Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Sa-5-2021.pdf
PDF · 100.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sa/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: L. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť J. I. D., bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Janka Kráľa 4, 010 40 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-BB7-4-037/2021-AV zo dňa 12.01.2021 vo veci predĺženia zaistenia žalobcu, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Janka Kráľa 4, 010 40 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci predĺženia zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BB7-4-037/2021-AV zo dňa 12.01.2021, týkajúce sa žalobcu: L. P., nar. X.X.XXXX, štátna príslušnosť J. I. D., bez dokladov totožnosti, trvale bytom J. I. D., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, Slovenská republika a n a r i a ď u j e žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.
II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou vo veci zaistenia, podanou žalovanému dňa 2.2. 2021, doručenú súdu dňa 9.2.2021, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Janka Kráľa 4, 010 40 Žilina č. PPZ-HCP-BB7-4-037/2021-AV zo dňa 12.01.2021, o predĺžení zaistenia žalobcu a nariadiť, aby bol žalobca, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, bezodkladne prepustený zo zaistenia. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov konania.
I. Administratívne konanie
2. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-4-037/2021-AV zo dňa 12.01.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 25.2.2021, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa zákona o azyle, nakoľko bol zaistený dňa 15.01.2021 na základe právoplatného rozhodnutia o zaistení č. PPZ-HCP-BB7-31-018/2020-AV podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.
3. Prvotné zaistenie žalovaného nastalo na základe právoplatného rozhodnutia o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov č. PPZ-HCP-BB7-31-018/2020-AV zo dňa
12.11.2020 za účelom odsunu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie") s určenou lehotou zaistenia do 25.12.2020. Predmetné zaistenie bolo žalobcovi predĺžené dňa 22.12.2020 do 14.01.2021. A následne dňa 12.01.2021 bolo žalobcovi opätovne predĺžené zaistenie rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB7-4-037/2021-AV s určenou lehotou zaistenia do 25.02.2021, ktoré je predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní.
4. Totožnosť a azylové konanie bolo zistené na základe lustrácií v evidenciách Policajného zboru, pričom bola zistená zhoda v systéme Eurodac a krajina Rumunsko. Účastník konania je žiadateľom o azyl v Rumunsku pričom uvedená žiadosť je evidovaná pod číslom transakcie č. RO1TM001T2010151120 a č. ROITL201T2010142221.
5. Dňa 12.11.2020 na základe písomného oznámenia a zaslania žiadosti správneho orgánu začalo Dublinské stredisko Slovenskej republiky, následne konanie v zmysle Dublinského nariadenia do krajiny, kde prvotne požiadal o udelenie azylu.
6. Dňa 03.12.2020 bola na Dublinské stredisko MV SR doručená odpoveď Rumunska (PPZ-HCP- BB7-35-026/2020-AV) o akceptácii prevzatia účastníka konania v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. d) Dublinského nariadenia a dňa 22.12.2020 bolo predĺžené zaistenie do 14.01.2021. Následne dňa 29.12.2020 bolo Dublinským strediskom vyhlásené rozhodnutie o odovzdaní žalobcu na územie Rumunskej republiky č. MU-DS-390-9/2020-DŽ, ktorého vykonateľnosť plynie dňom 18.01.2021.
II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného
7. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) z nasledujúceho dôvodu.
8. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
9. Žalobca vytýkal žalovanému, že v prejednávanej veci je zaistenie žalobcu nezákonné z uvedeného dôvodu: „V prejednávanej veci máme za to, že zaistenie žalobcu je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a v rozpore s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia 111. Dňa 03.12.2020 prišla akceptácia z Rumunskej republiky o prevzatie účastníka naspäť na svoje územie. Najneskôr dňa 03.12.2020 teda došlo k akceptácii a zároveň začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, ktorá uplynula dňa 14.01.2021. Túto lehotu nie je možné predĺžiť. V zmysle zákona ě. 480/2002 Z. z. o azyle podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok. V zmysle Správneho súdneho poriadku môže žalobca spolu so správnou žalobou požiadať súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. O priznaní odkladného účinku rozhodne súd iba na žiadosť žalobcu, a to do 15 dní. Žalobca nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do Rumunska, teda ani nežiadal o priznanie odkladného účinku. Tieto skutočnosti si žalovaný môže overiť prostredníctvom Dublinského strediska, IS Migra či dožiadaním Krajského súdu v Košiciach. Nakoľko v predmetnej právnej veci nedošlo k odkladnému účinku rozhodnutiu o odovzdaní, 6-týždňová lehota v zmysle Dublinského nariadenia [II jednoznačne začala plynúť od akceptácie a uplynula najneskôr dňa 14.01.2021. Druhú časť vety „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3 ' nie je možné na danú vec aplikovať. Na podporu nášho právneho názoru a našich tvrdení s ohľadom na výklad lehoty v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III poukazujeme na právny názor kasačného súdu vysloveného v takmer totožnej právnej veci vedenej pred Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 10Sža/16/2014 z 18.06.2014 vo veci odvolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sp/20/2014. (...) K uvedenému rozhodnutiu Súdneho dvora El) a jeho aplikovateľnosti na území SR sa už vo viacerých veciach vyjadril Krajský súd v Košiciach (napr. sp. zn. 6Sa/56/2020).“
10. Listom č. PPZ-HCP-BB7-4-039/2020-AV zo dňa 4.2.2021 sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení zrekapituloval celý priebeh administratívneho konania a dôvody, ktoré viedli k zaisteniu žalobcu a ku
právnemu názoru vylovenému v správnej žalobe uvádza: „Keďže účastníka konania možno odovzdať do Rumunska až po vykonateľnosti rozhodnutia Dublinského strediska správny orgán rozhodol o predĺžení zaistenia účastníka konania o ďalších 6 týždňov do 25.02.2021 pričom vychádzal z judikátu rozsudku Súdneho dvora ě C-60/16 zo dňa 13.09.2017 v ktorom Súdny dvor rozhodol, že podľa článku 28 ods. 3 nariadenia 604/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že lehota šesť týždňov počítaná od okamihu, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania zavedený týmto ustanovením, sa uplatní aj vtedy, keď dotknutá osoba výslovne o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní nepožiadala.“
11. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.
III. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu
12. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia § 206 a nasl. SSP, postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je dôvodná.
13. Správny súd na nariadenom pojednávaní dňa 18.2.2021, na ktorom sa nikto nezúčastnil, podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, pretože tento bol držaný v zaistení v rozpore s Dublinským nariadením.
14. Správny súd skúmal otázku, či žalobca bol zaistený v súlade s čl. 28 Dublinského nariadenia, nakoľko táto námietka žalobcu tvorila hlavný žalobný bod v správnej žalobe.
15. Podľa čl. 28 Dublinského nariadenia:
ods. 1. Členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.
ods. 2 Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.
ods. 3 Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.
Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.
16. Podľa čl. 27 ods. 3 Dublinského nariadenia na účely odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo jeho preskúmania členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovia, že: a) na základe odvolania alebo preskúmania získava dotknutá osoba právo zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odvolania alebo preskúmania, alebo
b) odovzdanie sa automaticky odkladá a tento odklad zanikne po určitom primeranom období, počas ktorého má súd po podrobnom a prísnom preskúmaní rozhodnúť o tom, či má odvolanie alebo preskúmanie odkladný účinok, alebo
c) dotknutá osoba môže v primeranej lehote požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania alebo preskúmania. Členské štáty zabezpečia, aby bol k dispozícii účinný opravný prostriedok, a to odkladom odovzdania do prijatia rozhodnutia o prvej žiadosti o odklad. Každé rozhodnutie o tom, či sa výkon rozhodnutia o odovzdaní odloží, sa prijme v primeranej lehote, ktorá zároveň umožní podrobné a prísne preskúmanie žiadosti o odklad. V rozhodnutí o tom, že výkon rozhodnutia o odovzdaní sa neodloží, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá.
17. Právny zástupca žalobcu v správnej žalobe namietal, že šesťtýždňová lehota v zmysle tretieho pododseku čl. 28 Dublinského nariadenia (ďalej len „6-týždňová lehota“) už uplynula po 14.1.2021 a preto je žalobca zaistený nezákonne.
