Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8Csp/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému H. J., Q.. X.X.XXXX, U. XXX XX Y. XXX, zastúpenému URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, o zaplatenie istiny 3.635,90 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 179,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 179,12 € od 29.11.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.456,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.566,78 € od 29.11.2017 do 13.5.2020, zo sumy 3.556,78 € od 14.5.2020 do 12.6.2020, zo sumy 3.546,78 € od 12.6.2020 do 16.11.2020, zo sumy 3.526,78 € od 18.11.2020 do 9.2.2021 a zo sumy 3.456,78 € od 10.2.2021 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 96,20 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 26.6.2020 sa predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. - veriteľa, domáhal voči označenému žalovanému zaplatenia sumy 3.635,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 29.11.2017 do zaplatenia, a to z titulu neuhradenej časti pôžičky poskytnutej žalovanému veriteľom na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 14.8.2015. Podaním doručeným na výzvu súdu dňa 24.8.2020 na čl. 33 spisu žalobca popri doplnení rozhodujúcich skutkových tvrdení vzal žalobu v časti o zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 69,12 € späť. Trval na zaplatení sumy 3.566,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.11.2017 do zaplatenia. Následne podaním doručeným súdu dňa 16.2.2021 vzal žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy 110,- € predstavujúcej súčet úhrad uskutočnených žalovaným po podaní žaloby. Zotrval na zaplatení sumy 3.459,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z jednotlivých súm ponižovaných o úhrady uskutočnené žalovaným po podaní žaloby, a to za obdobie omeškania s nimi. V rámci skutkových tvrdení uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14.8.2015 veriteľ, právny predchodca žalobcu, poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5.000,- €, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 144,20 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 8.652,- €. Ku dňu podania žaloby uhradil 3.789,- €, po podaní žaloby uhradil 110,- € (dňa 13.5.2020 10,- €, dňa 12.6.2020 10,- €, dňa 16.11.2020 20,- € a dňa 9.2.2021 70,- €). Keďže žalovaný svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas porušil, listom označeným ako predžalobná upomienka zo dňa

28.9.2017 bol vyzvaný k úhrade dlžných splátok s poskytnutím dodatočnej lehoty na plnenie viac ako 30 dní a súčasným upozornením, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko lehota na dodatočné plnenie uplynula márne, veriteľ využil svoje právo a dňa 19.11.2017 úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 23.11.2017. Ku dňu podania žaloby predstavoval dlh žalovaného 3.635,90 €. K jeho výške žalobca uviedol, že ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť 7.355,78 €, pričom túto sumu mal tvoriť súčet predpísaných splátok do zosplatnenia, ktorých bolo 26 x 144,2 = 3.749,20 € a suma po zosplatnení úveru 3.606,58 €. Keďže žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil 3.789,- €, žalobca uvedené úhrady do žalovanej istiny započítal (7.355,78 € + 69,12 € náklady - 3.789,- € úhrady = 3.635,90 €). V podaní, ktorým skutkové tvrdenia na výzvu súdu doplnil, uviedol, že z predpísaných 26 splátok vo vzťahu k zosplatneniu úveru eviduje úhradu 20 splátok. Žalovaný sa teda dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.4.2017. S odkazom na bod 9.2 článku 9 zmluvných podmienok tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.7.2017. V nadväznosti na obranu žalovaného žalobca vo svojich podaniach tiež dôvodil tým, že úverová zmluva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v danom prípade premlčacia doba začala plynúť od 21.10.2017, teda po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zosplatnenie dlhu vyvolala. V danom prípade bola touto splátkou splátka splatná dňa 20.7.2017, na ktorej nezaplatenie odkazuje samotná predžalobná upomienka. Z tohto dôvodu premlčacia doba zosplatneného dlhu uplynula dňa 20.10.2017. Žalobcom uplatnený nárok bol preto uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu elektronicky dňa 1.10.2020 na čl. 46 spisu, poukazoval na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to pre absenciu zákonnej náležitosti - termínu konečnej splatnosti úveru a RPMN, ktorá je v danom prípade určená v neprospech spotrebiteľa, zaoberajúc sa tiež priemernou vedomosťou spotrebiteľa, odkazujúc i na súdne rozhodnutia a napokon vzniesol i námietku premlčania žalobného nároku. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe, aby bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi len sumu vo výške 1.800,- € titulom neuhradených splátok vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aby vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. V rámci svojej obrany uviedol, že termín konečnej splatnosti úveru treba vymedziť konkrétnym dátumom - dňom, mesiacom aj rokom, zatiaľ čo podľa zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať do 08/2020, čo nie je dostatočne presným vymedzením. Namietal aj absenciu náležitosti predstavujúcej veličinu RPMN. Poukazoval na to, že v zmluve je uvedená vo výške 26,98 %, čo je potrebné vzhľadom na dôkladný matematický výpočet považovať za nesprávny údaj, nakoľko pri celkovej čiastke k zaplateniu stanovenej vo výške 8.652,- €, i vzhľadom na ostatné podstatné údaje, mala byť RPMN určená vo výške 26,30 %. K námietke premlčania poukazoval na tvrdenia žalobcu, poľa ktorého sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.4.2017. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Dôvodil, že aprílovú splátku je nutné považovať za splatnú dňa 20.4.2017, májovú za splatnú dňa 20.5.2017 a júnovú za splatnú dňa 20.6.2017. Žalobca podal žalobu vo veci samej dňa 26.6.2020, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, preto na základe tejto skutočnosti je potrebné považovať žalobcov nárok ohľadom týchto troch splátok za neexistujúci. V tejto časti žiadal žalobu zamietnuť. Žalobný nárok nesporoval do výšky 1 800 €.

