Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-1168-2020.pdf
PDF · 113.29 KB
Case nature
Subarea
7Ek/1168/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: MIMAS s.r.o., Požiarnická 21, Prešov 080 01, IČO: 51 779 161 (právny nástupca pôvodného oprávneného: CRH (Slovensko) a.s., Rohožník 906 38, IČO: 00214973, právne zast. LD Legal, s.r.o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava - Ružinov, IČO: 47255692), proti povinným: 1. MS - Bau, spol. s r.o. Prešov, Vodná 18, 08001 Prešov, IČO: 36458791, 2. Ing. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXXXX J., 3. Ing. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXXXX Ľ., o vymoženie 15.877,93 Eur s prísl., v exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Michal Brožina, Stropkovská 633/3, 08901 Svidník , IČO: 36164020, pod sp.zn. 12EX 387/20, o návrhoch povinných na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu voči povinným v 1. až 3. rade v sume 6,74 Eur (vrátane DPH) podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd v prevyšujúcej časti návrhy na zastavenie exekúcie povinných v 1. až 3. rade z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie podaným súdu dňa 20.07.2020 sa pôvodný oprávnený: CRH (Slovensko) a.s., Rohožník 906 38, IČO: 00214973, zastúpený právnym zástupcom LD Legal, s.r.o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava - Ružinov, IČO: 47255692, pod obchodným menom do 31.12.2020: LG Legal, s.r.o. (ďalej len „pôvodný oprávnený“) domáhal od povinných vymoženia 15.877,93 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu: Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej a priemyselnej komory v Bratislava sp.zn. Rsp V-74/2019, zo dňa 25.05.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2020 a vykonateľnosť dňa: 23.06.2020.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonávaním exekúcie dňa 13. 08. 2020 súdneho exekútora JUDr. Michal Brožina, Stropkovská 633/3, 08901 Svidník, IČO: 36164020, ktorý vedie exekúciu pod sp.zn. 12EX 387/20.
3. Povinní v 1. a v 3. rade podali súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 28.08.2020, povinný v 2. rade tiež podal návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 31.08.2020, pričom všetci povinní uviedli vo svojich návrhoch rovnaké dôvody, t.j. podľa § 61k ods. 1 písm. a), d) Exekučného poriadku nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a zároveň nastali iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný titul podľa ich vyjadrenia nie je spôsobilý pre exekúciu. Rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie exekučného titulu. Objednávka ako jednostranný právny úkon nemôže slúžiť ako prejav vôle dvoch zmluvných strán. Rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva je dvojstranný právny úkon, pričom za takýto úkon nemožno považovať objednávku. Právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku preto nebola daná. Povinní namietajú nesprávny výpočet celkovej vymáhanej sumy v upovedomení o začatí exekúcie podľa exekučného titulu. Celková suma pohľadávky vrátane príslušenstva a trov exekúcie 25.533,44 Eur nie je správna, správna suma podľa ich výpočtu
je 25.526,71 Eur. Pre okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, povinní navrhujú vydať uznesenie, ktorým bude predmetná exekúcia zastavená (ďalej len „návrhy na zastavenie exekúcie“).
4. K návrhom na zastavenie exekúcie sa vyjadril pôvodný oprávnený dňa 23.09.2020 sa tým, že považuje predmetné totožné návrhy na zastavenie exekúcie, resp. návrh na zastavenie exekúcie od povinných za neopodstatnený, nakoľko nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie. Povinní bližšie neuviedli, aké okolnosti nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré mali spôsobiť zánik vymáhaného nároku. Takýto dôvod považuje pôvodný oprávnený za irelevantný a nepreukázaný. Pod dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k písm. d), že sú tu iné skutočnosti ktoré bránia vymáhateľnosti, povinní podľa názoru oprávneného zrejme subsumujú nimi tvrdenú absenciu právomoci rozhodcovského súdu. Pôvodný oprávnený s touto argumentáciou nesúhlasil a poukázal v tejto súvislosti tiež na druhú stranu, posledný odsek odôvodnenia rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu), z ktorého vyplýva, že s totožnou námietkou právomoci sa už vysporiadal samotný rozhodcovský súd, keďže bola súčasťou vyjadrenia povinných k žalobe. Ak povinní majú za to, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, mali právo podať v zákonnej lehote žalobu o jeho zrušenie. V rámci konania o vydanie poverenia exekučný súd mal k dispozícii nielen exekučný titul, ale aj objednávku obsahujúcu rozhodcovskú doložku, pričom vydaním poverenia potvrdil, že sú splnené podmienky pre začatie exekúcie. K námietke týkajúcej sa nezrovnalosti vo výpočte celkovej sumy pohľadávky sa pôvodný oprávnený nevyjadril, nakoľko tento výpočet je plne v kompetencii súdneho exekútora; navrhuje návrhy povinných na zastavenie exekúcie zamietnuť.
