Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-25-2020.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684, proti žalovaným: X/ U. T., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XX, M., X/ V. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XX, M., X/ V. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XX, M., v konaní o zaplatenie 156,81 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 156,81 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania od 22.1.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až 3. rade vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1.až 3. rade na zaplatenie sumy 156,81 EUR s príslušenstvom. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na jej prejednanie v zmysle ust. 13 v spojení s ust. § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku postúpil Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 16.7.2020, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní.
3. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovanej v 1. rade bol V. Č.. XXB O. H. P. XX X. M. prenechaný do nájmu v roku 2005 na dobu určitú do 30.9.2005, zmluvný vzťah z dôvodu neplatenia za užívanie bytu nebol obnovený. Žalovaní užívajú byt bez platnej zmluvy o nájme bytu naďalej.
4. Žalobca je správcom bytu Č.. XXB O. H.. P. XX X. M., ktorý žalovaní užívali bez právneho titulu v žalovanom období.
5. Žalovanú istinu predstavuje:
- nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 v celkovej výške 118,89 EUR,
- nedoplatok za užívanie bytu za kalendárne mesiace 1-12/2017 vo výške 37,92 EUR.
6. Nedoplatok bol žalovaným zaslaný 30.5.2018, avšak zásielka sa vrátila ako adresát neznámy.
7. Žalovaní predmetný dlh žalobcovi do dnešného dňa neuhradili.
8. Čas plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého za užívanie predmetného bytu žalovanými nebol medzi žalobcom a žalovanými dohodnutý, preto omeškanie ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia jednak za užívanie bytu a jednak za poskytnutie plnení s užívaním predmetného bytu vzniklo odo dňa 1.3.2019 (t.j. deň po uplynutí 30 dňovej lehoty od doručenia vyúčtovania, položka ,,nájomné“ je súčasťou vyúčtovania).
9. Žalovaní sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiavali, vykonaním šetrením sa súdu nepodarilo zistiť iný ich pobyt, preto im súd žalobu spolu s procesnými poučeniami v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP doručil oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené dňa 9.12.2020.
10. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.
11. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia i to, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 156,81 EUR, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
12. Verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu bolo oznámené dňa 18.1.2021, teda bola zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (ust. § 219 ods. 3 CSP).
13. Súd sa oboznámil s dokladmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:
14. Zo Zmluvy o nájme bytu pre občanov sociálne odkázaných v MČ G. C. Č.. O., ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou v 1. rade ako nájomcom dňa 1.7.2005 súd zistil, že žalobca prenajal žalovanej byt nachádzajúci sa v Košiciach, na ulici P. Č.. Y. XX, Č.. V. XXB, na prvom poschodí, pozostávajúci zo spoločného kuchynského kúta, jednej izby a spoločného príslušenstva. V článku č. 3 zmluvy bola dohodnutá doba platnosti na dobu určitú od 1.7.2005 do 30.9.2005. Na základe bodu 1. článku 4 zmluvy sa nájomcovia zaviazali platiť nájomné a úhradu za poskytované plnenia s užívaním bytu v celkovej výške podľa mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zálohy za služby spojené s užívaním bytu sa platia preddavkovo a podliehajú ročnému zúčtovaniu po uplynutí kalendárneho roka.
15. Zo zmluvy o výkone správy č. XXXX/XXXX K. Y. X.XX.XXXX v znení jej dodatkov uzavretou medzi Mestom Košice a žalobcom, Mesto Košice zverilo žalobcovi do správy taktiež predmetný byt. Podľa článku II predmetnej zmluvy je správca povinný užívať spravovaný majetok, alebo ho prenechať do užívania v súlade s jeho účelovým určením tzn. nebytový fond a bytový fond podľa ich stavebného charakteru a ostatný spravovaný majetok na vlastnú činnosť resp. podnikanie a v súlade s podmienkami tejto zmluvy.
16. Zo zápisnice z obhliadky bytu - šetrenie zo dňa 9.2.2016 súd zistil, že žalobca vykonal šetrenie bytu, pričom sa v ňom nachádzali žalovaní v 1. a v 2. rade a tri maloleté deti s tým, že nájomná zmluva bola platná do 30.9.2005 a dlh bol toho času vo výške 6.695,55 EUR.