3. Súd na prejednanie uvedeného sporu nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti strán, s ich súhlasom udeleným v súlade s vyhlášky MS SR č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - zmluvou o spotrebiteľskom úvere čl. 4, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru čl. 7 rub, predžalobnou upomienkou čl. 8, vrátane doručenky čl. 8 rub, prehľadom splátok a úhrad čl. 9, notárskou zápisnicou čl. 11, tiež amortizačnou tabuľkou čl. 36, tiež rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok čl. 110, vrátane príloh č. 1 a 3 k tejto zmluve čl. 105 a 106, oznámením o postúpení pohľadávky čl. 107, žiadosťou o postúpenie a prevod čl. 114, ktorými sa súd zaoberal už v uznesení na čl. 129 spisu. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery: 4. Dňa 14.8.2015 uzavreli spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., v zastúpení VÚB, a.s., a žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- €, ktorý sa zaviazal uhradiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 144,20 €, pričom prvá splátka sa mala stať splatnou dňa 20.9.2015 a ďalšie splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol určený mesiacom a rokom 08/2020. Žalovaný mal uhradiť

celkovú čiastku úveru vo výške 8.652,- €. Celkové náklady spotrebiteľa mali teda predstavovať 3.652,- €. RPMN bola uvedená vo výške 26,98 % a fixná ročná úroková sadzba tiež vo výške 26,98 %. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný na daný úver uhradil 3.789,- €. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu žalovaný mal uhradiť 20 splátok (20 x 144,20 = 2 884,- €). Do omeškania sa mal dostať teda so splátkou splatnou dňa 20.4.2017. Podľa skutkových tvrdení a dôkazu žalobcu jeho predchodca zosplatnenie využil však vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.7.2017: keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, bol predžalobnou upomienkou zo dňa 28.9.2017 vyzvaný k úhrade splátky splatnej v mesiaci júl 2017 (čl. 8), ktorú žalovaný prevzal do vlastných rúk dňa 4.10.2017 (doručenka čl. 8 rub). Po podaní žaloby žalobca uhradil ešte 110,- €, vo vzťahu ku ktorým vzal žalobca žalobu späť. Žalobu vzal žalobu späť i vo vzťahu k nákladom spojeným s vymáhaním pohľadávky vyčísleným vo výške 69,12 €. 5. Dňa 30.11.2017 pôvodný žalobca ako právny nástupca veriteľa, i samotný veriteľ ako postupcu, so súčasným žalobcom, ako postupníkom, uzavreli Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávky (ktorej príloha obsahuje i špecifikáciu postúpenej pohľadávky voči žalovanému) spolu so Žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 9.12.2020. Prevod práv a povinností tvoriacich predmet tohto sporu súd považoval za preukázaný, v dôsledku čoho vydal i procesné rozhodnutie - uznesenie č. konania -129 zo dňa 14.1.2021, ktorým pripustil zmenu žalobcu. 6. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa ust. z. č. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. a ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať aj tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie..