5. Súdny exekútor postúpil návrhy na zastavenie exekúcie podané povinnými súdu v prílohe podania zo dňa 24.09.2020, a to v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, nakoľko pôvodný oprávnený s návrhmi na zastavenie exekúcie nesúhlasil.
6. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): Exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného,
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku: Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“): Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
12. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní: Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
13. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní: Ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.
14. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní: Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
15. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní: Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
16. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní: Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
17. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní: Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná a ak osobitný predpis5) alebo tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní: Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.
19. Podľa § 8 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní: Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia, (okrem iného): c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.
20. Podľa § 21 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní: Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) - s odkazom na zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov - túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. 21. Podľa § 30 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní: Ak sa účastník rozhodcovského konania, ktorý bol riadne upovedomený o čase a mieste rozhodcovského konania, nedostaví na ústne pojednávanie alebo nepredloží listiny alebo predmety, rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené. 22. Podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní: Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle 23. Podľa § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní: Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
24. Podľa § 42 Zákona o rozhodcovskom konaní: Ustanovenia týkajúce sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania vylúčiť.
25. Súd mal za preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany pôvodného oprávneného podaný dňa 20. 07. 2020, v dôsledku čoho súd po jeho preskúmaní v zmysle Exekučného poriadku, vydal dňa 13. 08. 2020 poverenie pre súdneho exekútora. Povinní v 1. až v 3. rade (ďalej aj ako „povinní“) podali návrhy na zastavenie exekúcie v rovnakom obsahu v zákonnej lehote (do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku). Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s návrhmi povinných na zastavenie exekúcie a s vyjadrením pôvodného oprávneného k návrhom povinných. Na základe zistených skutočností možno konštatovať, že návrhy na zastavenie exekúcie v prevažujúcej časti nie sú dôvodné.
26. Súd k tomuto uvádza, že ako exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno (dôkazná povinnosť) ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle § 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú (neskôr podané návrhy).
27. Povinní v návrhoch na zastavenie exekúcie rovnako namietali nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko nedošlo k platnému, resp. k riadnemu uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu. Objednávku, ako jednostranný právny úkon povinní nepovažujú za riadnu rozhodcovskú zmluvu. Súd po preskúmaní rozhodcovského rozsudku mal za preukázané, že sa v danom prípade nejedná o rozhodcovský rozsudok vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade obchodno - záväzkového vzťahu v obchodnom spore, ktorý vznikol titulom neuhradených faktúr za dodávku dohodnutého tovaru podľa dodacích listov zo dňa 19.06.2019, 02.08, 06.08., 09.08. a 15.08. 2019, ku ktorým bola vystavená objednávka zo dňa 16.01.2019 ku kúpnej zmluve na dodávku betónu uzatvorenej medzi žalobcom (pôvodný oprávnený: CRH (Slovensko)) so žalovaným v 1. rade (povinný v 1. rade MS - Bau, spol. s r.o. Prešov), ktorej nedeliteľnou súčasťou sú VOP a aj vyhlásenie ručiteľov - žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade (povinný v 2. rade: A.. H. H. a povinný v 3. rade: A.. J. R.), ktorí sú aj konateľmi žalovaného v 1. rade (povinného v 1. rade), že uspokoja pohľadávku žalobcu v prípade, že by žalovaný v 1. rade túto nezaplatil
v lehote splatnosti. Žalovaný v 1. rade (povinný v 1. rade) faktúry za dodávku tovaru v určenej lehote nezaplatil (faktúry č.:1./ 1418592881, zo dňa 21.06.2019 v sume 5.520,- Eur splatná dňa 20.08.2019, 2./ 1418607570, zo dňa 12.08.2019, v sume 5.361,98 Eur, splatná dňa 11.10.2019 a 3./ 1418609624, zo dňa 19.08.2019, v sume 4.995,95 Eur, splatná dňa 18.10.2019).
28. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012: ,,Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods.1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V tých ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) ,,vigilantibus iura scripta sunt“ (,,práva patria bdelým“ alebo ,,nech si každý stráži svoje práva“ alebo ,,zákony sú spísané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali zmysel.“ Teda v zmysle vyššie uvedeného exekučný súd nie je oprávnený skúmať platnosť, resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru.
29. Súd tiež dáva do pozornosti vyššie uvedené ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý zákon - v prípade námietok účastníka konania ohľadom právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu) a námietok neplatnosti rozhodcovskej doložky - priamo poskytuje účastníkovi takéhoto konania možnosť podať na príslušný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, čím je vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní (klasická rímska zásada ,,práva patria bdelým“). Zvýšenú ochranu poskytujú ustanovenia Exekučného poriadku pri spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkoch spotrebiteľom a to nielen v základnom konaní, ale aj vo vykonávacom konaní (exekučnom konaní), ktoré však možno uplatniť iba pri spotrebiteľoch (§ 53 ods. 3 písm. d), e), f) Exekučného poriadku), čo sa na daný prípad nevzťahuje. Keby zákonodarca chcel zvýšiť ochranu aj pri „nespotrebiteľoch“, tak by to v Exekučnom poriadku priamo (výslovne) zakotvil.
30. Súd na doplnenie uvádza, že ako exekučný súd nie je oprávnený skúmať ani meritórnu stránku (vecnú stránku) rozhodcovského rozsudku. To platí bez ohľadu na to, či je exekučný titul po meritórnej stránke správny alebo nie. Správnosť skutkových zistení alebo právneho posúdenia je vylúčená zo súdneho skúmania v exekučnom konaní. V rozsahu nespotrebiteľskej arbitráže bol vypustený § 45, pričom podľa dôvodovej správy sa ,,posilňuje úloha strán na úkor súdnej ingerencie“ a ,,účastníci konania sa musia v prvom rade chrániť svoje práva prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku“ (dôvodová správa k zákonu o rozhodcovskom konaní). Súd v tejto súvislosti poukazuje taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 ktorý vyslovil, že: „....Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu.
31. Súd má zo samotného rozhodcovského rozsudku za zrejmé, že rozhodcovský súd sa vysporiadal s námietkou nedostatku právomoci tak ako vyplýva z jeho odôvodnenia, kde sa tiež uvádza: „ Právomoc Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (ďalej len RS SOPK) je založená dohodou - rozhodcovskou doložkou uvedenou v objednávke zo dňa 16.01.2019 a bodu 9.11 Všeobecných obchodných podmienok CRH Slovensko a. s. zo dňa 01.01.2019 (ďalej len VOP), ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. O námietke nedostatku právomoci rozhodol rozhodca podľa § 17 Rokovacieho poriadku RS SOPK a to tak. že je nespochybniteľná právomoc a príslušnosť Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, ktorá je daná dohodou účastníkov konania - rozhodcovskou doložkou uvedenou v objednávke zo dňa 16.01.2019 v znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto objednávky, vrátane sporov ojej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave
podľa jej základných vnútorných právnych predpisov. Strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné. Spor bude rozhodnutý v písomnom konaní vedenom v slovenskom jazyku jediným rozhodcom určeným týmto súdom". Rovnako je rozhodcovská doložka uvedená aj v ustanovení bodu 9.11. VOP - CRH BETÓN platných odo dňa 01.01.2019. Všetci traja žalovaní svojimi vlastnoručnými podpismi na objednávke potvrdili znenie rozhodcovskej doložky a tiež, že zmluvné strany súhlasia so Všeobecnými obchodnými podmienkami - betón CRH (Slovensko) a.s. platnými od 1.1.2019 (VOP), s ktorými sa oboznámili a prevzali ich pri podpise tejto objednávky. Nespochybniteľný je aj ručiteľský záväzok žalovaných v 2. a 3. rade ich vyhlásením v objednávke zo dňa 16.01.2019 v znení: Dolupodpísasný ručiteľ vyhlasuje, že splní všetky pohľadávky predávajúceho z tejto objednávky, ak ich nesplní kupujúci. Toto ručiteľské vyhlásenie obaja žalovaní podpísali vlastnoručnými podpismi a ich identifikácia je pri podpisoch doplnená aj dátumom ich narodenia a údajom o trvalom bydlisku. Je nesprávny názor žalovaného v 1. rade, podľa ktorého má za to, že rozhodcovská doložka nemôže byť súčasťou objednávky, nakoľko objednávka je jednostranným právnym úkonom. Právne nespochybniteľná je a aj môže byť rozhodcovská doložka dohodnutá v akomkoľvek dokumente vzťahujúcom sa k predmetnej dodávke (napríklad aj v dodacom liste) ak je tento dokument podpísaný osobami oprávnenými robiť právne úkony a konať za v nej uvedené právne subjekty. Súd sa v tomto smere v plnom ohľade stotožnil s vyjadrením oprávneného.
