Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17C-62-2019.pdf
PDF · 102.76 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/62/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., T. V. XX/XX, štátny občan SR, v konaní zast. JUDr. G. H., advokátom advokátskej kancelárie so sídlom Nám. SNP 17/29, Zvolen, proti žalovanému F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. L. XXX, M.-T., Č. A., štátny občan SR, o určenie neplatnosti listiny o vydedení, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Súd stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Súd v r a c i a žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku v sume 42,80 Eur.
Súd ž i a d a Slovenskú poštu, a. s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby vrátila žalobcovi L. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. V. XX/XX, T., štátny občan SR, časť zaplateného súdneho poplatku v sume 42,80 Eur, v lehote 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že listina o vydedení žalobcu, ktorá je súčasťou závetu spísaného do notárskej zápisnice notára JUDr. Pavla Zubáka, so sídlom ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica dňa 18. 07. 2000 pod č. N 99/2000, NZ 98/2000 je neplatná. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 13. 09. 2018 zomrela H. G., nar. XX. XX. XXXX. Po poručiteľke prebehlo dedičské konanie pod č. 25D/510/2018, Dnot 134/2018 na notárskom úrade JUDr. Viery Kalinovej a ktoré skončilo vydaním uznesenia zo dňa 27. 11. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 11. 2018. V dedičskom konaní notár ako súdny komisár určil všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva a schválil dohodu dedičov, teda žalobcu a žalovaného tak, že celý majetok poručiteľky, a to aktíva, ako aj pasíva nadobúda žalovaný s povinnosťou vyplatiť žalobcovi sumu 11 500 Eur v lehote do 31. 03. 2019 a určil odmenu a náhradu hotových výdavkov notára ako súdneho komisára. Podkladom na rozhodnutie notára ako súdneho komisára bol závet, ktorý zanechala poručiteľka spolu s listinou o vydedení žalobcu, ktorý bol spísaný do notárskej zápisnice notára JUDr. Pavla Zubáka dňa 18. 07. 2000 pod č. N 99/2000, Nz 98/2000, podľa ktorého poručiteľka celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odkázala žalovanému a zároveň uviedla, že je rozvedená a má ešte syna Karola Michalského, ktorého touto listinou v súlade s § 469a ods. 1 písm. b/ v celom rozsahu vydedila, a to z dôvodu, že v roku 1997 zatajil, že dedil po jej bývalom manželovi. Závet bol registrovaný v notárskom centrálnom registri závetov pod č. 19172/2000 zo dňa 18. 07. 2000. Dôvod vydedenia žalobcu nie je daný ani ku dňu smrti poručiteľky, ani ku dňu spísania závetu. Žalobca ako syn poručiteľky o poručiteľku ako svoju matku prejavoval riadny záujem a v posledných rokoch sa o poručiteľku aj riadne staral, zabezpečoval jej zdravotnú starostlivosť, nákupy, stravu, lieky, varenie a upratovanie. Poukázal aj na skutočnosť, že je rozpor medzi poručiteľkou uvedeným dôvodom vydedenia, teda že zatajil, že dedil po bývalom manželovi a jeho zákonným označením, teda, že o poručiteľku
neprejavoval opravdivý záujem. Žalobca má za to, že takýto závet a listina o vydedení žalobcu nemá zákonom predpísané formálne a materiálne náležitosti, keď závet aj listina o vydedení ako jednostranný právny úkon poručiteľky, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylúčila z dedenia a tým mu odňala dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo, a to najmä neobsahuje zákonný dôvod vydedenia. Pri vydedení, ak by boli splnené zákonné podmienky, nastáva taká situácia, akoby poručiteľkin potomok bol v prípade závetu opomenutý a pritom súčasne zbavený práva na dedičstvo aj v rozsahu jeho povinného podielu (§ 479 O.z.). Na platné vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý existoval už v čase prejavu poručiteľov vôle o vydedení. Naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že požadované určenie má vplyv na to, či žalobca z dedičstva po svojej matke bude dediť len ako neopomenuteľný dedič alebo dedič zákonný a v akom rozsahu, teda rozhodnutím o tejto žalobe dôjde k odstráneniu stavu neistoty právneho postavenia žalobcu vo vzťahu k jeho právu a rozsahu práva dediť po poručiteľke.
