Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1P-11-2021.pdf
PDF · 82.15 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1P/11/2021
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci manžela Q. X., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S., N. B. T., C.. Č.. A. H. XX, XX XXX V. - Z., B. T. N. a manželky D. X., T.. N., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S., N. B. T., C.. Č.. A. B.. Q. XX, XX XXX V., B. T. N., na návrh manžela o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému V. X., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, t a k t o
rozhodol:
I. Vyslovuje sa, že Okresný súd Kežmarok n e m á p r á v o m o c konať vo veci návrhu manžela Q. X., N.. XX.XX.XXXX a manželky D. X., T.. N., N.. XX.XX.XXXX o rozvod manželstva vedenej na tunajšom súde po spisovou značkou 1P/11/2021.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.02.2021 sa Q. X., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S., N. B. T., C.. Č.. A. H. XX, XX XXX V. - Z., B. T. N. (ďalej len „manžel“) domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jeho manželstvo so D. X., T.. N., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S., N. B. T., C.. Č.. A. B.. Q. XX, XX XXX V., B. T. N. (ďalej len „manželka“), maloletého V. X., N.. XX.XX.XXXX by na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti manželky a manžela - otca maloletého by zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 300,00 eur vždy do 10.dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
2. Tunajší súd pri skúmaní podmienok konania zistil, že sa obaja manželia dlhodobo zdržiavajú v Spolkovej republike Nemecko v meste Meitingen.
3. Podľa článku 1 odsek 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“) toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva.
4. Podľa článku 3 odsek 1 písm. a) nariadenia vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“.
5. Podľa článku 6 nariadenia manžela, ktorý: a) má obvyklý pobyt na území členského štátu; alebo b) je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, má svoj „domicil“ na území jedného z týchto členských štátov, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.
6. Podľa článku 1 odsek 1 písm. b) nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
7. Podľa článku 1 odsek 2 nariadenia záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
8. Podľa článku 8 odsek 1 nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
9. Podľa článku 8 odsek 2 nariadenia odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
10. Podľa článku 12 odsek 1 nariadenia súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
11. Podľa článku 12 odsek 2 nariadenia právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, akonáhle: a) rozsudok o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa stal právoplatným; b) v prípade, že k dátumu uvedenému v písm. a) sa konanie o rodičovských právach a povinnostiach neskončilo, rozsudok v tomto konaní sa stáva právoplatným; c) konania uvedené v písm. a) a b) sa skončili z iného dôvodu.
12. Podľa článku 12 odsek 3 nariadenia súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
13. Podľa článku 3 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc súdu iného členského štátu nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
14. Podľa článku 17 nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
15. Podľa § 92 zákona č. 161/2015Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
16. Podľa § 93 CMP konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
17. Podľa § 94 CMP účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
18. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
19. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
21. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
22. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).
23. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
24. Súd vychádzajúc z tvrdení obsiahnutých v návrhu manžela na rozvod manželstva dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na konanie v tejto veci, nakoľko nie je naplnený žiadny z predpokladov predvídaných v článku 3 odsek 1 písm. a) nariadenia. Z návrhu manžela je zrejmé, že manželia bývali na tej istej ulici, kde sa aj zoznámili. Po uzatvorení manželstva bývali každý samostatne
- manžel v Nemecku a manželka na Slovensku. Pol roka po narodení ich syna V. X., N.. XX.XX.XXXX sa presťahovali do Nemecka, kde žili v spoločnej domácnosti až do septembra 2020, kedy sa manželka aj spolu s maloletým V. odsťahovala k svojmu otcovi na adresu B.. Q. XX, XX XXX V.. Podľa vyjadrenia manžela obaja manželia t. č. žijú v Spolkovej republike Nemecko, manžel na adrese H. XX, XX XXX V. - Z. a manželka spolu s maloletým na adrese Q. XX, XX XXX V.. Inými slovami žiaden z manželov v súčasnej dobe nemá na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt. Súd len poznamenáva, že samotná skutočnosť, že manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky samo o sebe nezakladá právomoc tunajšieho súdu konať a rozhodovať vo veci rozvodu manželstva, pokiaľ manželia mali a aj naďalej dlhodobo majú tzv. obvyklý pobyt mimo územia Slovenskej republiky a pokiaľ nebol naplnený niektorý z predpokladov predvídaných v článku 3 nariadenia.
25. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu manželov, súd rovnako nemá právomoc konať a rozhodovať ani v tejto otázke úpravy rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu. V prípade maloletého Michala nie sú naplnené predpoklady predvídané článkom 8 nariadenia, ktoré by prípadne mali zakladať právomoc tunajšieho súdu konať v uvedenej veci a síce, že by toto maloleté dieťa malo tzv. obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
26. Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-523/07 z 02.04.2009 miestu tzv. obvyklého pobytu dieťaťa zodpovedá také miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a
dôvody pobytu na území členského štátu (Európskej únie) a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je teda zrejmé, že maloletý Michal, ktorý v zmysle návrhu manžela, žije spolu so svojimi rodičmi v meste Meitingen, má tzv. obvyklý pobyt na území Spolkovej republiky Nemecko.
28. Tým, že nie je daná právomoc tunajšieho súdu konať a rozhodovať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v zmysle nariadenia, nie je daná ani právomoc tunajšieho súdu konať a rozhodovať vo veci výživného v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch.
29. Keďže súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc v súlade s článkom 17 nariadenia tento právny záver vyslovil osobitným výrokom a zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako jednej zo základných podmienok konania, ktorú nie je možné odstrániť žiadnym iným postupom, ďalším výrokom konanie začaté na návrh manželky zastavil.
30. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
32. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu konania v súlade s ust. § 57 CMP účastníci neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v jednom vyhotovení. (§ 357 písm. a) a m) CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)