32. Súd v danej veci nezistil dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené nijaké okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné - nejde o cudzí exekučný titul, nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu). Povinný v 1. až v 3. rade najmä nepreukázali, že do 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku sa domáhali žalobou na všeobecnom súde jeho zrušenia len z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tak ako vyplýva z poučenia v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodcovský rozsudok preto nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť; povinný teda nepreukázali, že rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul je v súčasnosti zrušený a ani nepreukázali úhradu vymáhanej pohľadávky (zánik vymáhaného nároku zaplatením), čím sú dané základné predpoklady na jej vymáhanie.
33. Z uvedených dôvodov súd návrhy povinných na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku (výrok II. tohto uznesenia).
34. K námietke povinných týkajúcej sa nesprávneho výpočtu celkovej vymáhanej sumy v upovedomení o začatí exekúcie podľa exekučného titulu, ktorá má byť podľa výpočtu povinných správne vo výške: 25.526,71 Eur a nie podľa výpočtu exekútora: 25.533,44 Eur, k čomu povinní pripojili svoj výpočet ako prílohu k návrhom na zastavenie exekúcie, súd uvádza nasledovné skutočnosti.
35. Podľa § 6 prvá veta vyhlášky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia.
36. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky, odmena exekútora je 20% zo základu na jej určenie.
37. V zmysle § 21 a nasl. Vyhlášky, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
38. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur.
39. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
40. Podľa § 61a ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach podľa § 61 ods. 1 obsahovať výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
41. S poukazom na uvedené ustanovenia Vyhlášky, súd posúdil výpočet trov exekúcie ku dňu 13.08.2020 (ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie) nasledovne:
- Odmena exekútora 20% zo základu: 22.758,30 Eur (pozostáva z položiek podľa bodu 3. upovedomenia o začatí exekúcie bez trov exekúcie): istina 15.877,93 Eur, k tomu úroky z omeškania z každej faktúry vypočítané v pevnej sume do 13.08.2020: + 990,84 Eur + 823,06 Eur + 749,39 Eur + trovy súdneho konania: 3.890,68 Eur + trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní: 409,90 Eur + poplatok za vydanie poverenia: 16,50 Eur. Súd vypočítal odmenu 20% zo základu: 22.758,30 Eur - vo výške: 4.551,66 Eur bez DPH (22.758,30 / 100 x 20 = 4.551,66), k tomu DPH 20%: 910,33 Eur, t.j. 5.461,99 Eur vrátane DPH,
- Paušálne výdavky: náklady na vedenie spisu, cestovné, poštovné, šetrenie majetkových pomerov povinného atď.). Náhrada paušálnych výdavkov je vo výške 60,- Eur bez DPH, k tomu 20% DPH: 12,- Eur, t.j. 72,- Eur vrátane DPH.
42. Súd k uvedenému zistil, že exekútor požaduje odmenu pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, vyčíslené ku dňu 13.08.2020 celkom v sume: 2.277,- Eur bez DPH (cca 50 % zo sumy 4.551,66 Eur bez DPH). Exekútor pritom vyčíslil náhradu paušálnych výdavkov v nižšej sume, t.j. 30,- Eur bez DPH (50% zo sumy 60,- Eur bez DPH). K tomu vyčíslil DPH 20% zo sumy 2.307,- Eur (2.277 + 30 = 2.307), teda DPH vo výške: 461,40 Eur. Súd v danom prípade nezistil žiaden rozpor s právnymi predpismi.