2. Žalobca k žalobe pripojil uznesenie zo dňa 27. 11. 2018, notársku zápisnicu zo dňa 18. 07. 2000.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03. 06. 2020 k podanej žalobe uviedol, že so znením závetu a listiny o vydedení boli oboznámení pri prejednaní dedičstva dňa 27. 11. 2018. Žalobca, tak ako aj on, pri dedení uviedli, že notársky zápis je závetom ich zomrelej matky. Žalobca však namietol jeho relatívnu neplatnosť. Proti vznesenej námietke žalovaný nevzniesol námietku a vec bola vyriešená mimosúdne ako predbežná otázka. Pretože listina obsahovala zároveň vôľu ich matky vydediť žalobcu, uzavreli dohodu, podľa ktorej sa zaviazal žalobcovi vyplatiť sumu 11 500 Eur. Obidvaja sa po skončení konania vzdali práva podať odvolanie a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 11. 2018. Žalovaný je presvedčený, že otázka platnosti a neplatnosti listiny o vydedení bola vyriešená už v dedičskom konaní ako predbežná otázka. Bola vyriešená v prospech žalobcu, pretože notársky zápis obsahoval listinu o vydedení a po svojej matke dedil. Z dôvodu, že bol v závete ako neopomenuteľný dedič neplatne vydedený, uzavrel so žalobcom uvedenú dohodu. Uznesenie vo veci dedičstva nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 11. 2018. Záležitosť neplatnosti listiny o vydedení z dôvodu, že ide o vec res iudicata nemožno znova rozhodovať. Navrhol, aby konanie bolo zastavené a náklady konania niesol zo svojho.
4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 25D/510/2018, Dnot 134/2018 vyplýva, že dňa XX. XX. XXXX zomrela v Banskej Bystrici H. G., nar. XX. XX. XXXX. Tunajší súd uznesením zo dňa 26. 09. 2018, sp. zn. 25D/510/2018 začal konanie v dedičskej veci po poručiteľke H. G.. Poverením zo dňa 26. 09. 2018 tunajší súd poveril notárku JUDr. Vieru Kalinovú ako súdnu komisárku na konanie a rozhodnutie v dedičskom konaní po poručiteľke H. G.. Z potvrdenia o lustrácii poručiteľa a v notárskom centrálnom registri závetov vyplýva, že H. G., nar. XX. XX. XXXX zanechala závet NCRza 19172/2003 JUDr. Zubák, N 99/2000, Nz 98/2000.
5. Z pripojeného spisu vyplýva, že dňa 27. 11. 2018 bola spísaná Zápisnica o pojednávaní na notárskom úrade notárky ako súdnej komisárky JUDr. Viery Kalinovej po poručiteľke H. G., ktorá zomrela dňa 13. 09. 2018 so zanechaním závetu. Pojednávania sa zúčastnili žalobca, ako aj žalovaný. Závet bol žalobcovi a žalovanému ako prítomným účastníkom riadne a nahlas zo strany notárky ako súdnej komisárky prečítaný a tak žalobca, ako aj žalovaný predmetný závet nenamietali po formálnej ani obsahovej stránke a so závetom vyjadrili svoj súhlas. Žalobca ako zákonný dedič si uplatnil relatívnu neplatnosť závetu. Notárka ako súdna komisárka žalobcu, ako aj žalovaného poučila, že podľa § 479 O.z. malol. potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí 1/2 ich dedičského podielu zo zákona, z čoho vyplynulo, že ako dedičia po poručiteľke prichádzajú jednak žalobca a jednak žalovaný. Zároveň notárka ako súdna komisárka žalobcu, ako aj žalovaného upovedomila, že sú dedičmi po poručiteľke. Notárka ako súdna komisárka zostavila súpis majetku a dlhov poručiteľky, a to ako aktíva, hnuteľné veci, a to vklad na osobnom účte vo výške 16,88 Eur a nehnuteľnosti - byt č. 8 na 3. poschodí, vchod 19 v objekte na bývanie so súp. číslom 1578 na parc.