Podľa pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ust. a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa (ďalej len ) žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. a nasl. , nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o úvere. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa, s poukazom na predmet podnikania, zatiaľ čo žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).

8. V nadväznosti na dve čiastočné spaťvzatia žaloby súd považoval za potrebné ustáliť zostávajúci predmet sporu. Žalobca vzal najskôr žalobu späť vo vzťahu k sume vo výške 69,12 € uplatnenej titulom nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a následne i vo vzťahu k sume 110,- € predstavujúcej súčet čiastočných úhrad realizovaných žalovaným po podaní žaloby. Nakoľko k späťvzatiu oboch týchto čiastkových nárokov došlo pred otvorením pojednávania, súd pre zastavenie konania súhlas žalovaného nepotreboval, zákonné podmienky pre zastavenie konania považoval za splnené a konanie o späťvzatej časti žalobného nároku zastavil. 9. Zostávajúcim predmetom sporu sa tak stalo zaplatenie sumy 3.456,78 € (pôvodne žalovaných 3.635,90 € - 69,12 € - 110,- €). V tejto súvislosti sa súd považuje za potrebné vysporiadať i s tým, že pokiaľ v poslednom podaní žalobca zotrval po čiastočných späťvzatiach na zaplatení sumy vo výške 3.459,78 € (teda sume vyššej o 3 €), hoci by bolo možné vychádzať z predpokladu, že šlo len o chybu v písaní, resp. počítaní (v nadväznosti na predchádzajúce skutkové tvrdenia a písomné podania a dôkazy žalobcu), z dôvodu určitej právnej istoty bolo potrebné uvedené posudzovať ako zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žalobného nároku, nakoľko žalobca požadoval o 3,- € viac. Keďže však v zmysle , ktorý sa aplikuje v spotrebiteľských sporoch, ktorým uvedený spor bez pochyby je, zmena žaloby, ak je žalovaným spotrebiteľ, prípustnou nie je, súd o tomto podaní samostatne nerozhodoval a postupoval v zmysle pôvodnej žaloby, prihliadnuc samozrejme na skoršie čiastočné späťvzatia žalobcu. Na okraj súd považuje za potrebné poukázať potom aj na to, že pokiaľ zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žalobného nároku súd nepripustil, nebol potom ani dôvod o rozšírenej časti žalobného nároku samostatným výrokom rozsudku rozhodovať. 10. Zostávajúci predmet sporu, predstavujúci sumu 3.456,78 €, súd kvalifikoval ako nárok zmluvný, z platne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá medzi stranami sporu založila vzťah spotrebiteľského charakteru. V nadväznosti na túto kvalifikáciu považoval za potrebné zmluvu podrobiť súdnemu prieskumu z pohľadu jej zákonných náležitostí, a to aj vzhľadom k obrane žalovaného. Pokiaľ žalovaný namietal údaj týkajúci sa termínu konečnej splatnosti úveru, súd je toho názoru, že postačuje, aby k presnému termínu konečnej splatnosti bolo možné dospieť logicky, výpočtom na základe ďalších náležitostí, napríklad z údajov týkajúcich sa počtu a splatnosti splátok. V danom prípade bolo možné ustáliť, že zmluva umožňovala žalovanému spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum,

dokedy zmluva trvá, a to v nadväznosti na splatnosť prvej splátky 20.9.2015 a počet splátok 60, pričom každá z nich sa mala stať splatnou k 20. dňu v mesiaci. Teda pri počte splátok 60 a splatnosti prvej splátky, ktorá mala nastať dňa 20.9.2015, bolo možné ustáliť, že úver sa mal stať splatným k 20. dňu mesiaca august 2020. Tieto údaje (splatnosť prvej splátky a splatnosť každej ďalšej splátky sú v zmluve uvedené hneď nad údajom týkajúcim sa konečnej splatnosti „08/2020“). „Ak spotrebiteľ vie zo zmluvy identifikovať termín konečnej splatnosti, nemusí byť v zmluve uvedený presný dátum poslednej splátky“ (NS SR zo dňa 22.2.2018).

