Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Pc-17-2020.pdf
PDF · 72.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Pc/17/2020
Uznesenie
Okresný súd Č a d c a v právnej veci navrhovateľa - oprávneného z vyživovacej povinnosti T. W., B.. X.X.XXXX, X. XXX XX Č. XXXX, zastúpeného JUDr. Vlastou Lehutovou, advokátkou so sídlom Matičné námestie 2847/3A, 022 01 Čadca, proti povinnému z vyživovacej povinnosti Y. W., B.. XX.XX.XXXX, XXX XX Č. XXXX, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. S c h v a ľ u j e zmier nasledovného znenia:
Povinný Y. W., B.. XX.XX.XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu svojho plnoletého syna - oprávneného T. W., B.. X.X.XXXX, sumou 200 € mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, k rukám oprávneného, počnúc dňom 24.11.2020.
Splatné výživné za obdobie od 24.11.2020 do 19.2.2021 spolu vo výške 846,67 € s a povinný Y. W., B.. XX.XX.XXXX z a v ä z u j e uhradiť oprávnenému T. W., B.. X.X.XXXX, spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 200 €, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
Oprávnený záväzok povinného p r i j í m a.
Týmto sú vysporiadané všetky vzájomné záväzky z vyživovacej povinnosti.
II. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu elektronicky dňa 24.11.2020 sa navrhovateľ, plnoletý syn v postavení oprávneného z vyživovacej povinnosti, domáhal určenia výživného voči svojmu otcovi ako povinnému z vyživovacej povinnosti, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, avšak na výživu navrhovateľa neprispieva, neprispieva ani na domácnosť a nestará sa o uspokojovanie potrieb rodiny. Navrhovateľ sa pripravuje na budúce povolanie, je študentom 3. ročníka na škole U. C. Š. H. U. C. D. L. H. U. P. Y. v Českej republike. Navštevuje denné štúdium, preto nie je schopný samostatne sa živiť. Svoje mesačné náklady špecifikoval nasledovne: na stravu 200,- €, na ošatenie a obuv 80,- €, zdravotnú starostlivosť a lieky 20,- €, hygienické potreby 10,- €, školské potreby 20,- €, voľnočasové a školské aktivity 30,- €, telefón 20,- €, vreckové 10,- €, internet, televízia a energie spojené s domácnosťou 10,- €. Pri špecifikácii týchto výdavkov vychádzal z ročných nákladov.
2. Otec ako povinný z vyživovacej povinnosti sa písomne k návrhu nevyjadril, dostavil sa však na pojednávanie, na ktorom vyjadril súhlas s návrhom. Výživné vo výške 200,- € je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť.
3. Na pojednávaní dňa 19.2.2021 účastníci konania prejavili záujem uzavrieť zmier, v zmysle ktorého sa otec navrhovateľa ako povinný z vyživovacej povinnosti zaviazal prispievať na výživu svojho syna sumou 200,- € mesačne, vždy k 10. dňu toho ktorého mesiaca vopred, a to počnúc dňom podania návrhu 24.11.2020. Splatné výživné za obdobie od podania návrhu až do dňa rozhodnutia súdu, teda za obdobie od 24.11.2020 do 19.2.2021, predstavujúce 846,67 € (nakoľko otec od podania návrhu na výživu syna vôbec neprispel) sa otec navrhovateľa zaviazal uhradiť v pravidelných mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným, a to vo výške 200,- €. Vzájomné záväzky titulom výživného účastníci konania považovali za vysporiadané.
4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadne súd pri určení výživného na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine sa výživné platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje, možno ho však priznať, len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 148 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje. Neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
5. Jediným z predpokladov pre schválenie zmieru v zmysle procesnej právnej úpravy je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že uzavretý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov alebo ich neobchádza. Nie je úlohou súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aký by si vyžadovalo autoritatívne rozhodnutie súdu (uznesenie NS SR 5MCdo11/2009 z 19.10.2010). V danom prípade účastníci konania na pojednávaní dňa 19.2.2021 uzavreli zmier. Súd nezistil jeho rozpor so zákonom, s hmotným právom, a preto ho schválil. V danom prípade bolo predmetom konania právo plnoletého dieťaťa, ktoré sa pripravuje na budúce povolanie (je študentom 3. ročníka strednej odbornej školy), teda nie je schopné živiť sa samé. Súd považoval za primeranú i výšku výživného, vo vzťahu ku ktorej nemal závažné a dôvodné pochybnosti.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade CMP v časti upravujúcej konanie vo veciach výživného plnoletých osôb, inak neustanovuje.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 357 CSP).
Proti II. výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci (§ 357 písm. m) CSP).
Proti výroku II. nie sú obaja účastníci konania oprávnení podať odvolanie, pretože sa po vyhlásení uznesenia na pojednávaní výslovne tohto práva vzdali.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.