č. 1059/2 a so súp. číslom 1580 na parc.č. 1059/2, kat. územie R. R. spolu s príslušenstvom v hodnote 45 000 Eur a pasíva ako pohrebné trovy vo výške 918 Eur s tým, že čistá hodnota dedičstva bola určená sumou 44 098,88 Eur. Na výzvu notárky ako súdnej komisárky, aby žalobca so žalovaným uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, žalobca a žalovaný vyhlásili, že navrhujú uzavrieť dohodu v znení, že majetok poručiteľky uvedený v súpise majetku a dlhov poručiteľky, aktíva - hnuteľnosti, bod 1. aktívna - nehnuteľnosti, bod 1., pasíva bod 1. nadobúda žalovaný, ktorý sa zaviazal vyplatiť svojmu bratovi, t.j. žalobcovi dohodnutú sumu vo výške 11 500 Eur v lehote najneskôr do 31. 03. 2019. V súlade s takto navrhnutou dohodou notárka ako súdna komisárka vyhlásila uznesenie tak, že určila čistú hodnotu
dedičstva sumou 44 098,88 Eur a zároveň schválila dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej majetok poručiteľky, a to jednak aktíva, ako aj pasíva nadobúda žalovaný F. G., ktorý sa zaviazal vyplatiť žalobcovi ako svojmu bratovi L. G. dohodnutú sumu vo výške 11 500 Eur v lehote najneskôr do 31. 03. 2019. Zároveň žalobca, ako aj žalovaný boli poučení, že proti uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia uznesenia u notára JUDr. Viery Kalinovej, povereného Okresným súdom Banská Bystrica funkciou súdneho komisára. Zo zápisnice vyplýva, že účastníci, t.j. žalobca a žalovaný sa po vyhlásení rozhodnutia a po poučení o možnosti podať odvolanie proti uzneseniu, ako aj o právnych následkoch takéhoto úkonu vyhlásili, že sa tohto svojho práva na odvolanie toho dňa vzdávajú. Vyhlásené uznesenie bolo vyhotovené v písomnej forme, pričom z úradného záznamu vyplýva, že dňa 27. 11. 2018 bolo uznesenie doručené tak žalobcovi, ako aj žalovanému. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 11. 2018.
6. Z pripojeného spisu 25D 510/2018, Dnot 134/2018 vyplýva, že dňa 18. 07. 2000 bola spísaná notárska zápisnica na notárskom úrade JUDr. Pavla Zubáka, notára, so sídlom v Banskej Bystrici, ČSA 26, č. N 99/2000, NZ 98/2000, z ktorej vyplýva, že dňa 18. 07. 2000 sa na notársky úrad dostavila H. G., r.č. 315301/814, bytom 29. augusta 1580/19, Banská Bystrica, s ktorou bol na jej žiadosť spísaný závet, ktorým celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bude v čase svojej smrti vlastniť, odkazuje svojmu synovi F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. D. R.. D., M.-T., Č. A.. Zároveň uviedla, že je rozvedená a má ešte syna L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. V. XX, R. R., ktorého zároveň v súlade s § 469a ods. 1 písm. b/ v celom rozsahu vydeďuje, a to z toho dôvodu, že v roku 1997 zatajil, že dedil po jej bývalom manželovi. Zobrala na vedomie poučenie o ustanovení § 479 Občianskeho zákonníka, pričom toto bola jej posledná vôľa a priala si, aby tak bola splnená.
7. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
10. Tunajší súd po oboznámení sa so žalobou, ako aj so spisom tunajšieho súdu 25D 510/2018, Dnot 134/2018 skúmal, či v danom prípade nejde o prekážku rozhodnutej veci.
11. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu.
