poskytnutých súm v uvedené dátumy na základe výdavkových pokladničných dokladov zo strany žalobcu žalovanému, teda mal preukázané reálne plnenie žalovanému. Tvrdenie žalovaného, že sumy neboli poskytnuté z titulu pôžičky ako je uvedené v pokladničných dokladoch, ale z iného dôvodu, ako mzda, ktorú mu žalobca neplatil, čoho dôkazom je aj trestné oznámenie, bolo vyvrátené znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Bratislava na čl. 265 spisu, z ktorého vyplýva záver na čl. 268 rub spisu: „V prípade predložených sporných výdavkových pokladničných dokladov nie je možné vzhľadom na skutočnosti uvedené v časti „II. Posudok“, stanoviť časovú postupnosť vyhotovenia sporných zápisov - dátumu vystavenia dokladu, zápisu „PÔŽIČKA“ a podpisu žalovaného Z. Q.. Všetky ostatné skutočnosti zistené skúmaním sú uvedené v časti “II. Posudok“.“ Z uvedeného znaleckého dôkazu mal tak teda súd vyvrátené tvrdenie žalovaného, že žalobca vyhotovil najskôr text výdavkových pokladničných dokladov na čl. 9 spisu s uvedením sumy, ktorý bol predložený k podpisu žalovanému, pričom text „pôžička“ a text „dátum“ bol žalobcom dopísaný neskôr. Aj keď na čl. 341 rub spisu žalovaný spochybňuje závery znalca, je to len spochybňovanie v rovine tvrdení, bez predloženia alebo navrhnutia dôkazov, ktoré by závery znaleckého posudku vyvrátili. Samotný žalovaný v tomto podaní na čl. 341 spisu konštatuje, že nemá a nenavrhuje ďalšie dôkazy k znaleckému posudku a vo veci samej. Napriek tomu konštatuje, že podpis žalovaného je síce pravý, ale má za to, že zo znaleckého posudku vyplýva iný záver, ako je v závere znaleckého posudku uvedený, a teda, že účel a dátum tam boli dopísané neskôr tak, ako od počiatku tvrdil žalovaný. Súdu nie je zrejmé na základe akých skutočností k takému záveru právny zástupca žalovaného dospel, keďže znalecký posudok vo svojej záverečnej časti je jednoznačný a súd ho v odôvodnení tohto rozsudku odcitoval. Súd považoval znalecký posudok za objektívny dôkaz, ktorý nebol právne relevantným spôsobom napadnutý a vychádzal z neho.
8. Žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie, že pôžičku v stanovenej lehote vrátil tak, ako zodpovedá jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, preto bol zaviazaný k zaplateniu pôžičky spolu s úrokom z omeškania v celom rozsahu (výrok rozsudku a odôvodnenie tohto rozsudku, bod 6.).
9. Priamymi dôkazmi žalobca preukázal uzavretie platného právneho úkonu a reálne plnenie, poskytnutie pôžičky a výzvu na vrátenie pôžičky. Žalovaný produkoval len nepriame dôkazy, ktoré nemali právnu relevanciu vyvrátiť alebo spochybniť dôkaznú silu priamych dôkazov, bez ďalších tvrdení a dôkazov: a) Tvrdenie žalovaného, že žalobca nemal disponibilné prostriedky k tomu, aby žalovanému poskytol pôžičku, keď nebol spôsobilý v ekonomickej oblasti vyplatiť žalovanému mzdu. Trestné oznámenie zo dňa 11.1.2019 je na čl. 30 spisu a na čl. 79 spisu je uznesenie OR PZ v Čadci ČVS: Z.-XX/OO-B.-XXXX
zo dňa 30.1.2019. Predmetom bol prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona spoločnosťou žalobcu žalovanému. Z odôvodnenia vyplýva: „Ja k veci udávam, že p. Z. Q. som dlžnú sumu zaplatil dňa 29.1.2019 na jeho účet prevodom v banke, čo dokladám aj do spisu. Ja som si toho vedomý, že som nevyplatil mzdu p. Q., no vtedy som nemal dostatok finančných prostriedkov.