11. Žalovaný namietal ďalej to, že RPMN je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa. Ani s touto argumentáciou žalovaného súd nemohol súhlasiť. Pri použití interaktívnej kalkulačky zverejnenej na stránke Ministerstva financií SR www.fininfo.sk, pri zadaní údajov uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere pod bodom III, obsahujúcom predpoklady pre výpočet RPMN, bolo možné dospieť k záveru, že RPMN by mala predstavovať 26,30 %. Na túto výšku poukazoval i žalovaný. Zmluva obsahovala údaj vo výške 26,98 %, teda RPMN vyššiu. Pri veličine RPMN je jej vyššia (než skutočná) hodnota uvedená v zmluve práve v prospech spotrebiteľa. Za dôvodnú by bolo možné považovať obranu žalovaného vo vzťahu k veličine týkajúcej sa hodnoty priemernej RPMN. Pri nej je posudzovanie opačným (v zmluve uvedená vyššia hodnota je v neprospech spotrebiteľa). V nadväznosti na to, že súd ustálil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere všetky zákonom vyžadované náležitosti obsahuje, nebolo možné úver hodnotiť za bezúročný a bez poplatkov.

12. Predtým, než sa súd začal zaoberať výškou nároku žalobcu, považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou premlčania. Bolo nesporným, že žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splácať v 60 splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stala splatnou dňa 20. 9. 2015. Premlčacia doba v prípade takéhoto spotrebiteľského úveru, pri ktorom bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatnenia práva v zmysle vyššie citovaného , teda k zosplatneniu celej pohľadávky za predpokladu, že to bolo medzi zmluvnými stranami dojednané a zároveň pri splnení podmienky, že veriteľ toto právo uplatnil najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne spotrebiteľa upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

13. V súdenom prípade bolo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v bode 9.2. časti IX. upravujúcej zmluvné podmienky, ktoré boli súčasťou samotnej zmluvy, o spotrebiteľskom úvere, dojednané právo veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky, ak je žalovaný ako klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok uvedených v a . Pôvodný žalobca žalovaného predžalobnou upomienkou zo dňa 28.9.2017 upozornil na to, že pokiaľ do 5. 11.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2017, bude oprávnený úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 4.10.2017. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.11.2017 bol úver z úverovej zmluvy číslo XXXXXXX zosplatnený. K zosplatneniu úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu došlo teda pre nezaplatenie 23. splátky splatnej v mesiaci júl 2017. Dňom splatnosti splátky splatnej v mesiaci júl 2017 preto začala plynúť i premlčacia doba. Ako už súd uviedol, deň splatnosti každej splátky bol dojednaný k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Splátka splatná v mesiaci júl 2017 bola preto splatná k 20. 7. 2017 a týmto dňom začala plynúť i premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 20. 7. 2020. Keďže žaloba bola podaná dňa 26.6.2020, bolo možné prijať záver, že bola podaná v rámci premlčacej doby.

14. V týchto súvislostiach súd uvádza, že hoci žalobca v rámci skutkových tvrdení dôvodil, že žalovaný sa dostal do omeškania už s úhradou skoršej splátky (keď tvrdil, že žalovaný uhradil len 20 splátok, neskôr tvrdil, že uhradil necelých 22 splátok), vychádzajúc však z listinných dôkazov, ktoré pripojil a z doplnených skutkových tvrdení, bolo možné bez pochýb ustáliť, že k vykonaniu práva úver zosplatniť (lebo zákon dáva veriteľovi možnosť, neukladá mu povinnosť úver zosplatniť) došlo až vo vzťahu k splátke splatnej 20.7.2017. Súd sa potom v tomto smere stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Tiež sa stotožnil s jeho tvrdeniami v tom smere, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t.j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu zákonných ustanovení v spojení s vyplýva, že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplatnenie niektorej z omeškaných splátok, teda tej, ktorú si sám určí. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva

totiž priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní a kedy. Musia byť samozrejme splnené všetky predpoklady pre platné zosplatnenie úveru. V danom prípade podľa názoru súdu boli. V tomto smere bola podstatným dôkazom predžalobná upomienka a na ňu nadväzujúce oznámenie o zosplatnení, z ktorých bolo možné ustáliť i zachovanie minimálnej 15 dňovej lehoty (viď. odsek 12. odôvodnenia).