12. V rámci rekodifikácie civilného procesného práva bol dňa 21. 05. 2016 prijatý pod číslom 161/2015 Z.z. úplne nový predpis dotýkajúci sa bezprostredne problematiky postupu notára pri vydávaní procesných i meritórnych rozhodnutí v dedičskom konaní, a to Civilný mimosporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016.
13. Podľa § 39 ods. 1 C.m.p., rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.
14. Podľa § 39 ods. 2 C.m.p., tento zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Z § 39 C.m.p. tak vyplýva, že v konaniach podľa mimosporového kódexu sa popri rozsudku ako forme meritórneho rozhodnutia pripúšťa aj uznesenie, a to v prípadoch, keď to ustanovuje Civilný mimosporový poriadok.
15. Podľa § 163 C.m.p., súd rozhoduje uznesením.
16. Podľa § 203 ods. 1 písm. c/, pred bodkočiarkou C.m.p., súd v uznesení o dedičstve schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva.
17. Podľa § 204 ods. 1 C.m.p., prejednanie dedičstva je skončené právoplatnosťou uznesenia podľa § 203.
18. Tunajší súd poukazuje tak na skutočnosť, že civilný mimosporový poriadok zaviedol možnosť notára ako súdneho komisára, vydávať v dedičskom konaní všetky rozhodnutia, a to jednak procesné, ale aj meritórne rozhodnutia, ktorými sa rozhoduje o veci samej. Vydané rozhodnutia sa ex lege považujú sa súdne úkony a rozhodnutia vydané v rámci prvoinštančného konania.
19. Meritórne dedičské rozhodnutie je nezastupiteľným dokumentom, ktorý skutočnosti konštituované smrťou poručiteľa objektivizuje, konkretizuje, v sebe implementuje a následne aj publikuje, je právnou listinou, legitimáciou dediča potvrdzujúcou status univerzálneho sukcesora poručiteľa.
20. V súčasnosti platná právna úprava poskytuje dedičom na 1. mieste možnosť, aby sa o vyporiadaní dedičstva dohodli. Ak takáto dohoda nebude odporovať zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli. Dedičská dohoda je v súčasnosti jediný spôsob ako možno modifikovať zákonom alebo závetom určité dedičské podiely. Ak sa v priebehu dedičského konania preukáže, že dedičské právo svedčí viacerým osobám, súd schváli ich dohodu o vyporiadaní dedičstva za predpokladu, že:
- dohodu uzavreli všetci dedičia, ktorým svedčí závetný, zákonný titgul, príp. oba dedičské tituly,
- dohoda sa týka celého majetku, ktorý patril ku dňu smrti poručiteľovi a ktorý týmto titulom tvorí masu dedičstva,
- dohoda neodporuje zákonu,
- dohoda nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pre naplnenie podmienky, že dohodu musia uzatvoriť všetci dedičia nie je významné, aký dedičský titul im svedčí. Právoplatné dedičské rozhodnutie, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva sa stáva uplynutím lehoty o splatnosti výplat v ňom uvedených exekučným titulom.
21. Tunajší súd v danom prípade mal za preukázané, že JUDr. Viera Kalinová ako notár poverený funkciou súdneho komisára dňa 27. 11. 2018 schválila dohodu žalobcu a žalovaného ako dedičov v dedičskej veci po poručiteľke H. G., o čom vydala uznesenie zo dňa 27. 11. 2018, č.k. 25D/510/2018-53, Dnot 134/2018 tak, že schválila dohodu žalobcu a žalovaného ako dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej majetok po poručiteľovi, a to jednak aktíva, ako aj pasíva nadobudol žalovaný, ktorý sa zároveň zaviazal žalobcovi vyplatiť dohodnutú sumu vo výške 11 500 Eur. Notár ako súdny komisár rozhodol v dedičskom konaní vo forme uznesenia, ktoré vyvoláva rovnaké účinky ako meritórne rozhodnutie.