“ Z odôvodnenia vyplýva aj to, že predmetom bola mzda za apríl a máj 2018 a z odôvodnenia vyplýva aj to, že v rámci trestného konania predložil konateľ žalobcu potvrdenie o platbe Z. Q. v sumách 744,86 € a 731,51 €, pričom platbu realizoval 29.1.2019. Ide o pravdivé tvrdenie žalovaného, že mzda mu nebola vyplatená, že mu bola vyplatená až na základe trestného konania. Nie je to však priamy dôkaz vo vzťahu k poskytnutej pôžičke. Predmetom trestného konania bola mzda za mesiac apríl a máj 2018. Výdavkové pokladničné doklady na poskytnutú pôžičku sú v dňoch 30.6.2017, 18.8.2017, 9.10.2017, 11.12.2017, 15.12.2017, 28.12.2017, teda pred tým, než došlo k nezaplateniu mzdy a nezaplatenie mzdy v mesiacoch apríl a máj 2018 nepreukazuje, že v roku 2017 nemal žalobca finančné prostriedky na poskytnutie pôžičky pre žalovaného. b) Žalovaný tvrdil, že nebol odkázaný na pôžičku od žalobcu, pretože mu boli poskytnuté finančné prostriedky z UniCredit Bank. Žalobca tvrdil opak, že žalovaný bol odkázaný na pôžičku, pretože táto pôžičku mu poskytnutá nebola. Na čl. 80 spisu predložil žalovaný dôkaz - zmluvu o úvere zo dňa 12.12.2017 s UniCredit Bank na sumu 13 500 €. Vyplýva z nej, že táto zmluva bola uzavretá zmluvnými stranami. Nepreukazuje aj reálne plnenie sumy 13 500 € zo strany peňažného ústavu v prospech žalovaného. Tento dôkaz nepreukazuje ani to, že popri tejto sume, ak by aj bola žalovanému poskytnutá, nebol žalovaný odkázaný aj na ďalšie finančné prostriedky poskytnuté vo forme pôžičky zo strany žalobcu a tvoriace predmet tohto sporu. Bez ďalších dôkazov táto zmluva nemá právnu relevanciu ako nepriamy dôkaz k inému rozhodnutiu súdu. Tento dôkaz nepreukazuje, že žalobca so žalovaným neuzavrel zmluvu o pôžičke, a že žalobca neposkytol žalovanému pôžičku tvoriacu predmet tohto sporu. c) Pokiaľ v replike žalobca na čl. 38 spisu, čl. 54, 55 spisu predložil ako dôkaz výzvu na vrátenie prevzatých vecí, ktoré žalovaný od žalobcu prevzal v rámci pracovnoprávnych povinností a nevrátil ich, vo vzťahu k predmetu sporu nejde o právne relevantný dôkaz. Ide o nepriamy dôkaz, ktorý sa týka pracovnoprávnych povinností (§ 185 ods. 1 Zákonníka práca, podľa ktorého pracovník zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia). Predmet sporu tvorí občianskoprávny nárok
- zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Výzva na vrátenie prevzatých vecí ako pracovnoprávny nárok, zoznam prevzatých a nevrátených vecí (čl. 55, 56 spisu) sú teda vo vzťahu k predmetu sporu len nepriamymi dôkazmi. Nemajú právnu relevanciu potvrdiť alebo vyvrátiť platnosť právneho úkonu - zmluvy o pôžičke, reálne odovzdanie požičaných súm, vrátenie požičaných súm, resp. ekonomickú odkázanosť žalovaného na poskytnutie pôžičky v danom čase, resp. disponibilitu žalobcu v danom časovom momente k poskytnutiu pôžičky. Súd tento dôkaz nevykonával. Bol nadbytočný, nehospodárny, právne irelevantný vo vzťahu k predmetu sporu. Bol dôkazom nepriamym, nebol dôkazom priamym. d) V duplike zo dňa 4.7.2019 (čl. 76 spisu) žalovaný v nadväznosti na § 132 ods. 1, 2, 3 CSP žiadal, aby žalobca predložil účtovný denník za rok 2017, doklady pokladnice za mesiac jún, august, október, december roku 2017. Týmito dôkazmi chcel preukázať, či uvedené doklady sú riadne zaúčtované v pokladničnej knihe, účtovnom denníku za rok 2017 (vzhľadom k tomu, že výdavkové pokladničné doklady na poskytnuté sumy pôžičky sú z roku 2017). Súd tieto dôkazy zabezpečil. Nachádzajú sa na čl. 102 a nasl. súdneho spisu, taktiež čl. 139 a nasl. súdneho spisu. Súd vyzval právneho zástupcu žalovaného výzvou zo dňa 28.8.2019 na čl. 182 spisu a upozornil ho, že sa môže oboznámiť nahliadnutím do spisu cez infocentrum so zväzkom pokladničných dokladov. Čl. 99 až 130 spisu mu boli doručené ako príloha. Túto výzvu a dôkazy prevzal právny zástupca žalovaného dňa 2.9.2019. Do súdneho spisu nahliadol 5.9.2019. Žalovaný ani jeho právny zástupca k tomuto