43. Súd vypočítal, že celková suma na vymáhanie vrátane istiny, príslušenstva a trov exekúcie by podľa položiek uvedených súdnym exekútorom v bode 3. upovedomenia o začatí exekúcie vrátane trov exekúcie mala byť vo výške: 25.526,70,- Eur (vrátane DPH): pozostávajúca z nasledovných vymáhaných nárokov:
- Istina: 15 877,93 € s príslušenstvom:
- úrok z omeškania - 0,05% denne zo sumy 5 520,00 € od 21.08.2019 do zaplatenia (do 13.08.2020) v sume: 990,84 Eur,
- úrok z omeškania - 0,05% denne zo sumy 5 361,98 € od 12.10.2019 do zaplatenia (do 13.08.2020) v sume: 823,06 Eur,
- úrok z omeškania - 0,05% denne zo sumy 4 995,95 € od 19.10.2019 do zaplatenia (do 13.08.2020) v sume: 749,39 Eur,
- trovy súdneho konania 3.890,68 Eur ,
- trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 409,90 Eur,
- poplatok za vydanie poverenia 16,50 Eur.
- Trovy exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) v nadväznosti na § 196 a nasl. Exekučného poriadku pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie:
- odmena exekútora ..................................................................................... 2.277,00 Eur
- náhrada paušálnych výdavkov .......................... ........................................ 30,00 Eur
- daň z pridanej hodnoty............................................................................... 461,40 Eur SPOLU trovy súdneho exekútora ................................................................. 2.768,40 Eur
44. Pokiaľ súdny exekútor vyzýva povinného (povinných) na zaplatenie celkovej sumy 25.533,44 Eur (vrátane DPH), súd vychádzajúc z položiek uvedených súdnym exekútorom, vypočítal celkovú sumu na zaplatenie vo výške 25.526,70 Eur (vrátane DPH), čo zodpovedá výpočtu povinných, ktorí zhodne uviedli sumu: 25.526,71 Eur; súd sa v tomto smere stotožnil s návrhmi na zastavenie exekúcie zo strany povinných. Súd v tejto časti vyvodzuje chybu v písaní a pod. Neodôvodnený, resp. nepreukázaný rozdiel vyčíslený súdnym exekútorom takto predstavuje sumu: 6,74 Eur, (vrátane DPH: 25.533,44 - 25.526,70 = 6,74), v ktorej časti bolo potrebné exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaviť, a to pre iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, tak ako je vo výroku I. tohto uznesenia.
45. Súd na doplnenie uvádza, že ku dňu vydania tohto uznesenia, podaním zo dňa 08.02.2021 bolo oznámené postúpenie pohľadávky na strane oprávneného, na nového veriteľa: MIMAS s.r.o., IČO: 51779161, a to na základe doloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.08.2020 a s tým súvisiaci návrh na zmenu oprávneného, súčasne so zmenou obchodného mena právneho zástupcu pôvodného oprávneného od 01.01.2021 na nové obchodné meno: LD Legal, s.r.o. (predchádzajúce obchodné meno: LG Legal, s.r.o.). Vzhľadom na to, že k prevodu pohľadávky na nového oprávneného došlo zmluvne dňa 14.08.2020, teda pred podaním samotných návrhov na zastavenie exekúcie, súd v tomto uznesení uvádza na strane oprávneného spoločnosť: MIMAS s.r.o., Požiarnická 21, Prešov 080 01, IČO: 51 779 161, ako právneho nástupcu pôvodného oprávneného: CRH (Slovensko) a.s., Rohožník 906 38, IČO: 00214973, zastúpeného právnym zástupcom LD Legal, s.r.o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava - Ružinov, IČO: 47255692. Nový oprávnený: MIMAS s.r.o., pritom výslovne neuviedol, že je v tomto konaní právne zastúpený konkrétnym právnym zástupcom (ani LD Legal, s.r.o.).
46. O zmene samotného oprávneného súd rozhodol v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vydaním osobitného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. 52Ek/74/2018 9
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.