22. Zo zápisnice o prejednaní dedičstva dňa 27. 11. 2018 vyplýva, že žalobca uplatnil námietku relatívnej neplatnosti závetu, a teda spochybňoval dedičské právo, ktoré však môže byť vyriešené tak, že sa posúdi právna otázka priamo dedičským súdom v dedičskom konaní alebo dohodou účastníkov, ktorá odstráni ich spor o skutkovo spornej otázke. Tunajší súd má za to, že spornosť platnosti, resp. neplatnosti závetu bola posúdená v dedičskom konaní a taktiež otázka platnosti, resp. neplatnosti vydedenia. Na nenaplnenie zákonom ustanovenej formy listiny o vydedení a jej následnú absolútnu neplatnosť musí súdny komisár prihliadať z úradnej povinnosti. Súd mal vzhľadom na uzavretú dohodu žalobcu a žalovaného v konaní preukázané, že listinu o vydedení jednak súdny komisár a jednak závetný dedič zrejme považovali za neplatnú vzhľadom k tomu, že žalobca bol povolaný dediť, dedil, a to vo výške 1/2 svojho dedičského podielu ako neopomenuteľný dedič v zmysle § 479 O.z.
23. V dedičskom konaní žalobca tak, ako bolo konštatované, vzniesol námietku relatívnej neplatnosti závetu, avšak žalobu o neplatnosť závetu na tunajší súd nepodal, ale podal žalobu o určenie neplatnosti listiny o vydedení.
24. Tunajší súd má za to, že v danom prípade ide o prekážku rozhodnutej veci, vzhľadom k tomu, že otázka neplatnosti listiny o vydedení bola posúdená a vyriešená v dedičskom konaní 25D/510/2018, Dnot 134/2018 a uznesenie vydané v rámci dedičského konania je potrebné považovať za meritórne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, ktoré v súlade s § 226 C.s.p. je záväzné a zásadne nezmeniteľné.
25. Súd zároveň poukazuje za skutočnosť, že účinky právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané, jeho výrok je záväzný jednak pre súdy a iné štátne orgány, a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil právoplatným súdnym rozhodnutím. Žalobca bol účastníkom konania, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie ukladajúce v jeho prospech žalovanému určitú povinnosť, a preto je týmto rozhodnutím
viazaný, a preto nemôže v inom súdnom konaní úspešne uplatňovať proti tomuto žalovanému ten istý nárok, ktorý mu už bol priznaný právoplatným súdnym rozhodnutím. Ak ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozhodnutím k vyriešeniu hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom novom občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky, ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama, je týmto riešením viazaný. Súd preto nesmie vychádzať z iného záveru o existencii alebo neexistencii uloženej povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z § 194 ods. 2 C.s.p., všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa ako prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znova riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. S ohľadom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia, nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom ďalšom konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom v § 228 ods. 1 C.s.p. Ak súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje, nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom, nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s Ústavou SR, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti.
26. Tun. súd vzhľadom na horeuvedené má za to, že vydané uznesenie zo dňa 27. 11. 2018, sp.zn. 25D/510/2018, Dnot 134/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 11. 2018, ktorým bola schválená dohoda žalobcu a žalovaného ako dedičov, tvorí prekážku rozhodnutej veci a preto súd v zmysle § 230 C.s.p. konanie zastavil
27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. vzniká povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. V danom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu prekážky rozhodnutej veci, a preto je možné konštatovať záver, že žaloba voči žalovanému nebola podaná dôvodne a k zastaveniu konania tak došlo k dôsledku procesného zavinenia žalobcu a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, žalovanému zo spisu trovy konania nevyplývajú. Žalobca v konaní úspešný nebol, a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
30. Podľa § 11 ods. 3 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
31. Podľa § 11 ods. 4 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 Eur.
32. Podľa § 11 ods. 6 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
33. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 42,80 Eur (49,50 Eur - 6,70 Eur), ktorý bude žalobcovi vrátený prostredníctvom príslušného orgánu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie/sťažnosť v lebo 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Banská Bystrica s tým, že lehota na odvolanie/sťažnosť neplynie do 28. 02. 2021 (§ 8 písm. a/ v spojení s § 9 ods. 1 zákona c. 62/2020 z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID- 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 19. 01. 2021). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.