17. Zo zápisnice z obhliadky bytu - šetrenie zo dňa 4.5.2018 súd zistil, že žalobca vykonal šetrenie bytu, pričom sa v ňom nachádzali žalovaní v 1., v 2. a 3. rade s tým, že dlh bol toho času vo výške 6.695,55 EUR.
18. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaným vznikol za predmetný byt za vyššie uvedené obdobie nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním vo výške 118,89 EUR a nedoplatok za užívanie bytu vo výške 37,92 EUR.
19. Z doručenky, ktorá sa vrátila žalobcovi dňa 1.6.2018 s poznámkou adresát je neznámy, mal súd za preukázané, že žalobca zaslal žalovaným vyúčtovanie za rok 2017.
20. Súd takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
21. Podľa ust. § 685 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania.
22. Podľa § 671 odsek 1 Obč. zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
23. Podľa § 696 odsek 1 Obč., zákonníka spôsob výpočtu nájomného úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.
24. Podľa § 696 odsek 2 Obč. zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
25. Podľa ustanovenia § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
26. Podľa § 450 odsek 1 Obč. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 27. Podľa § 451 odsek 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 28. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vzniknutého za užívanie predmetného bytu žalovanými v období od 1.1.2017 do 31.12.2017. 29. V konaní nebolo sporné, že žalovaní mali pôvodne uzavretú so žalobcom Zmluvu o nájme bytu pre občanov sociálne odkázaných v U. G. C. Č.. O. na dobu určitú. Rovnako nebolo sporné, že predmetný nájomný vzťah zanikol uplynutím doby, na ktorý bola nájomná zmluva uzatvorená. Nová nájomná zmluva uzatvorená nebola. V období, za ktoré žaloba požaduje zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia, teda v období od 1.1.2017 do 31.12.2017 predmetný byt užívali žalovaní bez právneho titulu. 30. Žalovaní nerozporovali to, že na predmetnom byte vznikol nedoplatok za užívanie bytu za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 v celkovej výške 37,92 EUR a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním vo výške 118,89 EUR. Vyúčtovanie nákladov bolo žalovaným oznámené ako to vyplýva z pečiatky pošty, keď v ten deň doručovala zásielku na poslednú známu adresu žalovaných.
31. Z listinných dôkazov mal teda súd preukázané, že žalovaní v období od 1.1.2017 do 31.12.2017 nezaplatili nedoplatok za užívanie bytu a za služby spojené s bývaním, pričom užívali predmetný byt bez právneho titulu, čím na ich strane došlo v zmysle ust. § 451 odsek 2 Obč. zákonníka k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu. 32. Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také alebo spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo ak by splnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Občiansky zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie bez právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 33. V prípade užívania bytu žalovanými bez akéhokoľvek zmluvného podkladu, čo bolo v konaní nesporné, je nepochybné, že títo sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, pričom pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v tomto prípade v užívaní bytu treba zohľadniť výhody, ktoré získali tým, že v byte bývali, užívali ho, hoci neboli jeho nájomcom ani podnájomcom. 34. Ak by žalovaní bývali v akomkoľvek inom byte, taktiež by museli vynakladať na bývanie finančné prostriedky predstavujúce nájom a úhrady spojené s užívaním bytu. Z uvedeného dôvodu potom bezdôvodným obohatením vo vzťahu k užívaniu dotknutého bytu žalovanými bez právneho dôvodu je nutné rozumieť všetky mesačné úhrady spojené s užívaním bytu a jeho príslušenstva, t.j. bežné nájomné a úhrady za spotrebované médiá vyjadrené vo vyúčtovaniach vystavených žalobcom po skončení jednotlivých vyúčtovacích období, ktoré sú v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaní povinní vydať.
35. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 156,81 EUR s príslušenstvom. 36. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
37. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
38. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré v ustanovení § 3 ods. 1 uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Z vyššie citovaného ust. § 517 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľovi patria úroky z omeškania v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. 41. Pokiaľ si žalovaní dobrovoľne nesplnili povinnosť a žalobcovi neuhradili cenu poskytnutých služieb, dostali sa do omeškania, teda žalobca má nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z citovaných ust. § 517 ods. 1, ods. 2 OZ v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatnil.
42. Súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný i v časti úroku z omeškania, preto žalovaných zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
43. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa ust. § 255 ods. 1CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
46. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.