Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_B1-10C-65-2021.pdf
PDF · 66.5 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-10C/65/2021
Rozhodnutie
Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobkyne: JUDr. Mária Hlaváčová, súdny exekútor, so sídlom Hlavné námestie 34, Kežmarok, IČO: 35 517 743 zastúpená Mgr. Petrom Noskom, advokátom, so sídlom Družby 14, Banská Bystrica, proti žalovanej: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd žalovanej vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 09.12.2021 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 3.279,24 Eur.
2. Pred začatím prvého pojednávania vo veci a predbežným prejednaním sporu žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 18.03.2024 vzala žalobu v celom rozsah späť a žiadala konanie zastaviť.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
4. Žaloba bola žalobkyňou vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a pred otvorením pojednávania vo veci samej a teda súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku potrebný. Súd s poukazom na § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie voči žalovanej zastavil.
5. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
6. Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania, pričom nie je viazaný návrhmi strán sporu. Súd ak zastavuje konanie musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberať tým, ktorá strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, čo znamená podľa procesného výsledku. Tam kde bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, súd prizná protistrane nárok náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatnenie resp. bránenie práva. Rozhodnutie o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie strany sporu a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody žalobcu viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či žalovaný má vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím žaloby v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohla utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátená na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania.
7. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku má v prejednávanom spore nárok na náhradu trov konania žalovaná pretože dôvodom späťvzatia žaloby žalobkyne nebolo správanie žalovanej, nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť nie v dôsledku správania sa konania žalovanej. Z procesného hľadiska teda platí, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa. Súd však žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, nakoľko žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Mestskom súde Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.