dôkazu neprodukovali konkrétne tvrdenia. Súd podľa § 132 ods. 2 CSP sám z pripojených dôkazov nebude namiesto žalovaného, ktorý je právne zastúpený, zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia. Bolo povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou žalovaného a jeho právneho zástupcu produkovať konkrétne tvrdenia, čo konkrétne chce vyvodiť z tohto listinného dôkazu vo vzťahu k predmetu sporu, ktorým je zaplatenie sumy z uzavretej zmluvy o pôžičke. Keďže také tvrdenie neprodukoval, súd má za to, že dôkaz bol len účelovo navrhnutý a žalovaný zabezpečením takého dôkazu sťažil postup konania súdu a zaťažil žalobcu takýmto účelovým postupom. V nadväznosti na článok 11 ods. 3 základných princípov CSP právnemu zástupcovi žalovaného je známe, že súd z úradnej moci vykonáva a z úradnej moci hodnotí sám len tie dôkazy, ktoré sú uvedené v ustanovení § 185 ods. 2 CSP, iné dôkazy bez návrhu nevykoná. Súd preto tento dôkaz nevykonal v tomto štádiu konania, bez produkovania konkrétnych tvrdení žalovaného je dôkaz nadbytočný, nehospodárny, právne irelevantný k predmetu sporu.
10. Uvedené dôkazy žalovaného neboli spôsobilé prelomiť dôkaznú silu priamych dôkazov predložených žalobcom a neboli spôsobilé privodiť taký procesný dôsledok, že by súd žalobu žalobcu zamietol ako skutkovo a právne bezdôvodnú, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 535,- € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 9.2.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok priznal ako nárok na vrátenie pôžičky podľa § 657, § 658 Občianskeho zákonníka, vrátane príslušenstva peňažnej pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy - od 9.2.2019 do zaplatenia (§ 563 Občianskeho zákonníka). Účtovné doklady súd vyhodnotil ako platný právny úkon zmluvy o pôžičke, ktorá obsahuje dátum pôžičky, výšku požičanej sumy, zmluvné strany, účel poskytnutej sumy titulom pôžičky. Keďže zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, účtovné doklady a vlastnoručný podpis žalovaného na účtovných dokladoch sú zároveň dôkazom o reálnom plnení.
11. Trovy konania: § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal plný úspech žalobca v celom rozsahu predmetu sporu, teda v rozsahu 100 % súd vyhovel žalobe. V nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP, teda v celom rozsahu sporu, v rozsahu 100 % bol žalobca úspešnou stranou konania. Súd v rozsahu 100 % priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému. Výška bude vyčíslená bez ďalšej výzvy súdu po právoplatnosti rozsudku prvostupňového súdu. Výšku vyčísli VSÚ prvostupňového súdu v samostatnom uznesení.
12. Z procesného hľadiska, vzhľadom k tomu, že v čase konania bol predĺžený núdzový stav v súvislosti s COVID-19, sudkyňa dňa 28.1.2021 na čl. 351 spisu vyzvala strany konania, aby obratom oznámili, či žiadajú pojednávanie odročiť alebo súhlasia s tým, aby súd rozhodol vec v neprítomnosti všetkých strán konania a všetkých zástupcov konania. Právna zástupkyňa žalobcu prevzala výzvu dňa 29.1.2021, právny zástupca žalovaného dňa 1.2.2021. Právna zástupkyňa žalobcu súd vyrozumela dňa 1.2.2021 na čl. 352 spisu tak, že žalobca súhlasí s tým, aby súd rozhodol v neprítomnosti všetkých strán konania a v neprítomnosti všetkých zástupcov. Právny zástupca žalovaného dňa 4.2.2021 na čl. 356 spisu uviedol, že nežiada pojednávanie odročiť, súhlasí s tým, aby súd rozhodol v neprítomnosti všetkých strán konania a všetkých zástupcov. Z toho dôvodu dňa 18.2.2021 konal a rozhodol v neprítomnosti všetkých strán konania a v neprítomnosti všetkých zástupcov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.