18. Správny súd po preskúmaní administratívneho konania, tak ako je uvedené v I. časti tohto rozsudku uvádza, že 6-týždňová lehota začala plynúť v preskúmavanom prípade žalobcu dňa 3.12.2020, kedy bola doručená akceptácia z Rumunskej republiky a uplynula dňa 14.1.2021. Keďže túto lehotu nie je možné predĺžiť, od tohto momentu sa stalo zaistenie žalobcu nezákonným.
19. Argumentáciu žalovaného v tom smere, že poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-60/16 zo dňa 13.9.2017 vo veci L. B. J., kde bol preskúmavaný prípad pána B. J., ktorý podal žiadosť o medzinárodnú ochranu vo Švédsku s cieľom jeho následného odovzdania do Talianska podľa Dublinského nariadenia, nie je možné stotožňovať s preskúmavaným prípadom. V judikovanom prípade súdny dvor riešil výklad čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia v prípade, keď k zaisteniu cudzinca došlo po akceptácii a teda, či 6-týždňová lehota plynie od reálneho zaistenia cudzinca po akceptácii alebo táto lehota skončí nevyhnutne po akceptácii jej uplynutím, bez ohľadu na to, kedy počas tejto lehoty je cudzinec zaistený (pozri bod 33. rozsudku súdneho dvora „...by znamenalo, že zaistenie musí nevyhnutne skončiť šesť týždňov po akceptovaní dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, aj keď k zaisteniu došlo až po tomto akceptovaní.“)
20. Správny súd nebude zaujímať právny názor na judikovaný prípad Súdneho dvora, pretože sa netýka správnym súdom preskúmavanej veci (pozn. ide o iný skutkový stav) a teda jeho závery nie sú aplikovateľné. Správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora, ktorý citoval žalovaný z toho dôvodu, aby odlíšil skutkový stav od preskúmavaného prípadu. Vo vyššie citovanom rozsudku Súdneho dvora sa uvádza mimo ratio decidendi v bode 39.: „Je preto opodstatnené vykladať článok 28 ods. 3 tretí pododsek nariadenia Dublin III v tom zmysle, že maximálna lehota šesť týždňov, v ktorej sa musí uskutočniť odovzdanie zaistenej osoby, zavedená týmto ustanovením, sa uplatní iba v prípade, keď je dotknutá osoba už zaistená a nastane jedna z dvoch udalostí uvedených v tomto ustanovení.“ Z uvedeného vyplýva, že ak v žalobcovom prípade došlo k zaisteniu pred akceptáciou Rumunskej republiky, v danom prípade nemôže byť pochybnosť o spôsobe plynutia 6-týždňovej lehoty. Táto plynula a uplynula tak, ako je to uvedené v bode 18. rozsudku.
21. Ohľadom „druhej udalosti“, ktorá sa spomína v citovanom rozsudku v bode 39. a ktorá zároveň tvorí meritum argumentácie žalovaného (pozri bod 10.rozsudku), správny súd uvádza, že nevidí dôvod na odklon od svojej skoršej rozhodovacej praxe, ktorú spomína aj žalobca v správnej žalobe (sp. zn. 6Sa/56/2020). V zmysle uvedeného rozsudku tunajšieho správneho súdu a teda aj vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora je zrejmé, že v posudzovanom prípade k preskúmaniu rozhodnutia o odovzdaní žalobcu č. MU-DS-390-9/2020-DŽ nedošlo a preto nie je možné argumentovať spôsobom, ktorý zvolil žalovaný (V podrobnostiach správny súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 6Sa/56/2020 „V zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska, vydaného žalobe(ni podľa § 46a ods. 4 0 jeho odovzdaní do iného členského štátu, t.j. Rumunskej republiky, nemožno podať odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 SSP v spojení s § 46c ZoA). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dni od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dni odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska (§ 211 ods. 2 SSP). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé. Že voči rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III nemožno podať odvolanie, ale
len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek ,,alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania". Žalobca navyše nepodal voči rozhodnutiu dublinského strediska ani správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „ alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.)
22. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
23. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite nezistil skutkový stav veci, resp. na skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu. Jeho rozhodnutie nie je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov ani medzinárodnými predpismi, ako je vyššie uvedené.
24. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP zrušil a nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia, majúc zato, že správna žaloba vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dôvodná.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi. O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení veci podľa § 175 ods. 2 SSP vyšší súdny úradník správneho súdu.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.