15. Pokiaľ ide o žalobný nárok, ktorý zostal predmetom sporu po čiastočných späťvzatiach, súd ho vyhodnotil za dôvodný i čo . Z časového hľadiska došlo k zosplatneniu úveru po splatnosti 26. splátky. Súčet 26 splátok predchádzajúcich zosplatneniu úveru predstavuje 3 749,20 € (26 x 144,20 = 3.749,20 €). Súčet ďalších 34 splátok zo 60tich by predstavoval (vrátane úroku) 4 902,80 € (34 x 144,20 = 4.902,80 €). Žalobca však uplatnil len sumu 3.606,58 €, možno len predpokladať, že bez úroku. Súčet splátok (tak do zosplatnenia, ako i po zosplatnení) uplatnených žalobcom predstavuje 7.355,78 €, od ktorých bolo potrebné odpočítať úhrady zo strany žalovaného realizované do podania žaloby spolu vo výške 3.789,- €, tak bolo možné dospieť tak k výslednej sume 3.566,78 €, ku ktorej žalobca pôvodne pripočítal i sumu 69,12 € titulom nákladov na vymáhanie. Žalobou sa teda domáhal pôvodne zaplatenia sumy 3.635,90 € (3 566,78 + 69,12). Po odpočítaní nákladov na vymáhanie vo výške 69,12 € a úhrad realizovaných žalovaným po podaní žaloby vo výške 110,- €, potom bolo možné žalobu vyhodnotiť za dôvodnú a vyhovieť jej v zostávajúcom žalovanom rozsahu 3.456,78 €. 16. Záverom súd v krátkosti uvádza, že ak žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukazoval na to, že žalobca sa v danom prípade na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil o 2.326,10 €, nakoľko vzájomnú žalobu nepodal a skutkové tvrdenia ani bližšie nekonkretizoval, súd sa uvedeným tvrdením bližšie nezaoberal. Zároveň neprodukoval ani bližšie rozhodujúce skutkové tvrdenia, či matematickú špecifikáciu, k sume 1 800 €, v ktorej žalobný nároku uznával. 17. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol i nárok na úrok z omeškania, ktorý uplatnil z dlžnej sumy ponižovanej o úhrady realizované zo strany žalovaného v priebehu sporu, za jednotlivé obdobia omeškania. Uplatnil ho v zákonnej výške, preto súd žalobu i v tejto časti vyhovel. 18. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa v spojení s , keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Vo vzťahu k späťvzatej časti žaloby však aplikoval zákonné ustanovenie a na zastavení konania v späťvzatej časti skúmal procesné zavinenie. Nebolo sporným, že žalobca vzal žalobu čo do sumy 110,- € späť pre správanie žalovaného, ktorý v intenciách žalobného návrhu realizoval po podaní žaloby úhrady v uvedenej výške. Vo vzťahu k späťvzatej časti žaloby týkajúcej sa sumy 69,12 € však nebolo podľa názoru súdu možné vyhodnotiť procesné zavinenie na strane žalovaného, nakoľko podľa názoru súdu žalobca bez pochýb nepreukázal, že mu tieto náklady na vymáhanie reálne i vznikli a že práve v takejto výške. Preto v tejto späťvzatej časti žaloby vyhodnotil procesné zavinenie na strane žalobcu. Procesné zavinenie následne započítal do pomeru úspechu a neúspechu. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.635,90 € (100 %). Súd jeho žalobe vyhovel čo do zaplatenia sumy 3.456,78 € (95,07 %). Vo vzťahu k pôvodne žalovanej sume 3.635,90 € predstavuje späťvzatá časť žaloby čo do sumy 110,- € 3,03 %. V tejto časti zavinil zastavenie konania žalovaný, teda tieto percentá súd pripočítal k úspechu žalobcu a vo vzťahu k sume 69,12 €, predstavujúcej 1,9 %, vyhodnotil zavinenie na strane žalobcu, ktoré pripočítal k jeho neúspechu. Čistý úspech žalobcu tak v tomto spore súd ustálil na 96,20 %. V tomto rozsahu je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, ktoré žalobcovi v tomto spore vznikli. O výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.